Prejsť na obsah
Verejnosť

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Slovenský stratosférický balón priniesol zábery na Slovensko z veľkej výšky a tiež dôležité údaje, napríklad o radiácii. Študenti Fakulty informatiky a informačných technológií STÚ ho vypustili včera ráno v Spišskej Novej Vsi, bol to ich prvý samostatný pokus.“
Jarka Hlaváčová, redaktorka: „Pár minút pred šiestou hodinou ráno študenti Slovenskej technickej univerzity na letisku v Spišskej Novej Vsi pripravovali všetko potrebné na to, aby mohol balón vzlietnuť do stratosféry. Najprv ho však museli veľmi opatrne nafúknuť.“
Michal Valiček, vedúci študentského tímu, doktorand FIIT STU: „Je to vlastne taký väčší meteorologický balón, nafúkol sa héliom na jedna celých osem metra. On vlastne stúpa do tých tridsiatich až tridsiatich piatich kilometrov, tam sa rozťahuje až na deväť metrov.“
Jarka Hlaváčová: „K balónu pripevnili sondu, tá obsahovala kameru a viacero mikropočítačov. Keď sa balón v stratosfére roztiahol do veľkosti deväť metrov, praskol a sonda s mikropočítačmi sa na padáku vrátila späť na zem.“
Ján Pánis, študent FIIT STU: „Zbierajú rôzne dáta, rôzne informácie, ktoré následne my potom spracovávame a posielame na našu prijímaciu stanicu. A až potom ju zverejňujeme, aby ľudia vedeli taktiež tieto informácie dohľadať.“
Jarka Hlaváčová: „V sonde sa nachádzajú aj rôzne senzory, ktoré dokážu zmerať teplotu, tlak, radiáciu, i ozón. Tieto údaje sú dôležité pre meteorológov.“
Ján Pánis: „Aj na základe nich môžu počítať rôznu predpoveď počasia. Ale to najpodstatnejšie, čo je, tak to je vlastne meranie GPS súradníc, následne preposielanie týchto súradníc pomocou rádia.“
Jarka Hlaváčová: „Balón stúpal rýchlosťou päť metrov za sekundu, po troch hodinách letu dopadol v horách v južnom Poľsku. V hornatom teréne nastali komplikácie a študenti medzi kopcami strácali rádiový signál. Nakoniec sa im sondu podarilo nájsť a z výšky urobila aj takéto fotografie.“
Michal Valiček: „Je to určite dôležité, aby sme sa zúčastňovali, ako Slovensko , na tých vesmírnych projektoch a ten prvý krok je práve, sú práve lety stratosférickým balónom. Druhým krokom môže byť suborbitálna raketa a samozrejme potom družice.“
Jarka Hlaváčová: „Získané dáta budú študenti analyzovať , v budúcnosti totiž plánujú pravidelné lety stratosférického balóna.“

[STV Jednotka, 19:00 10/09/2017]

Študenti vypustili stratosferický balón

[Rádio Slovensko, 18:00 09/09/2017]
Juraj Jedinák, moderátor: „Slovenský stratosferický balón priniesol zábery z vyše tridsiatich kilometrov nad zemou. V skorých ranných hodinách ho v Spišskej Novej Vsi vypustili študenti fakulty informatiky a informačných technológií STU. Ich cieľom bolo otestovanie servisného modulu na vyhľadávanie a priebežné monitorovanie letu.“
Jarka Hlaváčová, redaktorka: „Pár minút pred 6. hodinou ráno študenti Slovenskej technickej univerzity na letisku v Spišskej Novej Vsi pripravovali všetko potrebné na to, aby balón mohol vzlietnuť do stratosféry. Najprv sa musel veľmi opatrne nafúknuť. Hovorí doktorand fakulty informatiky a informačných technológií STU Michal Valiček.“
Michal Valiček, doktorand fakulty informatiky a informačných technológií STU: „Je to vlastne taký väčší meteorologický balón, nafúkol sa héliom na 1,8 metra, no vlastne stúpa do tých tridsiatich až štyridsiatich piatich kilometrov, tam sa rozťahuje až na 9 metrov.“
Jarka Hlaváčová: „K balónu bola pripevnená sonda. Tá obsahovala kameru a viacero mikropočítačov. Keď sa balón v stratosfére roztiahol do veľkosti 9 etrov praskol a sonda s mikropočítačmi sa na padáku vrátila späť na zem. Dopĺňa študent fakulty informatiky Ján Pánis.“
Ján Pánis, študent fakulty informatiky: „Zberajú rôzne dáta, ktoré následne my potom spracovávame a posielame na našu privátnu stanicu a až potom ju zverejňujeme, aby ľudia vedeli taktiež tieto informácie dohľadať.“
Jarka Hlaváčová: „V sonde sa nachádzali aj rôzne senzory, ktoré dokážu zamerať teplotu, tlak, radiáciu i ozón. Tieto údaje sú dôležité pre meteorológov. Opäť Ján Pánis.“
Ján Pánis: „Aj na základe nich môžu počítať rôznu predpoveď počasia, ale to najpodstatnejšie čo je, tak to je vlastne meranie GPS súradníc, následne preposielanie týchto súradníc pomocou rádia.“
Jarka Hlaváčová: „Balón stúpal 5 metrov za sekundu, zhruba po troch hodinách letu nakoniec dopadol v horách v južnom Poľsku. Opäť Michal Valiček.“
Michal Valiček: „Je to určite dôležité, aby my sme sa zúčastňovali ako Slovensko na vesmírnych projektoch a ten prvý krok sú práve lety stratosferickým balónom. Druhým krokom môže byť suborbitálna raeta a samozrejme potom družice.“
Jarka Hlaváčová: „Získané dáta budú študenti analyzovať. V budúcnosti plánujú zaviesť takúto pravidelnú linku do stratosféry, prostredníctvom ktorej si budú môcť vyskúšať zložitý vývoj systémov.“