Prejsť na obsah
Verejnosť

Klíma posúva čas povodní

[Pravda 02/09/2017]
Autor: Miroslav Vajs

Klíma posúva čas povodní
Text:
Ľudstvo otepľuje planétu a privoláva pohromy, ako sú hurikány a záplavy
Miroslav Vajs © Bratislava
Hurikán Harvey spustošil polovicu Texasu a hneď za ním sa tam rúti hurikán Irma. Na Slovensku hurikány našťastie nemáme. To však neznamená, že sa extrémne vplyvy počasia našej krajiny netýkajú. Klimatické zmeny sa na Slovensku prejavujú najmä dlhými obdobiami sucha a povodňami.
A práve výskyt povodní a ich intenzita sa vplyvom globálneho otepľovania menia.
Vedci o tom publikovali rozsiahlu štúdiu v prestížnom časopise Science. Veľký medzinárodný projekt viedol profesor Gunter Blöschl z Technickej univerzity vo Viedni a spolupracovali na ňom aj slovenskí vedci zo Slovenskej technickej univerzity (STU).
„Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu doby výskytu povodní. V posledných dekádach rastie teplota ovzdušia, a tým sa napríklad sneh topí skôr, ako to bolo v minulosti. Na severovýchode Európy, Švédska, Fínska a v pobaltských štátoch sa aj z tohto dôvodu najvyššia povodeň v roku teraz vyskytuje o jeden mesiac skôr ako v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy sa tieto povodne zvyčajne vyskytovali v apríli, v súčasnosti je to najmä v marci," hovorí profesor Ján Szolgay zo Stavebnej fakulty STU, ktorý je spoluautorom vedeckej štúdie.
To isté platí aj pre Slovensko. Ľudia by sa mali pripraviť na to, že povodne môžu prísť nečakane. Na juhu Slovenska skôr, na severe neskôr. Tieto zmeny súvisia s klimatickými zmenami, ktoré ovplyvňujú počasie na celom svete, a strojcami týchto zmien sú podľa drvivej väčšiny odborníkov ľudia, a to pre produkciu takzvaných skleníkových plynov.
Klimatické zmeny, občas označované aj ako globálne otepľovanie, majú vplyv na životy stoviek miliónov ľudí na celom svete.
Pokračovanie - s. 8
Klíma posúva čas povodní
Dokončenie - s. 1
Výskyt a intenzitu povodní nie je ľahké predvídať. Počasie sa však za uplynulé desaťročia výrazne zmenilo, čo potvrdzuje aj najnovšia vedecká štúdia. „V našej geografickej polohe neexistuje jasne prevládajúca klimatická príčina vzniku povodní," hovorí Silvia Kohnová z STU. V tomto ohľade má vlastne Slovensko šťastie, lebo u nás sa prívalové či takzvane sekundové povodne neobjavujú až tak často. „V oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sa vyskytujú najčastejšie povodne v období jún a júl a ide najmä o povodne spôsobené prívalovými dažďami. V oblasti Malých Karpát či východného Slovenska zase zaznamenávame povodne v období marec a apríl a príčinou je najmä topenie snehu v kombinácii so zrážkami," hovorí profesorka Silvia Kohnová z STU, spoluautorka štúdie v Science.
Veľký rozdiel
Na danej štúdii pracovali desiatky vedcov z celej Európy a analyzovali dáta od roku 1960 až do roku 2010. Na klimatické zmeny a s nimi súvisiace povodne najviac doplácajú krajiny blízko Atlantického oceánu, kde sa aj „rodia" hurikány ako Harvey či Irma. Výrazné zmeny vo výskyte povodní zaznamenali napríklad v Portugalsku, vo Veľkej Británii alebo aj v pobaltských štátoch.
Ochrana budov, poľnohospodárskych pôd alebo iného nehnuteľného majetku sa skladá z mitigácie a adaptácie. Mitigácia je dlhodobá príprava na povodňové udalosti a adaptácia je schopnosť škody spôsobené extrémnymi prejavmi počasia čo najskôr odstrániť. S rizikom ohrozenia povodňami či dlhotrvajúcim suchom samozrejme súvisia aj náklady spojené s cenou poistného na daný majetok. V Európe pritom pribúdajú oblasti, ktoré poisťovne ani poistiť nechcú.
Náhle povodne sú problémom aj na Slovensku. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) eviduje 588 rizikových oblastí. „Kritické oblasti boli určené na základe hodnotenia povodňového rizika v Slovenskej republike. Určili sa geografické oblasti, kde existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo môžeme predpokladať výskyt potenciálne významného povodňového rizika," uviedol Pavel Machala, hovorca SVP.
Zároveň potvrdil, že SVP registruje zmeny v prípadných povodniach najmä na menších tokoch. „Vplyvom výdatných zrážok a prívalových dažďov dochádza k rýchlemu stúpnutiu hladiny a následnému vyliatiu z korýt vodných tokov a zaplaveniu komunikácií, záhrad, rodinných domov," uviedol Machala. Podľa údajov SVP boli tento rok komplikované najmä mesiace máj a jún.
Čo sa týka Bratislavy, kde žije približne pol milióna ľudí, tak ľudia by sa povodní nemali obávať. „Dunaj má vybudovanú ochranu pred povodňami s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov a v úseku Bratislavy pre povodne s pravdepodobnosťou raz za 1000 rokov," dodal.
„Zmeny vo výskyte záplav znamenajú aj zvýšený dôraz na adaptáciu. Je to dôležité pre všetky rôzne oblasti ekonomiky. Pre poľnohospodárstvo, bezpečnosť kritickej infraštruktúry, ako sú cesty, železnice a potrubia až po produkciu elektrickej energie vo vodných elektrárňach," uviedla Louise J. Slaterová z Loughborough University. Podľa nej sa „pulz" európskych riek vplyvom klimatických zmien výrazne mení.
Boj proti klimatickým zmenám
Klíma sa mení spolu s nárastom skleníkových plynov, za ktoré sa najčastejšie označuje oxid uhličitý alebo metán. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním fosílnych palív, ako je ropa (benzín, nafta) alebo plyn. Preto sa v poslednom čase kladie dôraz napríklad na prechod z tradičných spaľovacích motorov v automobiloch na autá s elektrickým alebo hybridným pohonom. Metán zase produkujú napríklad ošípané a kravy. Do atmosféry sa však dostáva aj topením „večne zmrznutej pôdy" (permafrostu) na Sibíri či Aljaške.
Zároveň klimatické zmeny nútia ľudí k presídľovaniu. To je momentálne najviac evidentné v subsaharskej Afrike či vo Východnej Ázii. Keď ľudia prídu o zdroje pitnej vody, nezostáva im nič iné, ako sa premiestniť inam. Napríklad aj do Európy, ktorú vnímajú ako bezpečné miesto vhodné na život.
Európa je na čele v boji proti klimatickým zmenám. Všetky krajiny vrátane Slovenska podpísali Parížsky protokol o znižovaní emisií skleníkových plynov. Pripojila sa aj Čína, ktorá je najväčším producentom škodlivých látok, no v posledných rokoch sa výrazne snaží tento deficit eliminovať. Jednak chce mať v mestách dýchateľnejšie ovzdušie, jednak vníma príležitosť na ekonomický rast. „Klimatické zmeny sa samozrejme týkajú všetkých vrátane veľkých spoločností a predstavujú reálne riziko napríklad pre infraštruktúru alebo zvyšujú tlak na sprísňovanie regulácie. V neposlednom rade sa firmy snažia nepokaziť svoju reputáciu v očiach verejnosti, ktorá podporuje boj proti klimatickým zmenám. Inými slovami, nechcú prísť o zákazníkov. Zároveň nechcú zaostať vo svojej konkurencieschopnosti v rozvíjajúcej sa nízkouhlíkovej ekonomike. Európska únia odhaduje, že nízkouhlíková ekonomika už teraz dosahuje objem približne 4,2 bilióna eur. To je obrovská podnikateľská príležitosť," povedala Lara Lazáro Touzová zo španielskeho Real Instituto Elcan.
Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. „Poplatky za emisie z fosílnych palív budú tým potrebným stimulom pre nízkouhlíkové investície," pripomenula šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Tieto peniaze podľa nej budú navyše dodatočným príjmom na podporu chudobných, na zníženie dlhov či na zmenšenie daňového zaťaženia domácností a podnikov.
Povodne boli vždy súčasťou počasia na Slovensku. No podľa zistení vedcov sa budú vyskytovať aj v nečakaných obdobiach. Ľudia by sa preto mali na to pripraviť. Každý môže trochu prispieť. Napríklad recykláciou odpadu alebo zvolením verejnej dopravy pred jazdou autom.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
----
Foto :
Spoluautori štúdie publikovanej v Science Ján Szolgay a Silvia Kohnová.
Malá riečka v rakúskom Tirolsku odniesla v roku 2005 so sebou niekoľko domov.
----
" V oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sa vyskytujú najčastejšie povodne v období jún a júl a ide najmä o povodne spôsobené prívalovými dažďami.
Silvia Kohnová
profesorka z STU


Klíma posúva čas povodní

[Pravda 02/09/2017]
Autor: Miroslav Vajs