Uveríte, až keď uvidíte. Radosť z ukončeného akademického roka, zvládnutých skúšok či štúdia môže totiž prebudiť aj ničiteľské vášne. Inak si nemožno vysvetliť demolačné výčiny študentov, ktorým padne za obeť doslova všetko, na čo natrafia. A tak sa študentské internáty menia na schátrané a zdevastované budovy, ktoré by však po niekoľkých týždňoch opäť mali povstať z popola. Krištáľové noci. Týždeň po štátniciach je v študentskom domove Mladá garda v Bratislave najhorší. Čerství inžinieri sa totiž lúčia so študentskými časmi, keď bol život gombička a medzi stenami internátu prežívali všetko, čo s ním súvisí. "Mali ste prísť pred týždňom. Mali sme krištáľovú noc. To je tu taká tradícia. Študáci pred hlavným vchodom rozbíjajú všetko sklenené, čo sa im dostane do rúk. Samozrejme, najviac fl'aše. Priestor je potom celý pokrytý niekoľkocentimetrovou vrstvou črepín," opisuje každoročne sa opakujúce výjavy riaditeľka Jaroslava Poláková. Oveľa lepšia však nieje situácia ani cez školský rok. Za obeť padnú všetky sklenené výplne okien a dverí. "Lietačky na medziposchodiach už ani nezasklievame. Alebo namiesto skla dávame nerozbitnú náhradu, hoci tú je zasa možné rozrezať. Mali sme tu vlastného sklenára, kým prešiel od jedného konca na druhý, mohol začať odznova." Objekt je z roku 1955, má dovedna desať blokov a ročne tu nájde strechu nad hlavou takmer dvetisíc vysokoškolákov Slovenskej technickej univerzity. Niet jedinej skrinky, postele, stola či stoličky, ktoré by boli z pôvodných súčiastok. A nenájdete jedinej plochy bez "výtvarných" prejavov študentov. "S tým veľa nenarobíte. Sme radi, ked' má posteľ štyri nohy a skrinky aspoň nejaké dvierka. Kto chce bývať aspoň trochu kultúrne, na začiatku semestra si to musí aspoň vymaľovať," hovorí Iveta, ktorá tu prežila štyri roky, teší sa na ten posledný. Posiela nás do spoločných spŕch, ktoré sú podľa nej unikátom. Kým sa tam človek dostane, musí prejsť päťsto metrov - za každého počasia aj cez otvorené chodby - do suterénu. Priestory sú stuchnuté, prakticky bez vetrania, maliari musia permanentne odstraňovať zo stien pleseň, nová omietka však rýchlo opadáva. Podľa vedúceho prevádzkového úseku Zoltána Benedeka by to však nebolo také zlé, keby študenti "nezničili všetko, čo im príde pod ruky. Sprchovacie hlavice a páky na púšťanie vody sme museli zabudovať do stien, inak sú do 24 hodín odlomené alebo zmiznú úplne.
Podobne, ako na bratislavskej Mladej garde bilancujú škody na konci akademického roka vo všetkých vysokoškolských internátoch. Podľa riaditeľa študentských domovov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Jozefa Zubatého je hlavnou príčinou vandalských výčinov študentov anonymita. "Nikto nič nepovie, aj ked' vidí, kto to okno rozbil. To je podstata a príčina všetkého. Je to zle pochopená demokracia. Mladí ľudia si dnes myslia, že môžu všetko, lebo sú slobodní a žijú v demokratickom štáte." Na otázku, či sa situácia z roka na rok zhoršuje, pritakáva. Ale nie je to podľa neho iba v neprístojnom správaní sa študentov. "Robíme opravy priebežne počas celého roka. Ale sú obmedzené, len v rámci možností a finančných prostriedkov. Práve tie sú v posledných pätnástich rokoch chabé. Je to všade rovnaké - ked' štát niečo chce, mal by aj investovať. My síce zohľadňujeme náklady na údržbu a nevyhnutné opravy do cien za ubytovanie, ktoré sa aj tak každoročne zvyšujú, ale donekonečna sa to takto robiť nedá."
Socializmus a Európska únia. Takmer všetky vysokoškolské internáty na Slovensku boli postavené v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Okrem toho, že kapacitne nestačia - v každom objekte býva aj niekoľko desiatok "čiernych duší" - bojujú aj s d'alším problémom. Naprojektované totiž boli na úplne iné prevádzkové i energetické podmienky. Spoločné hygienické zariadenia - na Mladej garde pripadá na 1 200 ľudí 128 spŕch - či viac než trojposteľové izby s minimálnymi rozmermi nie sú ani v súčasnosti žiadnou výnimkou. Normy Európskej únie však "predpisujú" na každého študenta minimálne osem štvorcových metrov obytnej plochy. Čo s tým? "V každej bunke, ktorú doteraz tvorila dvoj- a trojposteľová izba a spoločné WC, musíme vybudovať kompletné sociálne zariadenie so sprchovacím kútom a izby sa zmenia na jedno- a dvojposteľové. Podstatne sa tým však zníži kapacita internátu," hovorí Jaroslava Poláková. Otvorenou otázkou - nielen v tomto prípade - však zostáva energetická náročnosť na vykurovanie objektov. "Budovy sú stavané na iné ceny energií, ktoré dnes išli strašne hore. Aj ked' zvyšujeme poplatky za ubytovanie, všetko ide prakticky na teplo. Pomohla by dotácia. Ked' nebude, ceny pôjdu ešte vyššie," uzatvára nitriansky riaditeľ Zubatý.
PUBLIKOVANÉ 6. júl 2004