Ak centrála Volkswagenu projekt za viac ako miliardu eur požehná, príde na Slovensko aj toľko žiadaný vývoj
Martin Jesný
Krajina, čo chce byť znalostnou ekonomikou, má mať sen o zahraničnom investorovi. V tom sne spozná najvyšší manažér takejto firmy medzi prvými ľuďmi na novom pôsobisku miestne univerzitné špičky. Nie zo zdvorilosti, ale preto, že podnik nechce byť iba výrobnou fabrikou.
Nový predseda predstavenstva Volkswagenu Slovakia Albrecht Reimold sa ujme svojej funkcie prvého februára. Podľa informácií TRENDU sa už pripravuje jeho stretnutie s rektorom Slovenskej technickej univerzity Robertom Redhammerom. Jednou z tém by mohla byť spolupráca vo výskume a vývoji. V pozadí môže byť zatiaľ nepotvrdený zámer Volkswagenu postaviť vo fabrike v bratislavskej Devínskej Novej Vsi veľkokapacitnú zvarovňu. Je to paradoxné, no ak by sa naplnil, nebude najvýnimočnejší investíciou 1,1 miliardy eur. Aj keď je to suma, za ktorú sa stavali celé automobilové továrne. Zvláštnosťou by bolo, že Volkswagen by ako prvá z automobiliek postavil na Slovensku výskumno-inovačné centrum.
Čo sa skrýva v miliarde
Hneď po tom, ako TREND 12. decembra ako prvý na svojej internetovej stránke informoval, že Volkswagen (VW) zvažuje velikánsku investíciu, poslal do jeho slovenskej dcéry sériu otázok. Odpoveď hovorcu Volkswagenu Slovakia Vladimíra Machalíka znela lakonicky a oficiálne – pokým firma definitívne nový projekt nepotvrdí, komunikovať o ňom nebude. „Môžem iba dodať, že ak by sa realizoval, bude súčasťou nášho plánu preinvestovať na Slovensku v najbližších piatich rokoch približne pol druha miliardy eur,“ reagoval. Rozvoj v Bratislave súvisí s plánom koncernu byť v dohľadnom čase najväčším výrobcom áut na svete (TREND 7/2011).
Firma napočítala investície do haly, nákupu a inštalácie strojov a iného vybavenia na 1,1 miliardy eur. Na porovnanie, je to viac, než boli úvodné investície ďalších dvoch automobiliek, ktoré na Slovensku postavili svoje fabriky. Sám osebe by bol tento projekt jedna z historicky najvyšších korporátnych investícií slovenskej histórie. Porovnateľná ešte tak s privatizáciou plynární a elektrární.
Ak to klapne, v bratislavskom závode nemeckej automobilky zbúrajú časť terajšej zvarovne H4a a na jej mieste vyrastie nová. Po jej plnom nábehu by mala zvárať 1 100 karosérií denne. To podľa odhadu TRENDU predstavuje najmenej tri štvrtiny dennej výroby po plnom nábehu rozšírenej kapacity továrne, ktorá má vyrábať 400-tisíc áut ročne. Čiže na rozdiel od minulosti sa bude dovážať iba malá časť karosérií.
Nemecký kapitál potečie najmä do množstva zariadení na spájanie rôznych častí auta viacerými typmi zvárania, nitovaním a lepením. V zvarovni má fungovať niekoľko desiatok línií na šiestich linkách. Na tých sa budú pripravovať komponentné podskupiny a bočné dielce, spájať podlaha s bočnými dielcami a privarovať strecha. V hale pobeží samostatná linka na dvere a ďalšia bude produkovať hliníkové kapoty a blatníky. Na dokončovacej linke sa budú karosérie finalizovať a montovať na ne dvere, kapoty a blatníky.
Za človeka robot
Dôležitou súčasťou zvarovne a cieľom nemalej časti investície bude 850-členný zbor priemyselných robotov. Veľké množstvo automatizovaných manipulačných zariadení je v automobilovom priemysle indikátor modernej fabriky. Už preto, že pre automobilku musí byť výhodnejšie vynaložiť investície, než platiť množstvo ľudí, ktorí by hýbali dielcami.
Aj popri vysokej miere automatizácie by malo vo veľkej zvarovni vzniknúť dosť pracovných miest. V súčasnosti sa v hale H4a zvárajú karosérie pre veľké SUV Audi Q7. Linky pre kapacitu tristo kusov denne na ne montovali v rokoch 2004 a 2005. V hale pracuje v štvorzmennej prevádzke po stopäťdesiat ľudí na zmenu. Po výstavbe novej zvarovne a jej nábehu na plnú kapacitu 1 100 karosérií denne bude v každej zmene novej zvarovne pracovať tristo ľudí. Keďže sa počíta so štvorzmennou prevádzkou, bude v hale pracovať spolu tisícdvesto ľudí. Teda pri vyše triapolnásobnej produkcii raz toľko ako dosiaľ – s necelou stovkou robotov.
Podľa predbežného harmonogramu VW plánuje začať stavať ešte v prvom kvartáli. V takom prípade, mala by byť hala o rok postavená. Na jar 2013 by sa začala inštalácia technológií a v prvom kvartáli 2014 by mala štartovať výroba. Do novej zvarovne budú pribúdať výrobné zariadenia až do roku 2016, keď je naplánovaný rozbeh produkcie v tejto prevádzke na plný výkon. Vykryje tak kompletný rozbeh výroby novej generácie luxusných SUV v bratislavskej továrni.
Tú fabrika neustále zvyšuje. Pred Vianocami Volkswagen ohlásil, že pre vysoký dopyt investuje 50 miliónov eur, aby o štvrtinu rozšíril kapacity v produkcii SUV. Vlani v prvom polroku, keď sa okrem VW Touareg, Porsche Cayenne a Audi Q7 v Bratislave neprodukovalo nič iné, ich vyrobil vyše 94 a pol tisíca. V druhej polovici roku štartovala výroba malých mestských áut New Small Family pod značkami Volkswagenu, Škody a Seatu.
Možno teda počítať s tým, že rast výrobnej kapacity by mohol dosiahnuť až niekoľko desiatok tisíc áut ročne. Kým na SUV linkách pridávajú a prestavujú stroje, pokračuje ich pracovníkom celozávodná vianočná dovolenka až do 16. januára. Bielym golierom vo výrobe New Small Family a martinskému závodu na súčiastky sa začal pracovný rok už tento pondelok.
Spájanie pre spájanie
Novinky vo zváraní neplánuje Volkswagen iba vo výrobe. Ak centrála projekt odklepne, vyrastie v Bratislave výskumno-inovačné a aplikačné centrum. Popri karosárskych inováciách by sa malo orientovať aj na uvádzanie nových metód spájania ocele a hliníka do praxe. Teda nielen zváranie konkrétnych dielcov, ale aj ich spájanie do zostáv a modulov karosérie. Preto má stredisko v názve aj prívlastok aplikačné. Popri tom by malo ešte vyvíjať, navrhovať a skúšať lisovacie náradie pre ďalšiu novú prevádzku bratislavského závodu – lisovňu, ktorá je vo výstavbe.
Vznik vývojovo–aplikačného centra automobilky by povzbudil spoluprácu firmy s lokálnymi univerzitami. Mohol by nadviazať na ich výskum v tejto oblasti, ale aj na historicky známe výsledky Výskumného ústavu zváračského a firmy jeho bývalých zamestnancov Prvá zváračská.
Dosiaľ spolupracovala automobilka s bratislavskou Slovenskou technickou univerzitou v menších projektoch, napríklad v špeciálnom meraní veľkých dielcov, pre ktoré Volkswagen na STU vybavil laboratórium, hovorí rektor R. Redhammer. „No pokiaľ by sa objavila možnosť spolupráce s vývojovým centrom, o takú spoluprácu určite máme záujem,“ dodáva. Aj preto reaguje najvyšší predstaviteľ STU na informáciu o príprave stretnutia s novým šéfom slovenského VW so záujmom. Má pripravené aj témy na debatu. „Automobilový priemysel čakajú zaujímavé zmeny vo využívaní rôznych materiálov, nielen ocele. Tie sa budú aj odlišne spájať – a my skúmame ako,“ naznačuje R. Redhammer.
Investičné míľniky Volkswagenu
na Slovensku
Rok Investícia (mil. eur)
Úvodný vklad pri založení VW Bratislava 1991 24,5 1
Úvodná investícia do závodu v Martine 1999-2000 181,8
Príprava výroby luxusných SÚV 2000-2001 204,5 1
Príprava výroby Audi Q7 2004-2005 vyše 100 (odhad)
Príprava výroby New Small Family 2010-2011 308
Zatiaľ nepotvrdený projekt výstavby zvarovne s vývojovo - aplikačným centrom 2012-2014 1100
1 ide o prepočet podľa konverzného kurzu pri vzniku eura
PRAMEŇ: archív TRENDU
1,1 mld. eur je suma, za ktorú sa stavali celé automobilové továrne
