Prejsť na obsah
Verejnosť


Neodmysliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú nákupy, a to nielen potravín, nápojov či dekorácií, ale i vianočných darčekov. „Snaha pripraviť sa na obdarovanie alebo obdarovávať, práve tak ako snaha dostatočne sa zásobiť na pohodlné trávenie voľných sviatočných dní, sprevádzajú v súčasnosti ľudí počas celého vianočného obdobia od adventu až po Troch kráľov a motivujú ich k nákupom. Každému pozorovateľovi je zjavná zvýšená koncentrácia ľudí v obchodoch, preplnené parkoviská pred obchodnými centrami a ochota minúť viac peňazí než v iných obdobiach roka; to všetko patrí k súčasnému obsahu i spôsobu prežívania Vianoc,“ uvádzajú PhDr. Katarína Popelková, CSc. a kolektív autorov z Ústavu etnológie SAV v Bratislave v knihe s názvom Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku?
Odborníci poukazujú na to, že podľa mediálnych prieskumov si v súčasnosti na Slovensku nákupy vianočných darčekov viac ako polovica ľudí necháva na december. Kým ženy nakupujú darčeky o niečo skôr, niektoré už v októbri, medzi mužmi je viac takých, ktorí vianočné nákupy robia až v týždni pred Vianocami. Iba asi desatina obyvateľstva nakupuje darčeky pod vianočný stromček v priebehu celého roka.
Tým pádom sa stáva, že podstatná časť ľudí trávi v nákupných centrách koncom roka, tesne pred sviatkami naozaj značný čas. Dôsledkom toho býva únava, nervozita a stres. V nákupných centrách je totiž aj v období okolo Vianoc dominantným zvukom hudba, ľudská reč či zvuk z inštalácií. Navyše tu dominujú tvrdé odrazivé materiály – výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov – keramické, betónové a pod. Dôležitú úlohu hrá akustika.

Výskumom hluku v nákupných centrách, reštauráciách a ďalších priestoroch sa zaoberajú odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU v Bratislave). „Akustické prostredie hrá dôležitú úlohu nielen pri vnímaní pohody z prostredia, ale i pri komunikácii. Žiaľ, investovanie do tzv. zvukovej pohody sa pri projektoch verejných priestorov často podceňuje. Služby odborníkov na akustiku sa u nás využívajú najmä pri priestoroch, kde hrá zvuk kľúčovú úlohu, ako sú koncertné či prednáškové sály. Architekt pritom môže vhodným materiálovým riešením interiéru zlepšiť napríklad zrozumiteľnosť reči v školských triedach, znížiť únavu žiakov, ale aj zmierniť poruchy čítania u detí či pomôcť učiteľom šetriť si hlasivky. Vhodné akustické podmienky v reštaurácii alebo v nákupnom centre môžu zase znížiť únavu návštevníkov a v konečnom dôsledku aj zvýšiť príjmy obchodníkov,“ hovorí profesorka Monika Rychtáriková, ktorá na Stavebnej fakulte vedie tím vedcov z oblasti akustiky.
Jej slová potvrdzuje prax: „Veľkým problémom je, že ľudia z akustickej praxe aj mnohé dobré akustické riešenia navrhnú, no návrh sa nezrealizuje,“ hovorí absolvent STU v Bratislave Martin Jedovnický z firmy Akudesign. Magdaléna Kaššáková, doktorandka na Stavebnej fakulte STU v Bratislave k tomu pridáva: „Nákupné centrá nás akustikov zaujímajú, pretože ide o nové typy priestorov s veľkými zasklenými átriami. Nachádza sa v nich minimum materiálov, ktoré pohlcujú zvuk, ba práve naopak, sklo, ktoré tu dominuje je mimoriadne zvukovo odrazivým materiálom a pri navrhovaní priestorov, v ktorých sa ľudia majú cítiť z hľadiska akustiky komfortne, nie je sklo dobrým kamarátom.“
Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je v nákupných centrách málo, aj kvôli hygienickým normám. Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. Nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty a nakupujú v nich.
„Pri hodnotení priestoru z pohľadu akustického komfortu je dôležitý aj účel využitia, či ide o priestor na relax alebo komunikáciu. V nákupných centrách hrá často hudba, ktorá tiež ovplyvňuje náš subjektívny vnem. Výskum preukázal, že ak je reprodukovaná hudba v obchodoch hlasná, návštevník nakupuje rýchlejšie a minie menej peňazí. Do príliš tichého priestoru však vôbec nemusí vojsť. Dôležitý je aj typ stropnej konštrukcie a jej výška, ktorá zásadne ovplyvňuje hluk pozadia v interiéri. Preto sa cítime lepšie vonku, napríklad na vianočných trhoch, kde považujeme otvorený priestor za absolútne pohltivý,“ hovorí Daniel Urbán z tímu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Odborníci odporúčajú nakupovať radšej na vianočných trhoch pod otvorenou oblohou.
Osobitným miestom v nákupných centrách, ale nielen v nich, sú reštaurácie či kaviarne. V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu. „Hluk rastie so zvyšujúcim sa počtom ľudí. A tí sa v reštauráciách koncentrujú na poludnie či večer. Ak k tomu hrá hlasná hudba, núti nás to zvyšovať hlas do maxima, to je asi 70 – 75 decibelov. Potom už radšej prestávame rozprávať. Ak ste sa teda chceli pri obede porozprávať so známymi, už sa to nepodarí. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácii dôležitá z pohľadu súkromia reči, aby susedný stôl nepočul váš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov ako pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.,“ vysvetľuje doktorand Lukáš Zelem.
V rámci výskumu spolupracuje s Technickou univerzitou vo Viedni a Katolíckou univerzitou v belgickom Leuven, kde vykonáva merania. Meria hluk v bratislavských reštauráciách a v laboratóriu potom tieto zvuky cez otvorené slúchadlá počúvajú ľudia. Zvuk v slúchadlách sa zvyšuje a znižuje, pričom mikrofóny snímajú, ako na to testované osoby reagujú svojim hlasom. Meria sa aj súkromie ich reči od vedľajšieho stola. Cieľom je určiť, ako by mala vyzerať príjemná reštaurácia a vytvoriť bezplatné simulačné programy pre architektov, ktoré by im pomohli pri projektovaní takého priestoru.
Podobný cieľ má aj M. Kaššáková. Meria zvuk v konkrétnom priestore alebo simuluje vo virtuálnom 3D priestore a pomocou posluchových testov a dotazníkov zisťuje pocity návštevníkov s cieľom stanoviť objektívne parametre, ktoré by pri projektovaní nákupných centier pomohli architektom a umožnili im ľahšie určiť aké materiály a stavebné prvky použiť, aby sa ľudia cítili príjemnejšie.
„Je mimoriadne dôležité, aby normy architektov neobmedzovali v tvorivosti ale naopak, aby im pomohli vymyslieť kvalitné riešenia. Preto je našim hlavným cieľom architektov akustiku naučiť tak, aby ich návrh bol intuitívne správny,“ hovorí docent Vojtech Chmelík z fakulty.


Tím sa podieľa aj na medzinárodných projektoch. V projekte COST – Novel Structural Skins (inovatívne pnuté fasády) merajú akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré v zahraničí nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, oproti sklu sú ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore. V Horizont 2020 sú partnermi v projekte MC RISE „papabuild“, kde skúmajú, ako rôzne izolačné materiály ovplyvňujú akustické parametre priestoru a vyvíjajú bezkontaktnú metódu merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.
„V rámci subjektívneho vnímania akustickej pohody vytvárame tiež dotazníky a zisťujeme, ktoré faktory súvisiace s akustickým komfortom majú vplyv na výber nehnuteľnosti na bývanie. Do tohto zisťovania sa môže zapojiť aj verejnosť, dotazníky sú dostupné na internete. Sledujú sa tiež ekonomické aspekty, nakoľko sú ľudia ochotní doplatiť si za návrh a realizáciu stavebných konštrukcií a prvkov za účelom akustickej pohody. Podľa predbežných výsledkov tomu ľudia zatiaľ neprikladajú dôležitosť,“ hovorí Andrea Vargová z tímu.
Informácie a foto poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

[vedanadosah.sk 09/12/2017]
Link: http://vedanadosah.cvtisr.sk/za-to-ako-sa-citime-v-nakupnych-centrach-moze-akustika-aj-pocas-vianocnych-nakupov