Prejsť na obsah
Verejnosť

Technológie a internet zásadne menia vzdelávanie. na webe sa roja platformy, ktoré umožňujú získavať vedomosti na diaľku a pritom rovnako kvalitne ako zo študentskej lavice.

Skúškové obdobie na vysokých školách znamená rady na chodbách pred kabinetom skúšajúceho a triedy plné horúčkovito píšucich študentov. V posledných rokoch sa však okrem tradičného univerzitného vzdelania v kamenných inštitúciách presadzuje aj online štúdium. „Triedu“ tu tvorí pestrá zmes často aj státisícov študentov. Každý je pri počítači, v pohodlí svojho domova. Univerzity ponúkajú vybrané kurzy online, ktoré sú známe pod skratkou MOOC (Massive Open Online Courses). Pre aktívnych a cieľavedomých ľudí tak vznikol zaujímavý a lacný spôsob, ako si prehĺbiť vzdelanie vo svojom odbore alebo si rozšíriť obzory v inom. Väčšina kurzov si okrem internetového pripojenia vyžaduje len dobrú znalosť angličtiny.

Veľká ponuka na dosah
V roku 2016 bolo otvorených 2 600 nových kurzov (rok predtým to bolo 1 800), pričom celkový počet MOOC sa zvýšil na 6 850. Ponúka ich vyše 700 univerzít z celého sveta. Kurzy sa týkajú oblastí informatiky, matematiky, programovania, dátovej vedy, umenia či dizajnu.
Rastúci trend MOOC rozširuje hranice možností vzdelávania. Financie, kapacity škôl či ich vzdialenosť od bydliska študenta prestávajú byť problém. Či už niekto chce študovať svetovú literatúru na Harvarde, informatiku na Stanforde alebo financie na Boston University, stojí ho to len čas a ochotu zapnúť sa do študijného módu. Pomocou videa, rýchleho internetu a vyučujúcich ochotných sprístupniť svoje vedomosti je vzdelanie od tých najlepších na dosah ruky.
Priekopníkom tohto modelu je britská Open University, ktorá vznikla už v roku 1969 a svojich „študentov“ vzdelávala prostredníctvom rádia a televízie. Jej modernejším nasledovníkom je Khan Academy, v rámci ktorej niekdajší investičný bankár Salman Khan učil svoju neter cez videá na YouTube matematiku. Od roku 2006 to dotiahol k 1,3 miliardy zhliadnutí videí a neskôr získal podporu Billa Gatesa vo výške deväť miliónov dolárov. Tento úspech nakopol aj tradičné univerzity.

Online začiatky
Termín MOOC vznikol v roku 2008, ale ozajstný prelom sa podaril až Stanfordskej univerzite. Na kurz Úvod do umelej inteligencie sa na jeseň 2011 prihlásilo 160-tisíc študentov. Jeho tvorca, informatik Sebastian Thrun, sa v obývačke posadil pred lacnú kameru a začal vyučovať. Počas troch mesiacov profesor zadarmo ponúkol masám ľudí rovnaké prednášky, domáce úlohy a skúšky ako študentom na Stanforde, ktorí za to platili ročne vyše 50-tisíc dolárov. Výsledkom bola prelomová platforma na štúdium v spolupráci s Googlom nazvaná Udacity. Kolegovia zo Stanfordu Andrew Ng a Jennifer Widom neskôr spustili portál Coursera, ktorý je dnes jeden z najnavštevovanejších webov online vyučovania. Na scénu vzápätí vstúpilo trio platforiem od MIT, Harvardu a Berkeley s platformou edX.
Slovenské univerzity sú zatiaľ v ponuke online kurzov pozadu, no nezatracujú ich. Potvrdzuje to prípad Dominiky Mičechovej. Študovala na Paneurópskej vysokej škole, keď jej škola ponúkla zvoliť si výberový predmet za dva kredity. Kurz, ktorý si zvolila, bol súčasťou portálu Coursera a šlo o kurz University of California v Berkeley. „Prešla som kurzom Jurnalism for Social Change,“ spomína si. Každý týždeň sa otvoril jeden „stage“, kde mali materiál na čítanie, prednáškové video, domáce úlohy a diskusiu so „spolužiakmi“ zo sveta. „V pohodlí domova som študovala na svetovo uznávanej univerzite a zadarmo,“ tvrdí. Keďže všetko bolo interaktívne, pri kurze využívala angličtinu a učila sa vtedy, keď na to mala chuť a čas. Z predmetu si tak zapamätala viac ako pri prednáškach v škole. Na konci bol test a výsledkom jeho úspešného zvládnutia certifikát.

Slovenský príklad
Naše univerzity sa o online kurzy pokúšali pred pár rokmi, ale neuspeli. Jednou z nich je Slovenská technická univerzita (STU). Peter Ballo je profesor Fakulty elektrotechniky a informatiky a tvrdí, že s online kurzami experimentovali už pred desiatimi rokmi. „U nás to nefunguje, pretože na to neexistuje spoločenská objednávka. Nás systém je nastavený od Márie Terézie tak, že učiteľ píše na tabuľu a študenti si to odpisujú do zošitov,“ vysvetľuje.
Neúspech online kurzov podľa neho nesúvisí s nedostatkom financií. „Peňazí je dosť, ale chýbajú ľudia. Spraviť kvalitný online kurz je komplikované a potrebujete ľudí, ktorí sa tomu budú venovať. Musí to študentov baviť, aby nemali len víziu certifikátu. Musíte im dávať úlohy, často provokačné domáce úlohy, byť interaktívny. Je to sakramentsky ťažké,“ tvrdí. Naivne si predstavovali, že ak prepíšu skriptá do elektronickej formy, bude to stačiť. Vznikol STUonline a každý autor mal jednu kapitolu. „Bolo to extrémne namáhavé, čo sme si neuvedomili. Dnes už systém len prežíva,“ spomína P. Ballo.
Škola neskôr ponúkala dištančný kurz fyziky. Bolo to v čase, keď boli na STU ešte prijímačky a tvrdá konkurencia. Kurz študentov motivoval tým, že ak ním prejdú, odpustia sa im prijímačky z fyziky. Kurz sa platil, ale bolo to len pár korún. Práca učiteľov bola v zásade zadarmo. „Bol o to obrovský záujem, ale motivácia sa stratila, keď už škola na prijatie študentov nepotrebovala výberové prijímačky, a aj tento kurz tak zapadol prachom,“ vysvetľuje profesor. S kolegami experimentovali aj inak. Kúpili si dataprojektor a kameru a niektoré prednášky dávali na YouTube. „Boli to nafilmované prednášky, ale nebolo to ono. Chýbala diskusia po prednáške, a tak sme na to zanevreli,“ zhŕňa.
Jedným z dôvodov, prečo podľa neho online kurzy zdarma na Slovensku neuspeli, je konkurencia zahraničných renomovaných univerzít. Študenti sú motivovaní zlepšovať sa v angličtine a dostať certifikát z Yale alebo Harvardu.

Ako sa to robí
Popri online kurzoch zdarma sa rozbehli aj spoplatnené. Mnohým tvorcom kurzov a portálov sa nepozdávala myšlienka šírenia vzdelania bez profitu. Trojica najväčších providerov Coursera, Udacity a edX začala tlačiť, aby sa lukratívne kurzy spoplatnili, keďže zvyšujú účastníkom cez certifikáty sociálny status. Vlani tieto weby zarobili spolu 100 miliónov dolárov a dokopy majú zaregistrovaných 37 miliónov študentov.
Pred troma mesiacmi sa vrátil zo Švajčiarska mladý Slovák Jakub Turan. Pracoval v jednej z najväčších miestnych bánk, kde bol produktovým špecialistom. Jeho tím mal na starosti aj vzdelávanie špecialistov a predajcov bankových produktov. V rámci týchto projektov sa dostali aj k online vzdelávaniu. „Coursera začala iniciatívu, že nechce mať na svojej platforme len kurzy od univerzít, ale aj od firiem a ľudí z praxe. Banka, v ktorej som pracoval, sa nakoniec dohodla s University of Geneva na spolupráci, ktorej výsledkom bol kurz Investment Management,“ vysvetľuje pozadie produkcie online kurzu.
Na začiatku si stanovili, pre koho bude určený, zadefinovali si cieľovú skupinu. Štatisticky ich kurzy najčastejšie využívali ľudia medzi 30 až 45 rokmi, teda nie nevyhnutne študenti, ale skôr zamestnanci, ktorí mali snahu sa dovzdelať alebo chceli začať s novou kariérou. „Kurzy stáli od 400 do 1 000 eur, čo bolo lacnejšie ako univerzita. Často sa ich cena pohybovala v závislosti od regiónu. Kým veľké firmy si online kurzy riešia vlastnou cestou a interným vzdelávaním, tieto kurzy využívali predovšetkým menšie spoločnosti,“ hovorí J. Turan. Jeho úlohou pri tvorbe kurzu bolo prepájanie univerzity s bankou. Univerzita prišla s návrhom štruktúry kurzu a on zháňal v banke expertov, ktorí by sa k okruhom vyjadrili a doplnili prednášku o veci z praxe.
Kurz banka nerobila so zámerom vzdelávať ľudí, ale predovšetkým išlo o PR. „Takto sa prezentovala ako banka, ktorá je inovatívna, so snahou svoje skúsenosti posúvať ďalej,“ vysvetľuje pozadie. Sám si neskôr v súkromí vyskúšal kurzy programovania na webe Team Treehouse, ktorý ponúka kombináciu videí a cvičení v programovacích jazykoch. Výhodou kurzov je predovšetkým flexibilita. „Dnes majú ľudia rodiny a prácu a ak to chcú všetko stihnúť, potrebujú flexibilitu, aby sa vzdelávali vtedy, keď majú čas a chuť,“ dodáva J. Turan.
PROBLÉM SPOPLATNIŤ
Na Slovensku sa touto cestou vybrala súkromná Vysoká škola manažmentu, kde sa dá celý bakalársky aj magisterský program v slovenskom aj anglickom jazyku vyštudovať online. Školné za rok sa pohybuje okolo 2 500 eur. Okrem toho škola ponúkala aj online kurzy zadarmo.
„Pred pár rokmi sme takéto kurzy ponúkali počas letných prázdnin v rámci zviditeľnenia online štúdia. Boli to kurzy Úvod do projektového manažmentu a Komunikácia pre manažérov,“ tvrdí odborná asistentka na škole Zuzana Melicheríková. Kurzy zadarmo však už neprebiehajú, pretože tak ako na STU to nebolo rentabilné. Naše školy majú podľa nej problémy s počtom študentov pre demografiu a odchody do zahraničia. „Súkromné školy sú na tom o to horšie, že štátne, ktoré sú zadarmo, dnes prijímajú všetkých a my zaznamenávame pokles. Na Slovensku je záujem len o to, čo je zadarmo,“ dodáva.