Prejsť na obsah
Verejnosť

Pozývame vás do februárovej vedeckej kaviarne. Diskutovať sa bude o prírodných časovaných bombách, ktoré predstavujú budúce silné zemetrasenia.

Aké máme šance zmierniť dôsledky neodvratných zemetrasení? Ktoré územia na svete sú najviac ohrozené a ako je to so Slovenskom?

Vo štvrtok 23. 2. 2017 o 17.00 hod. príde o fyzikálnych zákonitostiach zemetrasení porozprávať uznávaný slovenský vedec, fyzik a seizmológ, prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., vedúci Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave, prorektor UK pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium a člen Učenej spoločnosti SAV. Svojím výskumom a vedeckou prácou prispel v celosvetovom meradle k rozvoju numerického modelovania šírenia seizmických vĺn.

Významná časť ľudskej populácie žije v oblastiach najviac ohrozených zemetraseniami – blízko seizmoaktívnych zlomov a na povrchu sedimentmi vyplnených bazénov a údolí. Príčiny takého zdanlivo prekvapujúceho osídlenia súvisia s geológiou, hydrológiou, klímou a geografiou týchto oblastí. Počet zemetrasení v budúcnosti neklesne (napríklad, ročne vznikne priemerne 130 zemetrasení s magnitúdom väčším ako 6). Počet ľudí a hustota osídlenia v týchto oblastiach však dramaticky rastie. V hospodársky vyspelých krajinách sa zvyšuje aj technická zložitosť osídlenia. V týchto krajinách výrazne rastie zraniteľnosť, ak sa nestavia v súlade s najnovšími poznatkami o zemetrasnom ohrození. V rozvojových krajinách znamená súčasný populačný vývoj veľké a dramaticky sa zväčšujúce zemetrasné riziko.

Budúce silné zemetrasenia sú skutočne nezastaviteľné prírodné časované bomby. Ktoré mestá sveta sú najviac ohrozené? V ktorých reálne hrozí  katastrofa s dlhodobými tragickými dôsledkami? Kedy a kam necestovať? Čo môžu a musia robiť seizmológovia, politici, developeri a projektanti? Ako môžu pomôcť dlhodobé pravdepodobnostné prognózy, operačné prognózy a deterministické prognózy zemetrasení?