Prejsť na obsah
Verejnosť

Spotreba liekov, antibiotík ale aj drog stúpa a veľká časť týchto látok sa cez tráviaci systém človeka dostáva do odpadových vôd. Ako si môžu čistiarne odpadových vôd poradiť s týmito odpadmi dnešnej doby riešia aj vedci zo Slovenskej technickej univerzity. Analýzy odpadových vôd im tiež umožňujú zistiť spotrebu drog či liekov v konkrétnom meste.

Táto metóda zisťovania drog bola teraz použitá na Slovensku po prvý raz.

Cez čistiarne odpadových vôd v rozvinutých krajinách odchádza do prírody čoraz viac zvyškov liekov od antibiotík cez antikoncepciu až po nelegálne drogy. Túto skutočnosť už potvrdilo viacero vedeckých štúdií. Vedci vo svete skúmajú vplyv týchto látok vypúšťaných do vôd najmä na ryby, ale aj ďalšie živočíchy.

Do výskumu sa zapojil aj tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Po prvý raz na Slovensku použili vedci novú analytickú metódu, pomocou ktorej sledovali prítomnosť 30 typov drog a 60 typov liečiv v odpadových vodách.

Merania prebiehali na troch čistiarňach v Bratislave (Vrakuňa, Petržalka, Devínska Nová Ves) a na čistiarni v Piešťanoch. V rovnakom termíne ako na Slovensku (6.-13. marec 2013) bežali tieto merania na ďalších 50 čistiarňach v 32 európskych mestách. Celoeurópske porovnania a štatistiky sa stále spracovávajú, ale tím z FCHPT už môže porovnávať údaje z odberných miest na Slovensku. Tieto aktuálne údaje zo Slovenska je však zatiaľ možné porovnať len či s údajmi z meraní v európskych mestách z roku 2011.

Odbery vzoriek na vstupe do každej čistiarne prebiehali celý týždeň vrátane víkendu každý deň počas 24 hodín. Na základe nameranej koncentrácie drogy v zlievanej vzorke a nameraného prietoku odpadovej vody na čistiareň v daný deň sme zistili množstvo drogy vylúčenej obyvateľmi počas každého dňa. Aby sa mohli údaje porovnávať, toto množstvo drogy bolo vztiahnuté na 1000 obyvateľov napojených na kanalizačný systém v danom meste,“ hovorí  Jaroslav Škubák z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT STU).

Merania potvrdili niektoré predpoklady – v  čistiarni v Petržalke boli namerané vyššie koncentrácie pervitínu, vo Vrakuni zase kokaínu. Cez víkend stúpli na oboch čistiarňach koncentrácie extázy, čo potvrdzuje, že ide o „víkendovú“ drogu. Merania prebehli na jar a potvrdili vysoké koncentrácie antibiotík v odpadových vodách. V letných mesiacoch, ako ukazujú údaje z Európy, bývajú zase vyššie koncentrácie antihistamík – liekov proti alergiám.

V roku 2011 sa do meraní zapojilo 19 európskych miest, výsledky ukazujú, že v Západnej Európe užívatelia drog preferujú drogy ako kokaín, kým smerom na východ najmä marihuanu či pervitín. Marihuana či pervitín dominujú aj v krajinách ako Holandsko (meralo sa v Amsterdame), Fínsko (Helsinky, Turku), Chorvátsko (Záhreb), Česko (České Budejovice).

V porovnaní s európskymi mestami Bratislava aj Piešťany figurujú na popredných miestach v spotrebe pervitínu, značné hodnoty boli namerané aj pre marihuanu a extázu. Ide však o porovnanie aktuálnych údajov zo Slovenska s údajmi spred dvoch rokov z iných miest. Tieto merania môžu byť veľkým prínosom pre drogovú prevenciu. Ak sa doteraz preferencie užívateľov drog zisťovali prostredníctvom anonymných dotazníkov, teraz vieme odhaliť novú drogu ponúkanú konzumentom,“ hovorí Tomáš Mackuľak z FCHPT STU.

Na meraniach a spracovaní údajov spolupracuje FCHPT STU s Juhočeskou univerzitou, celý projekt zastrešuje Nórsky inštitút pre vodu (NIVA).Výsledky meraní využíva Európske centrum pre monitorovanie drog (EMCDDA) so sídlom v Lisabone a národné monitorovacie centrá.

Tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity však nechce zostať len pri merania koncentrácii drog a liečiv, ale chce pre čistiarne vyvinúť metódy, ako si poradiť s týmito novodobými odpadmi. Agentúra na podporu výskumu a vývoja vedcom  schválila financie pre projekt - Identifikácia drog a liečiv v odpadových vodách a možností ich odstraňovania v čistiarňach odpadových vôd. V týchto dňoch už vedci odoberajú vzorky aj v ďalších mestách SR.

„V rámci projektu monitoring rozširujeme aj na iné mestá na Slovensku. Údaje by sme chceli zbierať a monitorovať každý rok. Nezostávame však  len pri zbere údajov, skúmame, ako zvyšky drog či  liečiv ovplyvňujú čistiarne, kvalitu vypúšťaných vôd a životné prostredie na Slovensku. Radi by sme vyvinuli technológie a postupy, ktoré čistiarňam pomôžu rozložiť tieto druhy zlúčenín a zabrániť ich prenikaniu do riek,“ hovorí vedúci projektu Igor Bodík z Oddelenia environmentálneho inžinierstva FCHPT STU.

Niektoré grafy TU.


 

 

Kontakt pre médiá:Andrea Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu, Slovenská technická univerzita
andrea.hajduchova@stuba.sk   +421 917 669 205www.stuba.sk

__________________________________________________________________________________

Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) je modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou. V roku 2012 sa umiestnila na 101.-150. mieste v prestížnom Šanghajskom rebríčku ARWU TOP 200 svetových univerzít v počítačových vedách. Je to doposiaľ najlepšie umiestnenie slovenskej univerzity v medzinárodnom porovnaní. Podľa rebríčka ARRA je najlepšou univerzitou pre chemické technológie a technické vedy.  STU je držiteľkou ECTS label, čo je znak, že všetky študijné programy sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú uznávané v zahraničí.Ročne študuje na siedmych fakultách STU 17-tisíc študentov a 4000  frekventantov celoživotného vzdelávania. STU nadväzuje na 250 ročný odkaz Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Vzdelávanie vychádza z vlastného vedeckého výskumu a je orientované na potreby praxe. Absolventi patria k najúspešnejším a najlepšie zarábajúcim na trhu práce.