Unikajúci plyn z vysokotlakového potrubia vystrašil v stredu Bratislavčanov. Havária sa stala napoludnie vedľa zastávky električky a tlak plynu vytvoril asi päť metrov hlboký kráter. Vymrštená zemina a kamene zničili desiatky áut v priľahlom autobazári. Podľa profesora Jozefa Kriša zo Stavebnej fakulty STU mohli byť následky nedozerné. Napríklad po výbuchu od iskry prechádzajúcej električky.
Čo môže spôsobiť takúto haváriu?
Nevhodný materiál na rúry, ich výrobná chyba alebo poškodenie pri doprave či ukladaní do zeme. Najčastejšou a najvážnejšou príčinou býva práve nekvalitná práca a nesprávny spôsob uloženia rúr. Prípadne nie taký, ako predpisuje ich výrobca na príslušný pretlak plynu. Často takú haváriu spôsobí aj korózia zvnútra i zvonku. V konkrétnom prípade to musí určiť súdny znalec.
Ovplyvňuje to aj vek potrubia?
Závisí od materiálu, ale oceľové vysokotlakové rúry majú životnosť 40 až 50 rokov - ak sú z kvalitnej ocele. Lenže v minulosti za socializmu, ešte pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi sa na Slovensku vyrábali rúry z veľmi nekvalitného materiálu. Na tranzitné diaľkovody sa tak používali len nemecké.
Aký tlak býva v plynovodoch, ako je ten, ktorý vybuchol na Starej Vajnorskej?
Vysokotlakový plynovod má tlak až 4 megapascaly. Treba si to predstaviť ako tlak 400-metrového stĺpca vody.
Tie potrubia sú pod zemou aj v obytných oblastiach?
Samozrejme, ale medzi plynovodom a domami je tzv. ochranné pásmo. Platí to aj mimo miest a obcí. Vysokotlakový plynovod musí byť až 50 metrov od diaľnice. Pre cestu I. triedy je tá vzdialenosť 25 metrov.
V zastavanom území je to 15 metrov od budov, ak ide o jednotlivý dom, desať metrov. Ak sa tie vzdialenosti nedajú dodržať, sú aj iné možnosti ochrany. Potrubie sa môže dať do tzv. chráničky - druhého potrubia - alebo projektant môže zväčšiť v určitom úseku hrúbku potrubia.
V prípade havárie na Starej Vajnorskej plynári nehovorili o výbuchu, ale len o úniku plynu. Hoci zem a kamene lietali do vzdialenosti asi sto metrov. Mohlo sa to však zapáliť a naozaj vybuchnúť?
Je to možné, lebo zemný plyn je aj zápalný aj výbušný, keď sa zmieša v určitom pomere so vzduchom. Existuje tzv. dolná a horná kritická hranica. Konkrétne pre zemný plyn je to pomer od 5 percent objemu plynu vo vzduchu až do 15 percent. Vtedy sa môže zapáliť a vybuchnúť.
Stalo sa to pár metrov od cesty a chodníka, neďaleko bola zastávka električky. Mohlo sa to vznietiť aj v tomto prípade?
Bolo šťastie, že tam nevznikol elektrický skrat. Lebo plyn sám sa nezapáli, na to musí byť nejaký podnet.
Mohol byť aj z električky, z trolejového vedenia alebo z auta. Z hocičoho. Našťastie sa to nestalo, lebo následky by boli oveľa horšie. Ťažšie by sa to tiež likvidovalo.
Spomínaný únik plynu vyhodnotia plynári a znalci. Váš úsudok?
Nechcem nikoho obviňovať, ale zo skúseností aj z porúch na iných inžinierskych sieťach viem, že najväčším problémom býva budovanie. Často sa nedodržia technologické postupy, ktoré vyžaduje výrobca a projektant. Zjednodušuje sa, zľahčuje, šetrí na financiách. Slabé miesto je stále viac a viac namáhané a oslabované, až to praskne.
Sú plynovody v Bratislave ohrozené klimatickými alebo inými podmienkami?
V meste je v trolejových vedeniach jednosmerný prúd, ktorý urýchľuje koróziu. Pôdy, v ktorých sú vedené inžinierske siete, sú často veľmi agresívne a tiež zvyšujú koróziu oceľových materiálov. A oceľové potrubie má síce výborné vlastnosti ako pevnosť a pružnosť, ale je zo všetkých kovových materiálov na koróziu najnáchylnejšie.
Juraj Pucher
PUBLIKOVANÉ 12. január 2006
