Prejsť na obsah
Verejnosť

Patrik Švajda, moderátor: „Šetríte deťom na vysokú školu? Pre istotu by ste mali začať. O pár rokov si už možno niektorí študenti za diplom zaplatia. Návrh sa objavil v predstave o vysokých školách budúcnosti. Poplatky za denné štúdium by univerzitám priniesli tisíce eur do rozpočtu.“
Učiteľka: „A čo si myslíte, čo by som tam mohla dať?“
Najobľúbenejšie podľa počtu prihlášok
1. učiteľstvo
2. všeobecné lekárstvo
3. ekonomika a manažment
4. predškolská pedagogika
5. psychológia
6. právo
7. informatika
8. manažment
9. ošetrovateľstvo
10.masmediálne štúdiá
Andrea Šprochová, redaktorka: „Najobľúbenejší študijný program. Učiteľstvo predmetov je na čele top desiatky programov na vysokých školách, na ktoré sa hlási najviac študentov. Nasleduje medicína a ekonomika.“
Učiteľ: „Koľkí z vás idú na vysokú školu?“
Andrea Šprochová: „Viacerí maturanti z Košíc chcú študovať technický odbor, napríklad informatiku. Ak sa prihlásia na denné štúdium, platiť nebudú. Ďalšie generácie už možno áno. Školy by mohli získať peniaze navyše a študovať by mohlo ešte viac mladých.“
Libor Vozár, spoluautor cieľov reformy VŠ: „Je veľmi dôležité, aby si aj študenti uvedomili, že vysokoškolské štúdium niečo stojí, že to nie je niečo, čo je zadarmo.“
Robert Redhammer, rektor STU Bratislava: „Štát by mal garantovať a financovať tie štúdiá, ktoré hospodárstvo potrebuje, ale nie je o to dostatočný záujem.“
Ivan Ostrovský, docent Univerzity Komenského: „Ja si neviem predstaviť, ako to chcú ošetriť v pravidlách konkrétnych. Ako definovať rámec, v ktorom tá vysoká škola prijme študentov z verejných zdrojov.“
Andrea Šprochová: „Jeden zo spôsobov by mohlo byť určiť maximálny počet študentov, na ktorých štát pošle školám peniaze. Napríklad kto uspeje na prijímačkách, platiť nebude. Kto ostane pod čiarou, áno. Systém by mal byť nastavený tak, aby nezabránil študovať mladým zo sociálne slabších rodín.“
Študentka 1: „Lepšie je určite, ak za to platiť nemusíme. Vzdelanie by malo byť asi zadarmo.“
Študentka 2: „Myslím, že by som to zvládla a privyrobila si.“
Milan Ftáčnik, spoluautor cieľov reformy VŠ: „Možnosti spoločnosti stačia na istý počet študentov, ak je to dostatočné pre spoločenské potreby, ktoré máme, tak potom tú celú diskusiu o spoplatnení vynechajme.“
Andrea Šprochová: „O spoplatnení štúdia rozhodujú politici a je to nepopulárna téma. Takto by sa pritom dal regulovať počet absolventov v konkrétnych profesiách, napríklad právnikov či ekonómov.“
Milan Ftáčnik: „Nechceme v žiadnom prípade uvažovať o nejakom numerus clausus, to znamená počte študentov, ktorý predpíše ministerstvo, že musíte prijať len toľko a viacej už nemôžete, ale povedzme, že by sa to nastavilo podľa dnešného stavu.“
Andrea Šprochová: „Štatistiky hovoria jasne. Až polovica nezamestnaných s diplomom skončila filozofické, politické, právne, ale aj pedagogické vedy. Ak to však títo maturanti dotiahnu na inžiniera v technických smeroch, majú oveľa lepšie vyhliadky.“