Zápis z diskusie na TREND CSR Fóre venovanej vysokým školám a inováciám.
TREND CSR Fórum, 17. apríl 2012
Teória a prax
(panelová diskusia pre vysoké školy)
Vedie Dominik Orfánus
Panelisti:
Torsti LOIKKANEN – research coordinator VTT, Helsinki
Róbert REDHAMMER – rektor, STU v Bratislave
Jaroslav ZIGO – riaditeľ pre rozvoj ľudských zdrojov, Matador Group
Štefan KLEIN – šéf ateliéru dopravného dizajnu, VŠVU v Bratislave
Michal KOVÁCS – výkonný riaditeľ, Centrum severoamerických štúdií EU v Bratislave
Jaroslav HOLEČEK – bývalý člen predstavenstva Volkswagen Slovakia
Elena KOHÚTIKOVÁ – zástupkyňa generálneho riaditeľa, VÚB
- - - - - - - - - - - - - - - - -
Orfánus: s ľuďmi zo škôl i praxe budeme hovoriť o spolupráci firiem a škôl, o základných kameňoch spolupráce pri ceste Slovenska k znalostnej ekonomike. Chcel by som sa na začiatok R. Redhammera spýtať, aké skúsenosti a inšpirácie si priniesol z Fínska, z Helsínk?
Redhammer:
- Technická univerzita (TU) má dnes umeleckú aj ekonomickú školu (teraz ALTO univerzita), 20tis. študentov (ako aj STU) a asi 4-5x vyšší rozpočet, je v prvej stovke na svete
- naviazal by som na predchádzajúce informácie
- Kľúčom v škole je učiteľ (nie budova), ale platí, že „prostredie vychováva“ – prostredie školy dopomáha výučbe – dizajn, architektúra (u nás problém hlavne financie)
- učiteľ vytvára motiváciu, je najdôležitejší, u nás je problém nie „osobnosti“ ale systémové poruchy v školstve
Orfánus: a čo ste si priniesli z Fínska, čo by sa dalo prakticky zaviesť na STU?
Redhammer:
- systém tam je dlhodobo kultivovaný, ak chceme niečo robiť, zlepšovať, musíme sa vedieť o tom baviť
- robíme výskumne orientované vzdelávanie -> zvyšujeme pridanú hodnotu, absolventi sú zamestnateľní, dobre zarábajú, chceme to posunúť na medzinárodnú úroveň
- vo Fínsku je dobre rozvinutá podpora podnikania, podnikatelia pomáhajú študentom na dobrovoľníckej báze
- aj napriek tomu, že mnohé firmy (Nokia, Siemens,..) prepúšťajú -> nie je tam enormne narastajúca nezamestnanosť, ľudia sa dokážu absorbovať a naskočiť na iné veci
- v 2005 STU podporila rozvoj podnikateľského inkubátora
- u nás malá spätná väzba z podnikov
Orfánus: spolupráca firmy Matador Group so školami?
Zigo:
- Matador mal spoluprácu so školami silnú už historicky (hlavne jeho gumárenská časť) – dnes Continental pokračuje v nastavených procesoch
- v rámci Trenčianskej univerzity – je to hlavne prax vo firme, odbory na škole také, čo je potrebné vo firme, tí najlepší sa dostali do Trainee programu
- aj SŠ majú možnosť spolupráce – každý týždeň 1 deň praxe (predtým intenzívnejšie)
- druhá časť Matadoru (Automotive) – spolupráca sa rozbehla si pred 2-3 rokmi
-> ponuka stáží i štipendijných programov (to sa veľmi neujalo, nechceli sa študenti zaväzovať)
-> diplomové práce
-> spolupráca aj s ČR univerzitami – je zaujímavejšia, väčšia ochota univerzity spolupracovať, väčší drive, tlačia ich do toho
Orfánus: v čom to je?
Zigo:
Je to o finančnej motivácii pri umiestňovaní študentov do podnikov – majú legislatívnu podporu
Orfánus: aké firmy sú v spolupráci, fínske, či aj zahraničné?
Loikannen:
- aj fínske univerzity majú medzi sebou rivalitu
- Tech. univerzita má dlhodobú tradíciu – diplomanti robia práce pre danú firmu a potom sú v nej zamestnaní
- študenti firmu poznajú
- VTT – inštitúcia aplikovaného výskumu – hlavným cieľom je zvyšovanie vedeckej úrovne a tiež zvyšovanie povedomia v medzinárodných kruhoch
- v ALTO univerzite čelili výzvam a zmeny neboli ľahké- napr. museli viac publikovať, hlavne medzinárodne
- Európsky inštitút – má prepojiť vzdelávanie, podniky a výskum a vývoj
- prepojenie Tech. univ. a Dizajn Univer. prináša mnoho úžitku
Orfánus: ako pomohlo ALTO previazať jednotlivé sféry tak, aby mal z toho prínos biznis?
Loikannen:
- kritické časti sú na Obchodnej univerzite
- 80% vedeckých publikácií vychádza z TU
- obávali sme sa fúzie, dnes to už funguje dobre
- očakávame rast – trvá to však dlho
Orfánus: budeme raz aj na mape vývojových centier? budú naši dizajnéri skôr cestovať von, alebo budú môcť robiť aj doma?
Klein:
- automobilový sektor je pre našu školu nepostrádateľný, spolupráca má svoj charakter, svoje výstupy
- spoluprácu sme začínali s VW
- do budúcnosti bude problém so zdrojmi
- otvára sa rad impulzov pre nových dizajnérov
- mnohí študenti budú končiť aj vo vlastných firmách
- segment veľkých výrobcov tu bude stále – spolupráca bude veľká, ale je tu už aj iný segment
Orfánus: ako sa pozeráte na to, že veľké firmy držia ten výskum a vývoj doma, je šanca že sa to dostane aj k nám?
Holeček:
- nepredpokladám, že budeme robiť pre automobilky základný výskum
- dnes prichádzajú z firiem iné zadania ... „chcem takýto nárazník, prosím ťa navrhni mi to“ ...dnes stať sa subdodávateľom – musím mať na to podmienky....potrebujú navrhnúť, vyrobiť, odskúšať...potrebujeme u nás centrá aplikovaného výskumu
- druhá vec je že dnes máte veľakrát problém – 2 roky sme robili analýzu, prečo je fluktuácia tu -> chýba inštitúcia aplikovaného výskumu
Orfánus: kde začať, kto by mal byť iniciátorom spolupráce?
Holeček:
- iniciatívu musia uchopiť podniky (univerzity si vystačia samy, podniky potrebujú VŠ)
- 1. priemysel predbieha VŠ
- 2. univerzitný systém ich nemotivuje na to, aby spolupracovali s praxou – motivuje ich k tomu, aby písali nejaké články
- potreba zamyslieť sa nad celým systémom, ako to funguje
- učitelia: - nie sú motivovaní spolupracovať s podnikmi, s praxou
- podniky potrebujú fakulty pre študentov ktorých vychovávajú
Orfánus: firmy sa sťažujú na pasivitu škôl, aj na problém hosťujúcich profesorov. Aké sú Vaše skúsenosti?
Kohútiková:
- projekt hosťujúcich profesorov po 3ťom ročníku ukázal, že výskum je na ekonomických školách slabým miestom
- grant pre profesora -> školy musia ukázať nejaké výsledky v oblasti do ktorej profesora pozývajú, to je asi kameň úrazu
- profesor nemá učiť „od nuly“ – je tu pre pedagógov a študentov, aby sa naučili ako sa robí vedecká práca, aby mali iný pohľad na to
- „+“ je, že profesor je niekde využívaný aj mimo projektu (hlavne pedagógmi a PhD.študenti)
- „-“ naráža sa v ťažkých častiach výučby na rozdiely vo vedení (hlavne mikroekonomika,..), prednášky nie sú vedené ako u nás – že im dáme všetko na tácke, ale študenti si musia naštudovať problém a vhĺbiť sa do neho (profesor zistí, kto si problém študoval, inak sa nevie zapojiť)
Orfánus: prepojenie praxe so školou, aké kroky sa urobili aby študenti okúsili tú prax už na škole?
Kohútiková:
- EU biznis a škola...prebieha na mnohých úrovniach....dosť málo ľudí o tom vie
- chceme priniesť vedomosti o severoam. ekonomike
- učí momentálne 11 medz. spoločností (kurz o americkej biznis kultúre a etike, vývoj amer. ekonomiky z pohľadu firiem,...)
- študenti získavajú kredity – dávajú si ich do svojich študijných plánov
- vytvára sa povedomie že náš akademický svet je iný – my máme privilégiá byť iný – istá sloboda a unikátnosť bádania tam je – ale na druhej strane potrebujeme pripravovať ľudí pre prax
- podpora študentov – dvoch najlepších posielame na mentoringové programy (motivácia tam je)...je to aj o osobe študenta akým chce byť
Aké % študentov zostáva na Slovensku (z tých, čo sú na stážach)
Kohútiková:
- neviem
- určití ľudia zostávajú vonku
Klein:
- téma odchodu študentov do zahraničia je aktuálna
Redhammer:
- sme radi ak študenti idú do zahraničia, väščinou 3-5-6 mesiacov stáže – väčšinou sa vrátia
- problém je ak odchádzajú po SŠ – napr. asi 24 tis. študuje na VŠ v Čechách
- systémová chyba slovenských VŠ
- praktická nemenežovateľnosť VŠ, ustanovenia brániace reforme
- celé vysoké školstvo má toľko peňazí ako fínska TU
Orfánus: ako motivovať k spolupráci hlavne ľudí na nižších stupňoch?
Redhammer:
- hlavnou úlohou školy je vzdelávať, študenti nepočkajú kým bude SK ekonomika na tom dobre
- učiteľ sa môže venovať študentom – ale firma vám dá len zákazku a tú si treba odrobiť -> môžete ju robiť, ale nad rámec svojej práce
- čo to je výskumne orientovaný, znalostná ekonomika – ak vyprodukujete výskumom nový poznatok
- ale to nestačí -> potrebujete to dostať do života – na trh
- niekto to nakoniec „kúpi“, ale treba do toho investovať
- najlepšie to ide vtedy ak študenti sú pri výskume a potom výsledky implementujú do praxe (mnohé malé startupy)
- to je ZE – dostať to do praxe (poznatky z výskumu) - > nutná spolupráca
- zadanie je často od firmy – a potom študent spolu s učiteľom riešia problém....príde ďalšia zákazka a musíte nájsť na škole niekoho, kto tomu rozumie a môže sa tomu venovať
- potrebná ochota na oboch stranách aj niečo zaplatiť
Orfánus: ako to pospájať?
Loikannen:
- vo Fínsku je 19 inštitúcií pre aplikovaný výskum
- pracujeme na princípe ich akéhosi „zlúčenia“
- VTT – podpora aplik. technického výskumu
- aplikovaný výskum musí byť zahrnutý nielen do systému ale musí byť aj medzi školou a reálnym podnikaním
Prečo si firmy so školami málo rozumejú?
Kohútiková:
- nie je to celkom tak
- podnety, aktivita by mali byť z oboch strán
- to čo sa žiadalo sa väčšinou urobilo v tej firme...
- študenti nevidia prepojenie medzi teóriou a praxou
- firmy sa dnes orientujú na študentov, chcú získať tých najlepších - > dáme ti možnosť, príď k nám do banky, poobzeraj sa a po 1-2 mesiacoch sa zapoj do práce...“stážuj a pracuj“
- potom vie ten študent „usmerniť“ aj učiteľa, získa poznatky
- ak si dobrý – po škole môžeš začať u nás pracovať
- 2há možnosť – príde do banky a po mesiaci dostane zadanie a má niečo navrhnúť, má mentora
Kovács:
- učiteľ musí byť manažér, robiť výskum, učiť,...
- manažment školy by mal byť oddelený od akademickej hierarchie
- ak nám najlepší SŠ odídu – robíme v podstate s druhou ligou, našou úlohou je motivovať ich, aby tu ostali
- slovenské VŠ nie je zlé (niekoľko dobrých univerzít) – je potreba dobrej prezentácie VŠ, či sa správa trhovo, či vystupuje v médiách,...
- kontrola – mám trochu problém s fínskym modelom, musíme veriť našim pedagógom
- máme tu dosť veľa dobrých študentov, ktorí nie sú prepojení (IT, ekonóm,...) každý vie niečo, jeden vymyslieť, druhý vyrobiť, ďalší predať,...stretávajú sa a pomáhajú si
- spolupráca firiem a študentov je investícia, je to veľká záťaž na pracovný čas zamestnancov
- firma si tak buduje aj určitú prestíž, zaraďuje sa do budovania budúcej podoby ekonomiky
Orfánus: firmy dosť pranierujú Ministerstvo školstva....vedia firmy povedať čo budú potrebovať o 5-10 rokov?
Holeček:
- je to naša spoločná úloha so školami, inštitúcie by mali povedať čo bude o 5 rokov
- ktoré profesie, študijné odbory absolventov potrebujú – to vieme povedať
- nemôžeme to nechať na trh
- trh musí nadefinovať svoje potreby a potom spolu so školou definovať čo budeme učiť
Zigo:
- akých absolventov budeme potrebovať? ako firma to vieme povedať (tak na 4 roky dopredu) venujeme sa nejakej predikcii
- druhá vec je – ako ovplyvniť to, čo sa učí na školách, aby absolventi napĺňali naše predstavy, to čo potrebujeme
- národná sústava povolaní – participujeme na projekte
- treba aj systémové opatrenia, kedy by školy mali komunikovať spolu s podnikateľskou sférou
PUBLIKOVANÉ 30. apríl 2012
