Absolvent študijného programu má teoretické vedomosti o fázových premenách a ich využití pri navrhovaní materiálov a technológií ich spracovania: - má praktické skúsenosti s aplikáciou najmodernejších experimentálnych a diagnostických metód. - je schopný samostatnej analýzy a syntézy vedomostí a experimentálne získaných výsledkov. - má praktické skúsenosti s poloprevádzkovými a laboratórnymi zariadeniami (aj výrobnými). - je schopný samostatne uvažovať a hodnotiť vyvíjané materiály a relevantné technológie s ohľadom na zabezpečenie udržateľného rozvoja. - dokáže samostatne aj v malom tíme formulovať a aplikovať projekty v základnom a aplikovanom výskume a vývoji. - komunikuje aspoň v jednom svetovom jazyku slovom i písmom o riešení úloh a o výsledkoch riešení. - dokáže svoje závery experimentálne overiť počnúc návrhom experimentálneho zariadenia cez jeho realizáciu až po vyhodnotenie a zovšeobecnenie získaných výsledkov.
Absolvent študijného programu: - vie samostatne analyzovať vedeckú literatúru a vyvodzovať z nej vlastné kritické závery získaných poznatkov. - na základe analýzy je schopný navrhovať vlastné riešenia zložitých vedecko-výskumných úloh a navrhovať experimentálne postupy, overovať ich výsledky a navrhovať korekcie experimentálnych programov. - zvládne samostatnú prácu na moderných diagnostických prístrojoch a zariadeniach určených pre materiálový výskum a vývoj. - zvládne samostatnú prácu AL252na laboratórnych a poloprevádzkových zariadeniach pre prípravu nových materiálov a ich spracovaniach, a tiež na zariadeniach určených na spracovanie už existujúcich technických materiálov. - je schopný samostatne vypracovať výskumnú správu o danej problematike, a to aspoň v jednom svetovom jazyku. - je schopný samostatne prezentovať svoje výsledky formou prezentácií, a to aspoň v jednom svetovom jazyku. - dosiahnuté výsledky vie verifikovať s využitím dostupného software pre modelovanie termodynamických rovnováh, štruktúr, vlastností a pod. - má dostatočné manažérske znalosti pre vedenie tvorivých kolektívov. - je schopný exaktne vyhodnotiť dopady výskumu na životné prostredie, celkovú ekonomickú bilanciu, viesť výskum a vývoj v rámci obvyklých etických a právnych predpisov a noriem.
Absolvent študijného programu: - dokáže plánovať svoje vlastné vzdelávanie i vzdelávanie členov svojho vedecko-výskumného tímu, organizovať jeho prácu a samostatne získavať poznatky samoštúdiom (i s použitím cudzojazyčnej literatúry), a k tomu viesť i ostatných členov tímu, - ďalej rozvíjať a aplikovať získané znalosti v užšom odbornom zameraní, v rámci pokročilého strojného a materiálového inžinierstva, - je samostatný pri navrhovaní, riešení a hodnotení zložitých vedecko-výskumných projektov, a dokáže tieto záležitosti koordinovať, - je schopný komplexne riešiť, objektívne hodnotiť a formulovať dosiahnuté pôvodné výsledky zadanej vedecko-výskumnej úlohy, vrátane ich medzinárodnej prezentácie alebo realizácie, a to i s prihliadnutím k ich duševnej ochrane, - pre hodnotenie výsledkov výskumu a vývoja využíva moderné metódy a nástroje pre analýzu štatistických dát, simuláciu a optimalizáciu výrobných systémov, evaluáciu, ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť priemyselných produktov a technológií.
Absolvent študijného programu disponuje kombináciou znalostí z materiálového inžinierstva, strojárenských technológií a disciplín riadenia zdrojov. Je zárukou zaujímavého a veľmi žiadaného profilu absolventov, ktorí nachádzajú uplatnenie v širokom spektre priemyselných podnikov, a to najmä vo vedúcich pozíciách technických a výrobných útvarov. V rámci osvojených kľúčových kompetencií je absolvent schopný ďalej rozvíjať a aplikovať získané znalosti nie len v oblasti klasického pohľadu na výrobné a materiálové inžinierstvo, ale i moderné oblasti zamerané na inteligentné priemyslové systémy v rámci trendu „Industry 4.0“, Absolvent je schopný komplexne riešiť, objektívne hodnotiť a formulovať dosiahnuté pôvodné výsledky zadanej vedecko-výskumnej úlohy. Je schopný tieto výsledky prezentovať, a to i v medzinárodnom meradle. Výskumno-vývojové problémy je schopný riešiť s prihliadnutím k evaluácii, ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti vzniknutých priemyselných produktov a technológií. Takto vybavení absolventi majú uplatnenie napríklad v priemyselnom výskume a vývoji, pri navrhovaní a zavádzaní nových technológií, v akademické sfére a v ďalších inštitúciách zaoberajúcich sa vedou, výskumom, vývojom a inováciami v tuzemskom i medzinárodnom meradle.
Absolvent študijného programu progresívne materiály a materiálový dizajn sa môže uplatniť ako : Vedúci technických a výrobných útvarov vo výrobných podnikoch, pracovníci a vedúci vo výskumno – vývojových centrách, pracovníci a vedúci pracovníci v Akadémii vied, učitelia – odborní asistenti s predpokladom neskoršej habilitácie v univerzitnej sfére.
Za dobu svojej existencie vyprodukoval doktorandský stupeň štúdia odboru Progresívne materiály a materiálový dizajn celú radu absolventov. Títo absolventi sa uplatnili v rôznych odvetviach priemyslu, vo výskumných organizáciách, Akadémii vied i v univerzitnej sfére, a to na rôznych pozíciách. V priemysle možno uviesť napríklad nasledujúcich úspešných absolventov: Ing. Juraj Baľák, PhD., (2004), materiálový špecialista IFE Nórsko, Ing. Peter Žúbor, PhD., (1998), Zváračský inšpektor IWI-C, Inweld Consulting s.r.o. Trnava, Ing. Jana Petzová, rod. Václavková, PhD. (2005), vedúca oddelenia Štrukturálnych analýz, VUJE Jaslovské Bohunice, Ing. Karin Kocúrová, PhD. (2012), vedúca tepelného spracovania, Schaeffler Skalica, Ing. Marián Haršani, PhD. (2017), Head of R&D (vedúci výskumu a vývoja tvrdých povlakov) STATON Turany, Ing. Marek Adamech, PhD. (2017), Špecialista pre štrukturálne analýzy VUJE Jaslovské Bohunice. Vo výskumnej sfére pracuje celá rada absolventov doktorandského štúdia: Ing. Martin Nosko, PhD., (2010), Riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. Ing. Miroslav Čavojský, PhD. (2011), samostatný vedecký pracovník, SAV Bratislava. V univerzitnom prostredí sú úspešní napríklad: doc. Ing. Roman Moravčík, PhD. (2003), vys. pedagóg UMAT MTF. doc. Ing. Roman Čička, PhD. (2005), prodekan pre pedagogiku MTF STU. doc. Ing. Martin Kusý, PhD. (2002), vys. pedagóg MTF STU. doc. Ing. Ivona Černičková. PhD., rod. Buchelová (2012), vys. pedagogička UMAT MTF Ing. Jana Ptačinová, PhD., VŠ učiteľka, MTF STU. Z nedávnych absolventov možno spomenúť napr. Ing. Libor Ďuriška, PhD., (2017), výskumný pracovník na MTF STU. Ing. Martin Sahul, PhD., (2013), výskumný pracovník na MTF STU. Ing. Juraj Ďurica, PhD., (2020), výskumný pracovník na MTF STU. Ing. Marián Drienovský, PhD., (2012), výskumný pracovník na MTF STU. Ing. Paulína Babincová, rod. Zacková, PhD., (2015), výskumná pracovníčka na MTF STU.
Podľa vyjadrenia zamestnávateľov sú absolventi študijného programu veľmi dobre pripravení pre prax, čo sa týka základov z tohto odboru v oblasti fyzikálnej metalurgie a vedomostí ohľadom rôznych typov materiálov (kovové, keramické, kompozitné materiály a plasty). Absolventi majú dostatočné vedomosti ohľadom tepelného spracovania, degradácie a porušovania rôznych typov materiálov. Študenti sú dobre pripravení aj ohľadom základov experimentálnych metód štúdia materiálov a majú aj praktické zručnosti ohľadom prípravy metalografickych vzoriek a mechanických skúšok pre posúdenie materiálov dôležitých pre prax. Za kladnú stránku študijného programu sa dá považovať značný počet projektovo orientovaných predmetov. Úroveň jazykovej prípravy absolventov nie je vždy dostatočná. Študenti síce dokážu pracovať s anglickou technickou literatúrou na pomerne dobrej úrovni, avšak často im chýba schopnosť vypracovať rozsiahlejšiu rešerš s pomocou cudzojazyčnej literatúry. Rezervy a možné zlepšenie absolventov je v podpore modelovania a počítačovej simulácie fázových transformácií, precipitácie, fyzikálnych a mechanických vlastnosti pomocou rôznych počítačových modelov, od základných ab-initio simulácií cez použitie komerčne dostupných modelov (Thermocalc, Matcalc, Dictra, JMatPro, Micress atd.). Ďalej sú rezervy v podpore samostatnej tvorivej činnosti absolventov a v práci v malých tvorivých kolektívoch. Nakoniec by kvalite štúdia prospela väčšia miera spolupráce s praxou.
