Prejsť na obsah
Verejnosť

Nemá ešte tridsať a už s priateľom založila firmu, ktorá bude vyrábať okuliare z bioplastu. dizajnérka VLASTA KUBUŠOVÁ si zmyslela, že okuliarové rámy vytvorí z kukuričného škrobu. áno, čítate dobre. Zo škrobu, ktorý gazdinky poznajú z receptov na varenie chutných jedál. Tento druh plastu zvolila, lebo je kompletne rozložiteľný, takže neznečisťuje životné prostredie. To však nie je všetko. jej snom je vypestovať nábytok z húb. Nie, nie, nerobíme si z vás žarty.
,,Asi pred šiestimi rokmi sme sa s priateľom Mirom Kráľom stretli na festivale Pohoda v Trenčíne s profesorom Pavlom Alexym. Mal už vtedy zaregistrovaný patent na prvú generáciu ekologických plastov z kukuričného škrobu. My sme sa pripojili k výskumu," hovorí Vlasta. Mladá dvojica sa však nepridala k línii, ktorú sledoval výskum profesora Alexyho na STU Bratislava - výrobe fólií pre poľnohospodárstvo a rôznych obalov. Vlasta sa na bio plast pozrela inými očami. Začala uvažovať, na čo by sa mohol unikátny ekologický materiál ešte použiť. Ako zužitkovať nápad, že ide vlastne o kompletne rozložiteľný produkt, ktorý v prírode nezanecháva žiadnu stopu, odpad. V tom čase študovala v Berlíne na University of Arts Berlin (Univerzita umení). So spolužiačkou zameranou na módny dizajn uvažovali, že by bolo dobré vytvoriť viac osobný predmet. Teda, nie nejakú fóliu, obal či tradičnú fľašu na vodu. ,,Hľadali sme produkt, ktorý dotvára štýl človeka, výrobok, ktorý nosíme každý deň. Niečo trvácnejšie. Tip padol na okuliarové rámy. To je vec, ktorá ,stojí' medzi módnym dizajnom a tradičným produktovým dizajnom," vysvetľuje zanietene ambiciózna mladá žena. ,,A ja zároveň vnímam okuliare ako niečo, cez čo sa ľudia pozerajú na svet. Pre mňa je to akoby nový príbeh - človek sa pozerá na svet cez eko pohľad."

VYŠŠIA ÚROVEŇ EKO PLASTU
Vývoj okuliarov trval Vlaste a Mirovi takmer štyri roky. Vyrobiť z bioplastu dobré okuliarové rámy totiž nie je také jednoduché. Aj eko okuliare musia spĺňať určité parametre. Musia mať správnu ergonómiu, odolať teplotám, musia byť netoxické voči pokožke, kompatibilné s teplotou hlavy. Samozrejme, očakáva sa, že budú pekné, zaujímavé a atraktívne pre zákazníka. Aby ich kúpil. Vlasta a Miro spolupracovali s tímom profesora Alexyho a robili ďalšie experimenty, kým základný bio plast posunuli na vyššiu úroveň. Vytvorili vlastne celkom nový materiál, ktorý možno spracovávať bežnými strojmi používanými na výrobu plastov. ,,Musím povedať, že mnohí kolegovia nás odhovárali. Vraj nemá význam, aby sa z bio plastu vyrábali okuliare. Ja si však myslím, že to zmysel má. Ľudia podliehajú módnym vplyvom, po dvoch, troch rokoch si kupujú nové okuliare. Jednoducho, aj keď staré ešte slúžia, sú dobré, vymenia ich za nové, s novým dizajnom. Keď vyhodia náš plast, rozloží sa v domácom komposte, nezaťaží životné prostredie a planétu."

ŠÉFUJÚ DVOM FIRMÁM
Vlasta a Miro si najprv založili dizajnérske štúdio. V ňom experimentujú s eko plastom - ešte stále hľadajú optimálne zloženie, vytvárajú prvé vzory okuliarových rámov, skúšajú ich pevnosť. ,,Dokonca skúmame, či by eko plast nemohol mať aj prírodnú vôňu, na základe ktorej by ho spotrebiteľ vedel rozoznať a vedel by identifikovať, že okuliare sú z bio plastu," ozrejmuje zaujímavú vec Vlasta. No, to je dobrý nápad. Komu by napadlo, že plast môže aj pekne voňať! Ich druhá spoločná firma, to je už vlastne podnik, ktorý bude produkovať okuliarové rámy z bio plastu. ,,Bude mať vlastnú značku, s ktorou na trhu oslovíme zákazníkov," vysvetľuje dievčina. Už zaregistrovali aj vlastný názov. Nás zákazníkov, samozrejme, zaujíma, koľko budú stáť takéto eko rámy z kukuričného škrobu. ,,Máme rámy, ktoré sa začínajú od ceny 150 eur, ale aj také, čo stoja 300 eur. No v budúcnosti môžeme vyrábať aj oveľa lacnejšie. Keď sa optimalizuje výroba, v rámci sériovej veľkoprodukcie môžu okuliarové rámy na bežné nosenie, nejaký základný model, stáť len desať eur," optimisticky vraví Vlasta. Jedným dychom však dodáva, že jej cieľom je skôr prinútiť ľudí, aby kupovali menej, aby sa neobklopovali horami predmetov a prestali byť otrokmi konzumu.

BERLÍN ,,VYROBÍ" INÉHO DIZAJNÉRA
Vďaka čomu je Vlasta taká šikovná? Ako to, že rozmýšľa tak doširoka? ,,V Berlíne nás učili fungovať inak. Netlačili na nás, že musíme len vymýšľať, kresliť nové tvary predmetov. Podľa berlínskej školy byť dizajnérom neznamená byť úzko zahľadený do svojej profesie. Naučili nás otvorenosti, prijímať iné podnety. Naučili nás, že práve dizajnér môže spojiť rôzne vedecké disciplíny. Napríklad ochranu životného prostredia a výrobu každodenných vecí. Vštepili nám, že dizajnér vie riešiť rôzne problémy. Je to úplne iné štúdium ako v Bratislave," vysvetľuje Vlasta. Ďalší dôvod, prečo rozmýšľa inak, je, že okrem dizajnérstva, ktoré skončila na Slovenskej technickej univerzite, študovala aj filmovú tvorbu a divadelný manažment na VŠMU v Bratislave. Práve filmová tvorba ju prinútila naučiť sa spolupracovať s ostatnými. ,,Viem spolupracovať s ostatnými tak, aby vznikla symbióza a vytvorili sme spoločné dielo. Pre našich dizajnérov je však typický skôr individualizmus. Nie sú zvyknutí spolupracovať s inými, u nás sa ešte stále nosí veľké ego."

Z HÚB STOLIČKA?
Vlastiným snom je venovať sa v budúcnosti biológii dizajnu. Počujete to prvýkrát? Čo je to za utópiu? ,,Využívajú sa prírodné látky, ktoré samy rastú. Napríklad morské riasy, huby. Cieľom je povzbudiť ich rast, aby rástli rýchlejšie a vyrástli do požadovaného tvaru, napríklad do stoličky," hovorí Vlasta. Čože? Do stoličky na sedenie? Počula som dobre, nestrieľa si zo mňa táto milá dievčina? ,,Nie, to určite nie. Dobre ste počuli, chceme ovplyvniť materiál tak, aby vyrástol do tvaru stoličky, na ktorej sa bude dať sedieť. Už teraz sa z rastlinnej celulózy vyrába materiál podobný koži. Z takejto ,rastlinnej' kože sa vyrábajú topánky. Je to nový smer ktorým sa budeme uberať, pretože ľudstvo už vyčerpáva zdroje a pociťujeme nedostatok pôvodného materiálu." Vlasta Kubušová je jednoducho nekonvenčné dievča. Nebojí sa noviniek a čo je ešte dôležitejšie, nechýba jej ťah na bránu. Dokáže zrealizovať svoje neuveriteľné nápady, neostáva len pri snívaní. ,,Precestovala som kus sveta, zaujímam sa, čo sa kde deje, potom len stačí hlbšie sa ponoriť do problematiky, naštudovať si nové veci a posuniete sa dopredu," uvádza. Čo hovoria Vlastini rodičia na to, čo robí? ,,Vraj by sme si už konečne mali nájsť normálne zamestnanie, aby sme mali z čoho žiť. Majú pocit, že ak by som učila niekde v Berlíne v škole, mám lepší plat a pokojnejší život. V tom majú pravdu, lebo my sme ešte len na začiatku, strašne veľa peňazí investujeme do výskumu. Nemáme tri autá ani dva byty. To, čo zarobíme, hneď investujeme. Ale, samozrejme, rodičia sú na nás veľmi hrdí, podporujú nás a pomáhajú nám aj vo výrobe."