Nielen nedostatok zdrojov bráni rozvoju znalostnej ekonomiky
Špeciálny čistiaci prostriedok na odstraňovanie vodného kameňa, ktorý získal cenu Slovak Gold 2001 za high-tech chémiu, vynašiel Juraj Breder doma v kuchyni. Potreboval na to pár chemikálií, varešky, riad, rady svojho známeho profesora na vysokej škole a pol roka práce. "Ked' som prostriedok otestoval, potreboval som zodpovedať už len dve otázky. Kde a za čo rozbehnúť výrobu," hovorí TRENDU J. Breder.
Odpovede našiel v technologickom inkubátore v Bratislave. Dostal v ňom, ako vraví, plný servis vrátane pomoci pri získaní štartovacieho kapitálu. Za 400-tisícovú mikropôžičku z fondu rizikového kapitálu Seed Capital Company nakúpil potrebnú technológiu aj materiál. Mal šťastie, že ani jedno z toho nebolo náročné na investície.
Prvýkrát zaklopal na dvere inkubátora minulý rok vo februári, v júni už patril k jeho klientom ako konateľ spoločnosti Axoria, s.r.o., Bratislava. Dnes má podpísané odberateľské zmluvy napríklad s výrobcom domácich spotrebičov.
ETA na Slovensku aj v Česku. Jeho nápad testujú viacerí potenciálni odberatelia. "Práve dokončujem vývoj d'alšieho nového inovatívneho produktu, postupne mu začnem hľadať trhy," opisuje pokroky J. Breder. Hoci v inkubátore môže zostať tri roky, dúfa, že čoskoro mu budúceho priestory malé a nájde si vlastné.
Skromné začiatky
Na Slovensku sa môže inovatívny podnikateľ realizovať väčšinou len tak ako J. Breder. Má originálny nápad, naštartuje ho v technologickom inkubátore, a dúfa, že o pár rokov z neho odíde ako majiteľ úspešnej firmy. Začať na vlastnú päsť je takmer nemožné. Väčšina fungujúcich inkubátorov pritom spustila prevádzku maximálne pred rokom. Ich pomoc inovatívnym nápadom sa rozbieha, rovnako skromné sú aj aktivity inkubátorových klientov. Žiaden slovenský Edison z nich ešte nevyšiel. Výskum, vývoj a následne inovácie masovo neťahajú ani zahraniční investori. Doteraz na Slovensko priniesli výrobu, sofistikovanejšie aktivity pomaly pribúdajú len v ostatnom čase.
"Je to logické. Najprv si musia otestovať prostredie, až potom budú rozmýšľať o presune výskumu a vývoja. Lacná pracovná sila v tomto prípade nieje rozhodujúca, rozhodujúca je inovačná schopnosť, pozitívne skúsenosti a dôvera," hovorí prorektor Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Robert Redhammer. Investície zo zahraničia čiastočne podporujú inovačný rozvoj u subdodávateľov. Podnikateľské a inovačné centrum (BIC) vidí impulzy v rozrastajúcom sa automobilovom priemysle. "Aspoň čiastkové riešenia si budú určite objednávať," tvrdí riaditeľ BIC Štefan Vrátny. Spoluprácu s autopriemyslom potvrdzuje aj R. Redhammer: "Pristúpili sme na ich požiadavky napríklad v oblasti technológie spracovania plastov. Otvorili sme centrum, ktoré sa touto činnosťou zaoberá." Podľa neho však výstupy centra môžu použiť aj iné odvetvia.
Vo väčšom sa majú inovácie rodiť v technologickom centre v rámci priemyselného parku Eurovalley ned'aleko Bratislavy. Nebude to inkubátor určený pre začínajúce firmy, ale centrum pre etablované spoločnosti. Plánuje využívať aj know-how a ľudský potenciál domácej vedeckej i akademickej komunity. Idea Eurovalley by mala začať fungovať v praxi najskôr o rok. "Firma, ktorá neinovuje, musí zaniknúť," pripomína Juraj Poledna z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP). Existujúce fírmy na Slovensku na inovácie nezabúdajú. Prieskum NARMSP ukázal, že sa snažia hľadať novátorské postupy, aby zlacnili výrobu. Minimálne tretina až polovica z nich zaviedla za ostatné tri roky nejakú inováciu. Ich výsledky však tiež o žiadnom boome nehovoria. Viac ako polovica firiem totiž na inovačné procesy minula menej než desať percent obratu. Viac si z vlastného dovoliť nemohli, k iným zdrojom sa nedostali. "Sú aj spoločnosti s oveľa vyššími investíciami. Ide však o veľké firmy aje ich málo," dodáva J. Poledna.
Trúfajú si na viac
Na základe prieskumu v Prešove očakávali, že do novozriadeného Technologického inkubátorového centra budú ročne vyberať z vyše sto projektov. Miesto pripravili pre dvadsať najnádejnejších inovatívnych firiem v oblasti high-tech. Dnes nemajú s takouto vizitkou anijediného klienta. "Nositelia inovatívnych myšlienok očakávajú zrejme viac, ako v inkubátore môžu dostať. Brzdí ich aj absentujúci rizikový kapitál," rozmýšľa riaditeľ prešovského inkubátora Ján Halás.
Na viac si trúfa aj liaheň inovatívnych firiem v Bratislave. Okrem J. Bredera dodnes miestny inkubátor prijal dve firmy. Jedna vymýšľa a vyrába softvérové aplikácie pre e-biznis, druhá podniká v termovízii. "Na svetové podmienky nič nové, na slovenské áno," opisuje riaditeľ inkubátora Karol France. Pre výberovú komisiu majú pripravené ďalšie projekty. V Banskej Bystrici pomáhajú rozbehnúť výrobu diamantových rezných kotúčov. "V minulosti sa dovážali. MK Diamant, s.r.o., však vyvinula jedinečnú technológiu, vyrába ich ako jediná v krajine," zdôrazňuje šéf banskobystrického inkubátora Miroslav Ursíny. Popri MK Diamant sa inkubátor stará o prieskumníkov v geografii, geoinformačných systémoch a inteligentných dopravných riešeniach, asistuje aj spoločnosti s inovatívnou výučbou cudzích jazykov.
V Košiciach majú jasno - potenciál vidia vo vývoji softvéru, kybernetiky, telekomunikácií. Jeden z klientov košického technologického inkubátora sa vrhol na digitálne spracovanie snímok z družíc. Tie sú povinnou prílohou žiadosti o grant z agrofondov EÚ. Záujemcovia z inkubátora odchádzajú so snímkami na kompaktných diskoch.
"Druhou prioritou v Košiciach sú biotechnológie a environmentalistika," opisuje manažér v poradenskej firme Cassovia BIC, s.r.o., Ivan Pezlár. Podľa neho sa už v košickej liahni rodí spolupráca firiem s miestnymi univerzitami pri vývoji technológií na likvidáciu biologického odpadu či stavbu čističiek. Všetko to sú však príbehy fíriem, ktoré sa len rozbiehajú. Je priskoro na hodnotenie. Z inkubátorov ešte nevyšli a neuchytili sa na trhu.
Univerzity - neznáma
Pri výskume, vývoji a nákupe inovácií firmy podľa NARMSP zatiaľ univerzity obchádzajú viac, ako je vhodné. "Bud' skúmajú samy alebo kupujú riešenia a know-how od iných firiem," hovorí J. Poledna. Ísť do spoločného výskumného projektu s akademikmi podľa neho komplikuje fakt, že takýto projekt je zdÍhavejší a riskantnejší ako nákup hotového patentu. Má skúsenosti, že firmy sa z obáv o stratu konkurenčnej výhody o svoje know-how delia nerady. "Preto musia byt' s univerzitami partneri," zdôrazňuje R. Redhammer. Spoluprácu tak brzdí nedôvera podnikov k akademickej pôde. "Školy musia aktívnejšie chodiť za priemyslom a prezentovať svoje kvality, lebo tie na Slovensku určite sú," tvrdí TRENDU Vu Duong. Riadi inovatívny výskum v experimentálnom centre leteckej dopravy Eurocontrol vo Francúzsku, pôsobí ako univerzitný profesor na viacerých kontinentoch. V Žiline vedie troch doktorandov, zapája ich do medzinárodných výskumných aktivít. Ked' na výskumnú stáž odporučil jedného z nich, z USA dostal otázku: Ďalších nemáte?
Nedostatok interakcie vyplýva podľa Vu Duonga z nedostatku záujmu. "V súčasnosti sa však univerzity menia a prechádzajú na úplne nový biznis model. Mení sa aj výskumný priemysel," opisuje svetové trendy. Pozoruje, že priemysel sa postupne učí investovať do univerzít. Tie môžu potom svojich ľudí posielať pracovať aj pre priemysel a naopak: "Takýto transfer know-how je dlhodobá investícia, priemysel zatiaľ sledoval a ešte stále vo veľkej miere sleduje skôr tie krátkodobé."
Odsúdení
Podľa R. Redhammera je STU na spoluprácu s biznisom doslova odsúdená. "Škola spolupracuje s praxou od svojho vzniku. Doma sú to desiatky podnikov a firiem, ale aj partnerské vysoké školy," dodáva. Spolu riešia výskumné projekty aj úlohy štátnych programov výskumu a vývoja. R. Redhammer prezrádza, že na STU majú mnohé dobré nápady v šuflíkoch. Často im chýbajú peniaze na realizáciu či odberatelia, alebo končia v zahraničí. Obáva sa ešte jedného - "erózie ľudského potenciálu". Mnohí mladší odišli. Na projekty niet ľudí.
Vu Duong priemysel upozorňuje, aby rýchlo našiel spôsob, ako týchto ľudí využiť aj zaplatiť. Mladým vedcom môžu pomôcť. Slovenské technologické inkubátory zatiaľ univerzitné prostredie angažujú do svojich aktivít rôzne. Ich predstaviteľov pozývajú do výberových komisií, ktoré posudzujú projekty potenciálnych klientov. Inkubátory k nim smerujú svojich klientov, ked' potrebujú pomôcť s bádaním a vývojom. Naopak, študentov a profesorov sa snažia zapojiť do výskumných procesov inkubátorových firiem. Košické inkubátorové firmy podľa poradcu I. Pezlára spolupracujú s vysokými školami obojsmerne. Študenti u nich robia diplomové práce, vznikajú z nich zárodky podnikateľských projektov. Na druhej strane sa snažia skontaktovať univerzity s firmami pri riešení spoločných projektov. I. Pezlár potvrdzuje, že zo začiatku si biznis a akademici k sebe hľadajú cestu ťažko. Dlhodobá spolupráca však buduje dôveru.
Odvážne plány
Rozsahom investícií i významom inovačných činností by sa mali k svetovej špičke približovať klienti rodiaceho sa technologického centra v Eurovalley. Zriad'ovatelia priemyselného parku Eurovalley plánujú vytvoriť centrum zamerané na vývoj a inovácie v oblasti IT. S ambíciou prilákať aj podprahových investorov, ktorí by prišli ako zárodok napríklad softvérovej firmy.
Doteraz sa o projekte viac rozprávalo, záujemcovia sa však vraj už našli. Konzorcium firiem a výskumných pracovísk z Talianska či etablované firmy z Írska. Podľa predsedu Predstavenstva Eurovalley, a.s., Ivana Kočiša sú rokovania o ich umiestnení v technologickom parku pred podpisom zmlúv. "Nalákali sme ich na značku Eurovalley aj na kvalitné vedecké a vysokoškolské zázemie," opisuje I. Kočiš. Dodáva, že zahraničie eviduje aj úspechy slovenských študentov na rôznych súťažiach. Dobré meno regiónu šíria aj existujúce softvérové domy Siemensu alebo Alcatelu či rôzne call centrá. Budúcich klientov zatiaľ konkretizovať nechce. TRENDU prezradil, že v prípade Írska ide o stredné až veľké firmy, ktoré potrebujú časť svojich výskumných a vývojových aktivít outsorcovať. Taliani zase hľadajú možnosti, ako čo najvýhodnejšie dislokovať vývoj a navrhovanie automobilovej elektroniky. "Bude tu aj dizajn čipov, mechaniky, počítačové simulácie, architektonický dizajn," vyratúva I. Kočiš. Avizuje, že z akademického prostredia chce Eurovalley čerpať know-how aj šikovných ľudí. Predpokladá, že deväť z desiatich vedcov, ktorých si klienti technologického centra nakontrahujú na projekty, nájdu v Eurovalley napokon prácu.
Čo ďalej?
V zahraničí sa inkubátory a technologické parky sústred'ujú predovšetkým pri univerzitách. Vznikajú tak obrovské synergické efekty. Na Slovensku sa na to zatiaľ odhodlali len v Žiline (TREND 14/2004), grant na výstavbu technologického univerzitného inkubátora od NARSMP najnovšie získala STU. "Vychádzali sme z predpokladu, že ak má technická univerzita plniť svoje poslanie, musí spolupracovať s partnermi, ktorí takúto techniku využívajú," hovorí R. Redhammer. Vo vlastnom technologickom inkubátore chce pomáhať zrodu budúcich partnerov z biznisu. "Ak totiž chceme spolupracovať s firmami, musia najprv existovať. Čím viac ich bude, tým lepšie," uvažuje R. Redhammer.
STU i Žilinská univerzita naznačujú, že slovenské inovácie by sa postupne mohli predsa len začať rodiť v štandardných podmienkach. Inkubátory by sa mali plniť naozaj inovatívnymi začínajúcimi firmami. Čo však zostáva nezodpovedané, je osud existujúcich inkubátorov po tom, čo sa po troch rokoch odpoja od podpory zo strany NARMSP. "Zatiaľ hospodárime v mínuse a neviem, čo bude o tri roky," hovorí o bratislavskom inkubátore K. France. Spolu s ostatnými šéfmi inovačných liahní sa o sebestačnosti vyjadruje opatrne. Nevie, či budú mať dosť úspešných klientov, pretože tým chýba rizikový štartovací kapitál.
Práve fungujúca burza a verejná ponuka (IPO) akcií úspešnej start-up firmy je najlepším spôsobom zhodnotenia rizikového vkladu. Stav slovenského kapitálového trhu však zatiaľ možnosť na takýto výstup neponúka. Zostáva len predaj podielu inému investorovi alebo zakladateľom firmy. Tí však nemusia mať dostatok prostriedkov na vyplatenie a zhodnotenie vkladu rizikového fondu.
PUBLIKOVANÉ 24. jún 2004