Prejsť na obsah
Verejnosť

ROZHOVOR
Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer pre HN.
Zamestnávatelia môžu využiť diplomové práce, ktorých témy sú zadávané práve podľa ich potrieb. Najnovšie budú môcť študenti pracovať aj pre spoločnosť Uber.

Slovenská technická univerzita oznámila spoluprácu so spoločnosťou Uber. Čo to bude znamenať pre študentov?
Spoločnosť Uber nás oslovila na spoluprácu. Hoci ešte nie sme tak ďaleko, aby som dokázal hovoriť o podrobnostiach, na našej škole sa takáto spolupráca rieši cez projektové či záverečné práce. Je to dôležité, pretože študent sa prostredníctvom nich profiluje.

Nájdu si potom študenti uplatnenie v týchto firmách?
To závisí, samozrejme, od kvality diplomovej práce, ale stáva sa to často. Ak je zadávateľ s témou spokojný a riešenie má pre firmu aj pridanú hodnotu, napríklad v podobe inovovanej služby či výrobku, tak je veľmi dobrý výsledok.

Na čom by mohli pracovať študenti práve pre spoločnosť Uber?
Predpokladám, že v prvom kole pôjde najmä o spoluprácu s Fakultou informatiky a informačných technológií pri vývoji a zlepšovaní dopravných aplikácií, či o analýzu veľkých dát.
Vieme, čo získa zo spolupráce firma, čo študenti. Ale aký je prínos pre školu?
Spoločnosť Uber poskytne trom najlepším študentom štipendium v hodnote tisíc eur. My sme radi, keď si zamestnávatelia všimnú našich študentov, dúfame tiež, že takéto iniciatívy prinesú viac talentovaných a motivovaných uchádzačov o štúdium našej škole.

Pozrime sa trocha do minulosti. Čím už vaši študenti zaujali?
Príkladov je na rôznych fakultách množstvo. Naposledy napríklad doktorand Fakulty informatiky a informačných technológií vytvoril umelú inteligenciu, ktorú naučil vyhodnocovať snímky mozgu z vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Zaujímavý projekt tiež riešia na Stavebnej fakulte, kde testujú bratislavské výškové budovy Twin City, Panorama či mrakodrapy Zahy Hadid. Sledujú napríklad pôsobenie vetra, akustiku, šírenie tepla.

Ak zamestnávateľ má záujem, aby mu vypracovali niečo študenti, môže vás osloviť a vytvoriť svoje vlastné zadania diplomových prác?
Áno, môže nás osloviť. Nebýva to spravidla len čisto zadanie spoločnosti. Dôležité je, aby to bolo vždy v spolupráci s vysokou školou. Univerzita má totiž tiež svoje požiadavky na kvalitu.

Oslovujú Slovenskú technickú univerzitu aj zamestnávatelia, ktorých napokon odmietnete?
Niekedy sa stáva, že firmy prídu v období, keď už sú témy diplomových prác zadané a napokon z ich strany do ďalšieho termínu záujem opadne. Niekedy môže spolupráca padať na iných možných rizikách. To spravidla v prípadoch, ak chce firma, aby študent participoval na vývoji konkrétneho nového produktu. Aby nedošlo k úniku citlivých údajov, partnerské spoločnosti podpisujú so študentmi zmluvy o dôvernosti citlivých informácií.

Prispievajú zamestnávatelia aj priamo škole?
Vo všeobecnosti platí, že ten, kto sa rozhodne u nás študovať a toto štúdium zvládne, má potom veľké možnosti uplatnenia. Horšie však je, že ochota investovať do vzdelávania zo strany zamestnávateľov je zatiaľ nízka.

Nemá vysoká škola zameraná na techniku problém vybaviť si laboratóriá a držať trend s vyspelými spoločnosťami?
Problém s technickým vybavením nás trápil dlhé roky. Ešte pred niekoľkými rokmi sme mali aj 60 rokov staré zariadenia. V rokoch 2007 až 2013 nám však pomohli štrukturálne fondy. Vďaka nim sme dokázali financovať nové prístrojové vybavenie.

Keď porovnáte podmienky v 90. rokoch so súčasnou situáciou, kam sme sa podľa vás dostali?
V 90. rokoch sme bojovali o prežitie. Prístrojové vybavenie bolo zastarané alebo nebolo žiadne a spoločenská klíma nebola vôbec naladená v prospech vedeckej kariéry. Dnes je situácia iná. Slovensko prešlo výrazný kus cesty. Samozrejme, stále to nie je na takej úrovni, ako by si Slovensko zaslúžilo. Stále máme čo doháňať.

Mala by podľa vás lepšie financovanie škôl zabezpečiť vláda, alebo by sa mali angažovať aj firmy?
Na území Slovenska sme už možno 250 rokov zvyknutí, že vzdelávanie sa poskytuje zadarmo. Štát sa snaží nahrádzať trhové mechanizmy. V súčasnosti reaguje len na záujem o vysokoškolské vzdelávanie. Štát pritom platí každý rok približne 450 miliónov na vysoké školstvo. My zo štátneho rozpočtu dostaneme každoročne približne 60 miliónov eur. Myslím, že výrazne viac by sa mali angažovať aj firmy. Či už cestou pomoci ministerstvu školstva v nastavovaní financovania štátneho rozpočtu, alebo financovania z ich súkromných zdrojov.

A externé zdroje?
V získavaní financií z externých zdrojov je naša univerzita u nás najúspešnejšia. Získavame výrazné zdroje, celkovo až 40 percent nášho rozpočtu. Keď si však pozrieme rozpočty svetových výskumných univerzít, tak tie majú rozpočet päť- až dvadsaťkrát vyšší.
----
Kto je Robert Redhammer
Rektorom Slovenskej technickej univerzity sa stal v roku 2011. Predtým pôsobil ako prorektor univerzity pre vedu a výskum a prodekan na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v roku 1988.