Prejsť na obsah
Verejnosť

Lubyová tvrdí, že slovenská veda je dostatočne financovaná.
Šéfka rezortu školstva, ktorá na ministerstvo prišla z vedeckého prostredia, si myslí, že do oblasti vedy idú obrovské finančné prostriedky. Vedecká obec nesúhlasí, podľa nich sa štát spolieha na peniaze z eurofondov a z vlastného rozpočtu do vedy neinvestuje.
Len eurofondy nestačia
Ministerka školstva Martina Lubyová svojím výrokom prekvapila vedeckú obec. Podľa nej dostáva veda obrovské finančné prostriedky, ktoré však vedci neevidujú, pretože sa členia do viacerých odvetví. Na Slovensku sa výdavky na vedu a výskum pohybujú na úrovni 0,79 percenta z HDP. „To je vrátane eurofondov, tie tvoria významnú časť rozpočtu na vedu,“ upozorňuje predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sú priemerné výdavky štátov z ich vlastných rozpočtov Európskej únie na úrovni 2,02 percenta z HDP.
Šajgalík pre HN priznal, že vyjadreniu ministerky nerozumie. Ako upozornil, vo financovaní vedy nás už predbehli aj Rumunsko a Bulharsko. „Aj Česko dáva viac ako jedno percento HDP na vedu zo svojho rozpočtu,“ tvrdí predseda SAV. Ako chybu pritom vidí, že štát sa spolieha na eurofondy, ktoré tvoria väčší podiel, a preto vedu nepodporuje. „Prostriedky z eurofondov na vedu sa nevyužívajú rozumne,“ upozorňuje biochemik Marek Šebesta z vedeckého inštitútu Ceitec na Masarykovej univerzite, ktorý je aj súčasťou iniciatívy Žijem. Dokazuje to aj kauza eurofondov, pre ktorú musel odstúpiť exminister školstva Peter Plavčan. Slovenská technická univerzita o peniaze žiadala tiež. Po škandále s nesprávnym rozdeľovaním dotácií Európska komisia prísuny peňazí zastavila. Pre viacerých vedcov to znamenalo zastavenie projektov. Jedna z najlepších technických škôl na Slovensku musela svoj výskum značne spomaliť. „Stratili sme ľudí, ktorých sme mali na výskumy pripravených,“ priblížil v apríli pre HN rektor STU Robert Redhammer.
Nie sme konkurenti
Ministerstvo školstva tvrdí, že majú snahu do roku 2020 zvýšiť podiel celkových výdavkov na výskum a vývoj minimálne do výšky 1,2 percenta HDP. „Snahou je podpora výskumu a vývoja, a to predovšetkým prostredníctvom vytvorenia motivačného prostredia stimulujúceho zvyšovanie výdavkov súkromného sektora do výskumu a vývoja,“ reagovalo komunikačné oddelenie rezortu na otázky HN.
Podľa vyjadrení Lubyovej nemalé finančné prostriedky smerujú aj do medzinárodnej vedeckej spolupráce a do členstva Slovenska v rôznych vedeckých konzorciách a spoločnostiach. Naše vedecké inštitúcie z nich však nedokážu financie čerpať naspäť. „Členstvom v rôznych medzinárodných vedeckých konzorciách sa platí, napríklad, aj za prístup k špičkovým technológiám, ktorých vybudovanie na Slovensku nie je úplne reálne,“ vysvetľuje fungovanie Šebesta. Podľa neho je dôležité, aby bolo Slovensko členom nadnárodných zoskupení. Predseda SAV upozorňuje, že na vedu dávame minimum prostriedkov a ak chceme byť „v jadre“ a byť konkurencieschopní, nedostatočným financovaním vedy by sme sa mali vážne zaoberať. Už len Česká akadémia vied má o 20-tisíc eur väčší rozpočet ako tá slovenská.
„Jedna z najlepších vedeckých inštitúcií, spoločnosť Maxa Plancka v Nemecku, dostáva 135-tisíc eur na rok na zamestnanca od štátu. Vedec SAV má 39-tisíc,“ zamýšľa sa Šajgalík, podľa ktorého sa s takýmto rozdielom financií nedá byť konkurencieschopný.