Vysoké školy v roku 2003 zaznamenali stratu viac ako 127 miliónov Sk, príčinou sú podľa rektorov odpisy.
Premiéru v nových ekonomických podmienkach úspešne zvládlo šesť verejných vysokých škôl. V roku 2003, keď už nemali na svoju činnosť garantovaných sto percent zo štátneho rozpočtu, skončili v pluse. Vyplýva to zo Správy o stave vysokého školstva za rok 2003, ktorú po prvý raz v histórii vypracovalo ministerstvo školstva. Naopak, záporný hospodársky výsledok vykázalo na konci roka 13 škôl. Celková strata všetkých 19 verejných vysokých škôl sa tak po zohľadnení podnikateľskej činnosti vyšplhala na vyše 127 miliónov Sk. Vedúci úradu ministerstva školstva Peter Mederly je však presvedčený, že hospodárenie vysokých škôl sa podstatne zlepšilo. "Ak v roku 2002 skončili v pluse dve vysoké školy, rok nato sa ich počet zvýšil o štyri."
Príčinou sú odpisy
Výsledok najlepšie hospodáriacej verejnej vysokej školy, a to Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ovplyvnili podľa rektora Vladimíra Báleša aj lukratívne kontrakty v priemysle a úspešné uchádzanie sa o podporu z EÚ. Podnikateľská činnosť, rekonštrukcia plynových kotolní, limity na telefóny či odpredaj nepotrebného majetku priniesli ovocie v podobe kladného hospodárskeho výsledku tiež Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave či Prešovskej univerzite. Rektori vysokých škôl, ktoré skončili v červených číslach, označili za hlavnú príčinu odpisy. "Určili sme krátke odpisové lehoty, výsledkom čoho boli vysoké odpisové hodnoty," vysvetlil rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay. Odpismi za viac ako 19 miliónov Sk argumentuje aj poverená kvestorka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Helena Dohovičová. Podľa rektora Univerzity Komenského Františka Gahéra sa pod stratu podpísala okrem odpisov (70,3 milióna Sk) aj štátom nedotovaná delimitácia zamestnancov Strednej zdravotnej školy na Jesseniovu lekársku fakultu UK (14,7 milióna Sk). Rok 2004 však z hľadiska rektorov vyzerá optimisticky, keďže väčšina z oslovených očakáva vyrovnaný hospodársky výsledok. Najstaršia vysoká škola na Slovensku ho podľa Gahéra nedosiahne, určite však bude k nemu bližšie.
Lepší doplácajú na horších
Pomôcť vysokým školám by podľa Andreja Salnera z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť mohli aj profesionáli. "Ak rektor nedisponuje zručnosťami špičkového manažéra, mohol by časť právomocí v hospodárskej oblasti delegovať na profesionála." Privítal by tiež koncepciu vzdelávania topmanažmentov vysokých škôl v oblasti hospodárenia. Rektori nepovažujú za vhodné, aby hospodárenie vykonávalo externé prostredie. Sinay je však presvedčený, že profesionálne manažérske školenie by nikomu nezaškodilo. Podľa rektora STU Báleša by ho mohlo zorganizovať aj ministerstvo školstva. Mederly v tejto súvislosti pripomína, že školy sú samostatne hospodáriace subjekty a zodpovednosť za efektívnu správu majetku je v ich kompetencii. Pozornosť by sa podľa rektorov mala sústrediť aj na metodiku rozpisu vyše 10 miliárd Sk, ktoré ministerstvo školstva v tomto roku rozdelí medzi univerzity. Bálešovi na tej súčasnej prekáža, že na ňu doplácajú aktívne školy. Pripúšťa to aj rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Imrich Okenka: "Pokiaľ existuje garantované minimum, lepší prispievajú horším."
TOP 3 najlepšie hospodáriacich verejných vysokých škôl v roku 2003
1. Slovenská technická univerzita v Bratislave - kladný výsledok hospodárenia 29,44 milióna Sk
2. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre - kladný výsledok hospodárenia 6,66 milióna Sk
3. Prešovská univerzita - kladný výsledok hospodárenia 5,15 milióna Sk
TOP 3 najhoršie hospodáriacich verejných vysokých škôl v roku 2003
1. Technická univerzita v Košiciach - strata 35,26 milióna Sk
2. Žilinská univerzita - strata 32,99 milióna Sk
3. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach - strata 30 miliónov Sk
Zdroj: MŠ SR
Mira Sojková