Prejsť na obsah
Verejnosť

"Dnešná klasická škola učí fakty, ale to, čo by mala škola učiť, je výchova k tvorivej práci. Presnejšie - procesy získavania poznatkov, procesy získavania nástrojov na získanie poznatkov, procesy na vytváranie hypotéz a ich overovanie a procesy na komunikáciu výsledkov, aby som vedel ostatných presvedčiť o svojich výsledkoch," povedal profesor Juraj Hromkovič počas prednášky Škola budúcnosti.

Ako by mala vyzerať škola budúcnosti, a tom, že nejde len o fikciu, ale reálny proces zmeny spôsobu vyučovania, ktorý už aplikujú prestížne univerzity ako ETH či MIT, hovoril profesor Hromkovič počas prednášky v aule Fakulty informatiky a informačných technológií STU v utorok 10. 1. 2017.

Pozrite si záznam celej prednášky:

Zdroj: youtube, FIIT STU

Podobu Školy budúcnosti, ako ju predstavil J. Hromkovič už experimentálne overujú na viac ako stovke škôl. Teda viac ako 4-tisíc detí. „My deti fascinujeme,“ povedal.

Podstatou je prestať učiť fakty – hotové produkty. Ako príklad použil matematiku, ktorú dnes považujú mnohé deti a rodičia za ťažký predmet. „Figu borovú, na gymnáziu sa napríklad roky učíme systémy lineárnych rovníc, ale neučíme sa, ako to funguje. To je úplne v protiklade s podstatou matematiky, ktorá sa snaží rozumieť. Učíme sa divoké funkcie, za ktorými nikto nevidí realitu. A táto anomália schovávať schopnosť rozumieť veciam, robí matematiku ťažkou,“ povedal profesor Hromkovič.  

„Nie je kľúč vedieť, že toto platí, ale kľúčom pre proces – ako môžem na to prísť, ako to môžem poveriť.“ Tento postup výučby podľa neho pritom možno použiť nielen pri matematike, ale pri výučbe všetkých prírodných vied, technických vied, ale pri učení jazykov, práva a ďalších humanitných odborov.

Cestou podľa neho nie je ani zľahčovanie požiadaviek na žiakov, napríklad v podobe odbúravania matematiky či prírodovedných a technických predmetov. Naopak, mladí ľudia potrebujú učiteľov a učenie, ktoré ich doženie na maximum ich možností. „To je cesta, ako urobiť mladých šťastnými. Nejde o to, čo sa naučíme, ale o to, aby sa mozog mladých vyvíjal.

Na experimentálnych školách, kde zmenili spôsob výučby matematiky a zmenili učebnice a materiály, z ktorých sa deti učia a pripravujú, sa podľa neho záujem o matematiku zvýšiť trojnásobne a deti si zlepšili prospech. Upozornil, že Slovensko ide skôr opačným smerom a znižuje nároky na žiakov v oblasti matematiky.