Prejsť na obsah
Verejnosť

Majú vysoké školy pripravovať kvalitných pracovníkov pre potreby slovenskej ekonomiky alebo byť centrom vzdelanosti a kultúry? Rozvíjať vedu alebo sa sústrediť na masovú produkciu vysokoškolsky vzdelaných ľudí? Zdá sa, že štát nemá jasno v tom, čo od univerzít očakáva a aké úlohy by mali za peniaze zo štátnej kasy plniť. Aj to je podľa kritikov dôvodom zaostávania vysokých škôl na Slovensku a odlevu študentov do zahraničia.
Od januára budúceho roka majú platiť nové pravidlá pre univerzity, ich návrhy práve prerokúva vláda. Zmeny minister školstva navrhuje napriek tomu, že tím expertov finišuje diskusiu s verejnosťou o reforme vysokých škôl v rámci projektu Učiace sa Slovensko. Vysvetlenie noviel? „Niet na čo čakať. Viem, čo je to pripraviť nový zákon, a ak ho nepredložím teraz, tak sa reforma odkladá za horizont tejto vlády,“ vyhlásil počas verejnej debaty o dokumente.
Zákony sú podľa neho v zhode s Učiacim sa Slovenskom, ktoré má desaťročný výhľad. Lenže nie všetci majú rovnaký názor. „Ministerstvo predkladá návrh, ktorý nie je kompatibilný s programom Učiace sa Slovensko, dokonca mu vo viacerých bodoch protirečí,“ namieta v blogu vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký. Kým ministra tlačí do zákonov aj vládny plán, vysoké školy sú zmätené. Ktoré zmeny sú tie pravé, ktoré zmeny treba pripomienkovať a na ktoré sa pripraviť?
„To načasovanie nie je najšťastnejšie, ale poďme tie dokumenty zladiť. Potrebujeme politický dokument, na ktorého základe budeme žiadať legislatívne zmeny a viac financií pre vysoké školy,“ hovorí bývalý minister školstva Milan Ftáčnik, jeden z autorov reformného textu Učiace sa Slovensko.

Koniec diferenciácie
Čo teda nominant koaličnej SNS v kresle ministra školstva v novelách navrhuje? Študentov poteší odpustenie školného v prípade, že si štúdium predĺžia o jeden rok. Komplikovalo situáciu napríklad vysokoškolákom, ktorým neuznali všetky skúšky zo zahraničných študijných pobytov. Alebo tým, ktorí neurobili štátnicu na prvýkrát – rovnakú toleranciu pripúšťajú české školy, na ktoré odchádza za štúdiom najviac Slovákov.
Novela tiež upúšťa od rozdeľovania v súčasnosti už 36 vysokých škôl medzi univerzitné, nezaradené a odborné. Rezort ani po dvoch pokusoch rozlíšiť ich podľa kvality nedokázal ukázať prstom na tie slabšie a medzi špičkové zaradil takmer všetky verejné vysoké školy v krajine. Regióny sú na svoje školy citlivé a chýbala politická vôľa.
Ak to takto pôjde ďalej, začnú nám v Európe spochybňovať vysokoškolské diplomy
Akreditačná komisia k tomu vlani v správe o činnosti dodala toto: „Po absolvovaní dvoch komplexných akreditácií možno vysloviť názor, že niektoré vysoké školy sa vo väčšine prípadov nedokážu k problémom postaviť konštruktívne, ale vždy sa ich snažia nejako obísť. V podstate sa prispôsobujú zlým systémovým opatreniam ministerstva školstva za posledné dve desaťročia.“
Chýbajúcu kvalitu chce minister P. Plavčan dosiahnuť prostredníctvom zmeny akreditácie programov, ktoré sa študenti na univerzitách snažia vyštudovať. Licenciu na udeľovanie vysokoškolského titulu v práve alebo v aplikovanej mechatronike a elektromobilite už nebude vysokým školám dávať Akreditačná komisia, ale Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo.
Tá bude mať len sedem členov namiesto dvadsaťjeden. Štyroch navrhnú vysoké školy, dvoch zamestnávatelia. Predseda vybraný konkurzom a vymenovaný ministrom. Pracovné skupiny po päť, šesť ľudí. Verejnoprávna forma, vlastný rozpočet – zhruba milión eur ročne a 25 zamestnancov. Ambícia mať zahraničných členov a zaradiť sa medzi európske akreditačné agentúry. Vyberanie poplatkov za akreditovanie od škôl – zhruba 60-tisíc eur ročne. Toľko prvý pohľad na nový úrad.
Pokiaľ ide o úlohy a kompetencie – ministerstvo školstva tvrdí, že predstavuje posun od akreditácie jednotlivých takmer šesťtisíc programov k akreditácii celých odborov či dokonca škôl. Agentúra má okrem študijných programov hodnotiť aj vnútorný systém kvality školy. Ak škola uspeje, môže v existujúcich odboroch (národné hospodárstvo) voľne otvárať a meniť programy (ekonomická žurnalistika, hospodárska politika, sociálny rozvoj...).
Ak škola neuspeje pri overovaní súladu so štandardmi, má šancu na nápravu a potom jej hrozí zrušenie programov. Za kvalitu vzdelávania tak bude zodpovedná najmä škola. Agentúra môže programy posúdiť aj priebežne – napríklad po doštudovaní prvých absolventov. A hodnotiť bude aj výsledky vzdelávania. Ako agentúra zistí, či má absolvent potrebné vedomosti, zručnosti a kompetencie, už zákon nehovorí.

Odpor škôl
Máločo z toho, čo ministerstvo predstavilo, však odborníkov presvedčilo, že školy budú na tom od roku 2018 lepšie. Zákony odišli do vlády so zásadnými pripomienkami Rady vysokých škôl, Slovenskej rektorskej konferencie, Klubu dekanov, odborárov, Slovenskej akadémie vied či zástupcov zamestnávateľov. „Prísne požiadavky na kvalitu musia viesť k diferenciácii vysokých škôl. Navrhovaná úprava, naopak, diferenciáciu ruší, čím sa aj formálne vytvára priestor na priemernosť, uniformitu a obyčajnosť,“ píšu rektori ôsmich škôl so silnou vedou v spoločnom stanovisku.
To všetko v situácii, keď sa školám nedarí zaujať firmy a vo vede zaostávajú za okolitými krajinami. Od štátu dostávajú menej peňazí v porovnaní s väčšinou ostatných krajín EÚ a tvrdo medzi sebou súperia o spôsob ich prerozdelenia. Pedagógovia majú nízke tabuľkové platy, zväčša sa venujú ďalším aktivitám a na študentov im neostáva čas.
Hodnota vysokoškolského titulu upadá. „Takmer všetci bakalári pokračujú v štúdiu na druhom stupni, v tomto sme svetová špička. Ak to takto pôjde ďalej, začnú nám v Európe spochybňovať vysokoškolské diplomy,“ hovorí Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. V susednej Českej republike študuje už vyše 21-tisíc slovenských vysokoškolákov a Slovensko je druhé najhoršie v EÚ v odchode vysokoškolákov do cudziny.

Zmätené motivácie
„Slovenská spoločnosť od vysokých škôl niečo očakáva a kým si neujasníme čo, ťažko budeme hľadať riešenia, ktoré nás niekam posunú. Univerzity musia byť hodnotené a financované podľa toho, aké poslanie majú v spoločnosti a aké úlohy pre ňu plnia,“ uviedol na verejnej diskusii o školstve rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer.
No minister školstva Peter Plavčan tvrdí, že štát má v politike vysokého školstva jasno. Od škôl očakáva, že zabezpečia aj potreby trhu práce, aj osobné záujmy jednotlivcov. „Zámerom ministerstva je podporovať vysoké školy v poskytovaní vysokoškolského vzdelávania, ktoré je kvalitné a relevantné, je dostupné a napĺňa vzdelávacie potreby rôznorodej populácie študentov, podporuje sociálnu mobilitu a zároveň vytvára predpoklady na uplatnenie sa absolventov na pracovnom trhu,“ odkázal P. Plavčan cez svoj tlačový odbor.
Rozpis financií školám tomu zodpovedá – je skôr rovnostársky, než by odmeňoval kvalitu alebo iný primárny cieľ. Balík financií pre školy je však príliš malý na to, aby z neho všetky školy dokázali pokryť všetky ministerstvom očakávané úlohy – aj vedu, aj vzdelávanie, aj prípravu na prax. Žiadna potom nedokáže excelovať vo vybranom cieli.
„A dlhodobo je tu rozpor medzi tým, čo rezort deklaruje a čo reálne robí. Povie, že chce kvalitu, a potom povie, že kvalita je veda a financuje sa podľa vedy. Povie, že majú byť orientované na prax, ale do systému nezaradí nástroje, ktoré by to podporovali. Máme priveľa absolventov magistrov a inžinierov, ale rezort motivuje školy, aby bakalárov ďalej vzdelávali,“ hovorí Renáta Králiková, analytička iniciatívy To dá rozum.
Podobne to vidí predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. „Ministerstvo školstva nemá jasno v tom, akú úlohu majú vysoké školy plniť, ide od mantinelu k mantinelu. Vláda zanedbáva vzdelávanie ešte viac ako zdravotníctvo,“ dodal.?

Čo navrhuje minister Plavčan od budúceho roka
Akreditačnú komisiu nahradí menšia Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo
vysoké školy nebudú rozdeľované na univerzitné, nezaradené a odborné, ale môžu získať status výskumnej univerzity.
Miesta docentov a profesorov môžu obsadiť aj odborníci z praxe, musia však mať pedagogickú prax a najneskôr v lehote šiestich rokov si urobiť docentúru.
Zjednoduší sa tvorba študijných programov vrátane medziodborových, spoločných a interdisciplinárnych.
O rok sa predĺži štandardná dĺžka štúdia, po ktorej študent platí školné.
Ak škola získa akreditáciu vnútorného systému kvality, môže si v študijných odboroch voľne otvárať a upravovať študijné programy.