PUBLIKOVANÉ 12. september 2006
Kvalita škôl. Prorektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer v rozhovore pre HN.Odhady hovoria o pätnástich tisícoch Slovákov, ktorí študujú celú vysokú školu v zahraničí. Je to veľa?
- Pätnásťtisíc Slovákov je takmer toľko, koľko má študentov celá naša univerzita, jedna z najväčších vysokých škôl na Slovensku. Toto číslo však môže byť ozaj reálne. My sme odhadovali, že zo Slovenska na riadne vysokoškolské štúdium do zahraničia odchádza ročne do štyritisíc prvákov. Ak zoberieme do úvahy viac rokov štúdia, približne to sedí. Je to významný počet.
Významný z akého hľadiska?
- Ak si uvedomíme, že medzi nimi sú tí šikovnejší, pre Slovensko to nie je dobré. Ak absolvujú v zahraničí celé štúdium, znamená to, že s veľkou pravdepodobnosťou si tam nájdu aj ponuky na zamestnanie. Potom tam aj zostanú. Vzdelanie je u nás stále ešte nedocenené.
Idú, lebo sú tie školy lepšie?
- Vôbec si nemyslím, že keď nejaký študent ide študovať do zahraničia, tak to znamená, že tam sú všetky školy lepšie. Keď hovoríme o kvalite, v každej krajine nájdete celé spektrum vysokých škôl, lepšie aj horšie. Mladých ľudí k tomu, aby študovali v cudzine, vedie konkrétna motivácia - môžu hľadať európsku či svetovú špičku v odbornosti, alebo sa chcú jednoducho zdokonaliť v cudzom jazyku, skúsiť inú kultúru či jednoducho idú s kamarátom. Ak viete po nemecky, môžete ísť študovať techniku do Viedne, kde má vynikajúcu úroveň. Keď viete dobre po anglicky, obzeráte sa po univerzitách vo Veľkej Británii. Je pravda, že sa tam všeličo platí. Ale poznám takých, čo už po roku štúdia v Londýne dostali podnikové štipendiá, o akých sa im ani nesnívalo. Išli do rizika. Ale napokon sa im to vyplatilo.
Aj my máme vyhľadávané vysoké školy?
- Myslím si, že by sme mohli mať. Keby nebolo nášho hendikepu, ktorým je hlboké podfinancovanie, bolo by to oveľa lepšie. Je pravda, že všade v Európe sa školy cítia finančne málo podporované. Na Slovensku je to však naozaj ťažké. Keď to porovnám len s Českou republikou. Tam školy stavajú nové budovy, vybavujú pracoviská, na výskum, ktorý je pri technických školách nevyhnutný, idú stomiliónové granty. U nás to nie je. Naše školy, zvlášť technické a prírodovedné, zúfalo potrebujú investovať do vzdelávacej a výskumnej infraštruktúry. Výskum je pri technickom štúdiu základ. Pri tom všetkom však výsledkami nezaostávame.
Ako je to možné?
- Skoro vždy ide o aplikáciu tvorivosti. Keď máme napríklad v technike málo peňazí na investície do technologických zariadení, snažíme sa to riešiť cez simulácie, výpočty. Rozmýšľanie študentov trénujeme na tom. Ale to sa nedá robiť systémovo a dlho. Vyrátané výsledky treba overiť a vychovávať musíme aj ľudí, ktorí vedia s novými technológiami narábať v praxi. Zoberme automobilový priemysel. Slovenskí zvárači zvárajú technológiami spred tridsiatich rokov. V automobilovom priemysle sa však už využívajú lasery a roboty. Ako sme
A iné hendikepy? V Oxforde bývajú po jednom, každá izba má internet..
- Samozrejme. Takéto školy veľa investujú do informatiky. Všetko je otvorené. Študenti cez internet môžu kontrolovať svoje výsledky, sú tam miestnosti, kde sa voľne pripájajú na sieť a pracujú. U nás nevidíte, že by chodili s vlastnými notebookmi. Nájdu sa aj takí, ale málo. Preto hodne investujeme do IT systémov i počítačových učební. Aj teraz chystáme prekvapenie - pilotné spustenie nového akademického informačného systému. A bývanie? Ubytovanie študentov na zahraničných školách nie je tým, čo by riešili priamo vysoké školy. Majú na to možno špecializované oddelenia, ale väčšinou sú to inštitúcie mimo systému vzdelávania. My máme značnú agendu, ktorá sa venuje ubytovávaniu, stravovaniu a iným veciam zo sociálnej oblasti. Nie že by to k vysokým školám nepatrilo, ale asi treba nájsť iný systém, aby sa manažérska zložka školy mohla venovať viac problémom súvisiacim so vzdelávaním. A jednoposteľové izby - aj také máme, ale mnohým študentom vyhovujú ekonomickejšie dvojky...
Sú magisterské či doktorandské štipendiá pre štúdium v zahraničí. Je o ne záujem?
- Do zahraničia chodia hlavne naši doktorandi. Tí idú von na nejaký čas takmer všetci. Ale chodí sa aj na magisterské štúdium. Je však pravda, že niekedy musíme hľadať a presviedčať študentov, aby sa na niektoré štipendiá vôbec niekto našiel.
Pomôžu pri vzdelaní aj jeden, dva semestre v cudzine?
- Áno! Keď sa chcel kedysi tovariš vyučiť za majstra, poslali ho do sveta. To isté platí aj dnes. Študijné pobyty v rámci rôznych štipendijných programov, ktoré podporuje napríklad aj naša škola, považujem za základ, ktorý treba absolvovať, aby študenti videli aj iný svet, zažili inú kultúru.
Cestuje sa? Podľa štatistík špeciálne technici využívajú štipendiá čoraz menej...
- Ale áno, cestuje sa. Len nie vždy za odbornosťou. Často študenti idú napríklad cez leto do Ameriky, a potom niektorí aj meškajú na začiatok roka. Cestovanie je trend. Čo sa však snažím pri práci so študentmi presadzovať je to, aby nechodili zarábať po skladoch či umývať riady. Ale aby sa snažili nájsť si odbornú prácu.
Robia niečo naše vysoké školy, aby pritiahli študentov zo zahraničia?
- Tu sú základom študijné programy poskytované v angličtine alebo v inom svetovom jazyku. Viem, že na medicínach aj mnohých technikách takéto študijné programy sú. Nie celé spektrum programov, ale sú. Aj naša univerzita umožňuje celé štúdium v angličtine. Za takéto štúdium sa, samozrejme, platí. Problém je urobiť takýmto programom v zahraničí dobrý marketing.
Využívajú sa?
- Áno, ale s rôznou úspešnosťou. Väčšinou sú viac úspešné vtedy, keď takéto štúdium sprostredkúvajú špecializované agentúry.
Chodia aj študenti z únie?
- Nehovorím, že nie. Sú prípady, keď prídu študenti z Francúzska, Nemecka, z Českej republiky. V ich prípade však nejde o základné kurzy, ako skôr o také, kde sa využívajú laboratóriá a riešia sa projekty, teda trénuje rozum. Študenti cudzojazyčných programov prichádzajú hlavne z tretích krajín. Slovenská technická univerzita má ambíciu stať sa vysokou školou európskeho formátu. Ak by sme