Slovensko stojí pred zásadným rozhodnutím o svojej budúcej identite. Tempo technologických zmien dnes výrazne predbieha schopnosť trhu práce a vzdelávacieho systému reagovať. Bez kvalitného, moderného a výskumne ukotveného technického vzdelávania – vrátane vzdelávania dospelých – krajina riskuje stratu inovačnej kapacity, technologickej suverenity a schopnosti udržať hodnotné pracovné miesta. Slovenská technická univerzita v Bratislave preto dnes hostila stretnutie technických univerzít TechUNIs, iniciované spoločne s Technickou univerzitou v Košiciach a Žilinskou univerzitou v Žiline.
Cieľom stretnutia, na ktorom sa zúčastnili aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Technická univerzita vo Zvolene, bolo nastaviť spoločný, funkčný a udržateľný postup technických vysokých škôl pri implementácii nového legislatívneho rámca vysokého školstva tak, aby podporoval kvalitné a moderné vzdelávanie, excelentný výskum a inovácie a posilnil konkurencieschopnosť Slovenska nielen v európskom, ale aj globálnom vzdelávacom, výskumnom a inovačnom priestore. Ambíciou nie je vytvárať ďalšie administratívne povinnosti, ale dosahovať reálne a merateľné výsledky pre študentov, výskumníkov, firmy a regióny.
Predstavitelia kľúčových technických vysokých škôl na Slovensku na spoločnom stretnutí podpisom zmluvy položili základný kameň platformy, ktorej cieľom je jednotne riešiť záujmy technického vzdelávania, nastaveného na potreby budúceho trhu práce.
Slovenský priemysel dlhodobo upozorňuje na kritický nedostatok absolventov technických a prírodovedných odborov. Platforma TechUnis k tomu dopĺňa prepočty na základe údajov z Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), podľa ktorých bude v ďalšej dekáde na Slovensku každoročne pribúdať 17 tisíc voľných pracovných miest pre technikov s vysokoškolským vzdelaním. Na základe údajov MŠVVaM SR však v rovnakom období možno očakávať každoročne vstup iba 9,5 tisíca absolventov s technickým vysokoškolským vzdelaním na trh. Do roku 2035 tak vznikne na slovenskom trhu kumulatívny nedostatok 74-tisíc vysoko kvalifikovaných technikov. Ak sa tento problém nebude riešiť, hrozia vysoké náklady pre slovenskú ekonomiku a verejný rozpočet. Podľa konzervatívnych odhadov STU bude mať vznikajúca medzera technických zručností za následok iba v roku 2035 výpadok HDP vo výške 4,8 miliardy eur (3,26 % HDP) a ušlý príjem verejného rozpočtu vo výške 1,1 miliardy eur (0,74 % HDP). Nevyriešenie problému nedostatku technikov s vysokoškolským vzdelaním pripraví Slovensko v nasledujúcej dekáde o pätinu potenciálneho HDP.
„Ak chce byť Slovensko modernou, technologicky a inovačne orientovanou krajinou, systematická podpora kvalitného a moderného technického vzdelávania, výskumu a inovácií je nevyhnutná. Nejde len o prípravu absolventov, ale o schopnosť krajiny vytvárať nové poznanie, technologické riešenia a inovácie v globálnej konkurencii. Technické univerzity musia byť chrbtovou kosťou tejto ambície v spolupráci s priemyslom, praxou, regiónmi či s inými typmi vysokých škôl. Bez ich aktívneho zapojenia a spoločenskej dohody na dlhodobej vízii krajiny Slovensko stratí schopnosť reagovať na tempo technologických zmien a obstáť v medzinárodnom výskumnom a inovačnom priestore,“ povedal rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Maximilián Strémy.
Ak sa tento trend nepodarí zvrátiť, Slovensku hrozí nielen spomalenie hospodárskeho rastu, ale aj postupná strata postavenia v oblastiach automatizácie, umelej inteligencie, zelenej transformácie a priemyslu 4.0, spolu so zvyšujúcou sa závislosťou od dovozu pracovnej sily a technológií zo zahraničia.
„Rozvoj technického vzdelávania, výskumu a inovácií by mal byť strategickým záujmom Slovenskej republiky. Technické univerzity sú aktívnym motorom tejto ambície – miestom, kde sa spájajú talenty, poznanie a technológie v prospech rozvoja moderných priemyselných odvetví aj ďalších oblastí hospodárstva. Ak má Slovensko dlhodobo obstáť v digitálnej a technologickej transformácii Európy, musí systematicky budovať vlastné kapacity a pretavovať národné a európske stratégie do konkrétnych riešení s vysokou pridanou hodnotou. Ide o spoločnú zodpovednosť štátu, univerzít aj partnerov z praxe, ktorá rozhodne o konkurencieschopnosti a znalostnej suverenite Slovenska v rámci Európskej únie,“ doplnil rektor Technickej univerzity v Košiciach Peter Mésároš.
„Inovačné aktivity nadväzujúce na špičkový výskum a spoluprácu akademickej sféry s priemyselnými partnermi musia patriť k základným prvkom konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom priestore. Hlavným nositeľom týchto ambícií musia byť technické univerzity, ktoré dlhodobým vzdelávaním absolventov, pravidelne sa uplatňujúcich na medzinárodnom trhu práce, preukazujú schopnosť podporiť Slovensko v snahe o plnohodnotné zapojenie sa do európskeho inovačného priestoru. Treba zdôrazniť, že musí ísť o spoločné aktivity všetkých zúčastnených partnerov, vrátane štátu,“ uzavrel rektor Žilinskej univerzity Ján Čelko.
Jednou z kľúčových tém rokovania bol nový zákon o vysokých školách (č. 300/2025 Z. z.), účinný od 1. septembra 2026. Prináša flexibilnejšie formy ukončenia štúdia, ukotvenie záverečných praxí a dlhodobých odborných stáží, ako aj jasnejšiu úpravu ochrany práv duševného vlastníctva. Technické univerzity sa zhodujú, že jeho potenciál možno naplno využiť len pri spoločnom postupe, koordinácii a zdieľaní dobrej praxe.
Univerzity diskutovali aj o možnosti prepájania vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, o spolupráci a výmene informácii o účasti vysokých škôl v radách ASR a pri tvorbe a revízii kariet zamestnaní a kariet kvalifikácií.
Diskusiu bude ďalej rozvíjať odborná konferencia Teaching and Learning Forum, ktorú 26. marca 2026 organizuje Slovenská technická univerzita v Bratislave. Konferencia otvorí ďalšie odborné diskusie o kvalite, flexibilite a prepojení vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácií a potrieb praxe.
Technické univerzity vysielajú jasný signál: bez kvalitného a moderného technického vzdelávania, špičkového výskumu a inovácií Slovensko stratí schopnosť formovať vlastnú budúcnosť ako moderná priemyselná a inovačne orientovaná krajina.
19.1.2026
