Prejsť na obsah
Verejnosť

Pri príležitosti vyvrcholenia jubilejnej 60. sezóny Speváckeho zboru vysokoškolského umeleckého súboru Technik pri Slovenskej technickej univerzite sa dňa 3. júna 2017 uskutoční slávnostný koncert, na ktorom v spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a sólistami sopranistkou Andreou Vizvári a basistom Petrom Mikulášom zaznie Nemecké rekviem od Johannesa Brahmsa. V celej histórii speváckeho zboru je uvedenie tohto diela zatiaľ jeho najväčším umeleckým počinom.
V minulom roku Spevácky zbor Technik vstúpil do svojej jubilejnej 60. sezóny. Okrúhle výročie oslávil už 4. februára 2017 Multizborovým výročným koncertom, na ktorom okrem zboru Technik s dirigentkami Petrou Torkošovou a Zuzanou Buchovou-Holičkovou účinkovali aj partnerské zbory Technik Akademik (dir. Pavel Procházka), Cantus (Juraj Jartim) a Tempus (Juraj Chlpík). Na koncertnom pódiu sa vystriedali formácie od komorných až po majestátny 130-členný spojený zbor a odborná kritika vyzdvihla najmä vysokú vokálnu kultúru zborov, štýlovú interpretáciu a plastickú dynamiku (L. Dohnalová, Hudobný život 3/2017).
Vyvrcholením jubilejnej sezóny však bude koncert, na ktorom dňa 3. júna 2017 o 19 hod. vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave zaznie Nemecké rekviem od Johannesa Brahmsa v spolupráci so sólistami Andreou Vizvári, Petrom Mikulášom a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou súčasnej hlavnej dirigentky speváckeho zboru Technik Mgr. art. Petry Torkošovej. Na koncerte bude účinkovať okolo stočlenný zbor zložený najmä zo súčasných a bývalých členov zboru Technik.
Brahmsove Nemecké rekviem je v celej histórii tohto vokálneho telesa najrozsiahlejším a najzávažnejším dramaturgickým počinom. Podľa dirigentky Petry Torkošovej voľba padla práve na toto dielo z viacerých príčin. Jedna z nich spočíva v tom, že autor použil pomerne neobvyklú sadzbu, pretože ho s výnimkou niekoľkých kratších sólových úsekov napísal takmer celé pre miešaný zbor a orchester. Vytvoril tak vlastne ideálnu príležitosť predviesť zborové teleso na rozsiahlej ploche vo veľmi odlišných výrazových odtieňoch. Keďže ide o rozsiahle a myšlienkovo hlboké dielo, jeho interpretácia vyžaduje veľa úsilia aj od etablovaných profesionálnych zborových telies. Avšak podľa názoru dirigentky (Rádio Devín Ars musica 22. 5. 2017), aj keď je Technik neprofesionálnym zborom, mal by si klásť vysoké ciele. Okrem toho prezradila, že si toto dielo mimoriadne obľúbila už počas svojich študentských čias a vždy tajne dúfala, že raz k jeho interpretácii dospeje. Spočiatku uvažovala, že na koncerte taktovku prenechá inému dirigentovi, avšak ako sa postupne vnárala do diela, vytvárala si o interpretácii svoju vlastnú predstavu a napokon sa rozhodla koncert dirigovať sama. Vyjadrila sa, že pokiaľ ide o orchestrálne dirigovanie, Nemecké rekviem bude zatiaľ jej najvážnejším počinom, hoci diela s orchestrom už v minulosti dirigovala. Vždy však šlo o komornejšie obsadenie, ako napríklad v Mozartovom alebo Faurého Rekviem.
Johannes Brahms (1833 – 1897)
Petra Torkošová sa ďalej vyjadrila, že otázka, či sa výber diela zaoberajúceho sa otázkami smrti hodí pre príležitosť oslavy okrúhleho jubilea, vyvolala v zbore isté pochybnosti. Johannes Brahms (1833 – 1897) naozaj začal písať toto dielo krátko po smrti svojej matky v roku 1865, hoci nie je celkom isté, či bola naozaj práve táto udalosť okamžitým podnetom pre vznik diela. Na rozdiel od väčšiny ostatných Rekviem v hudobnej literatúre napísaných prevažne na text katolíckej zádušnej omše, Brahms zhudobňuje úryvky z nemeckého prekladu Svätého písma od Martina Luthera. Preto je aj povaha tohto diela odlišná. Petra Torkošová zdôrazôuje, že sa začína citátom „Blahoslavení, ktorí znášajú utrpenie, lebo oni uvidia, ako sa ich slzy premenia na radosť“ (Mt 5, 4), pričom tieto Kristove slová sú mottom celého diela, v ktorom má emócia radosti významné postavenie. „Preto sa často Brahmsove Nemecké rekviem označuje prívlastkom „ľudské“. Jedným z jeho hlavných posolstiev je, že poodhaľuje tajomstvo vzkriesenia a poukazuje na jednej strane na prchavosť povrchných stránok pozemského života a na druhej strane na dôležitosť večnosti a odkazu vnútornej podstaty tohto života do nej“ – dodáva dirigentka. V roku 1867 sa vo Viedni po prvýkrát neúspešne uviedli prvé tri časti diela. Ako príčina sa uvádza, že skladba, založená na citátoch z protestantskej Biblie nenašla odozvu u prevažne katolíckeho viedenského publika. Skladateľ dokomponoval ďalšie dve časti a šesťčasťové dielo uviedol na premiére v Brémach v apríli 1867. Vzápätí napísal ešte jednu časť, ktorú vložil medzi posledné dve. Vo februári 1969 zaznelo dielo v lipskom Gewandhause prvý raz v podobe, ako ho poznáme dnes.
Petra Torkošová pripomína, že dirigenti väčšinou pri interpretácii Nemeckého rekviem volia pomalšie tempá. Ju však zaujali skôr prvky zdôrazňujúce jeho slávnostný charakter. Preto ho poníma trochu svižnejšie, ale zároveň dodáva, že aj v tomto zámere treba hľadať správnu mieru, aby sa z partitúry nezačali vytrácať na prvý pohľad nepodstatné detaily. Podľa nej mnohé z týchto detailov sa najlepšie hľadajú pri čítaní partitúry bez počúvania nahrávky. Sú to napríklad niektoré navonok skryté nástupy jednotlivých nástrojov či pizzicata a pod, ktoré stojí za to z estetických i výrazových príčin zvýrazniť.
Dirigentka priznáva, že skúšobný proces takejto náročnej a rozsiahlej kompozície s neprofesionálnym zborom vyžaduje osobitý prístup. Nie práve najjednoduchšou úlohou pre ňu bolo už len dosiahnuť, aby speváci uverili, že toto dielo vôbec dokážu zaspievať. Ešte koncom minulého roka sa začali skúšať najnáročnejšie časti a po istej odmlke kvôli prípravám na februárový výročný koncert sa pokračovalo. Veľa času sa venovalo výkladu duchovného významu textu, pretože podľa názoru dirigentky v každom diele s vokálnou zložkou je najdôležitejšie vyjadriť myšlienku skrytú v jej hudobnom stvárnení, pričom schopnosť zaspievať jednotlivé noty je len istým nevyhnutným technickým predpokladom. Okrem toho sa musela vyrovnať s faktom, že výdrž hlasového ústrojenstva neprofesionálnych spevákov je obmedzená, pretože nie je uspôsobené na príliš dlhú nepretržitú záťaž. „Preto som okrem rozospievania pred skúškou zaviedla aj vyrovnávacie cvičenia po jej ukončení, založené na pokojných hlasových cvičeniach v tichej dynamike a brumendo v príjemnej polohe, aby sa hlas po priveľkom vypätí uvoľnil“ – dodáva a vzápätí bližšie vysvetľuje: „Z Nemeckého rekviem je pre zbor najťažšou šiesta časť, ktorou sa aj najviac zaoberal. Hoci letmý pohľad do partitúry, ani zbežné vypočutie tomu nenasvedčuje, náročná na výraz je aj štvrtá časť ,Aké milé sú Tvoje príbytky, Boh všetkých svetov‘, pretože musí znieť ľahko a plynule. Navyše, trojdobé metrum pridáva charakteru tejto časti tanečnosť, ktorej sa netreba brániť, avšak nesmie potlačiť celkové lyrické vyznenie hudby.“ Dodajme, že štvrtá časť tvorí srdce celého diela.
Petra Torkošová sa vyjadrila, že prítomnosť sólistov Andrey Vizvári a Petra Mikuláša priniesla do prípravy diela novú energiu Dirigentka hovorí: „Peter Mikuláš sa dokonca s nadšením zhostil svojej úlohy vysokoškolského profesora spevu a zboru venoval podnetnú prednášku o dýchaní.“
Dirigentka k záveru diela hovori, že veľké koncertné vokálno-inštrumentálne diela sa často končia v majestátnom duchu a veľmi slávnostne. Hoci nie malý podiel z týchto vlastností pripísala aj Nemeckému rekviem, jeho posledná časť, ktorá má spoločné črty s prvou a symetricky tak uzatvára celok, sa napriek tomu končí v zmierlivom tlmenom zvuku na text „Blahoslavení umierajúci v Pánovi, nech si odpočinú od svojich námah“.
Divákom jubilejného koncertu speváckeho zboru Technik želáme, aby si aj oni pri počúvaní Nemeckého rekviem odpočinuli.
Petra Torkošová študovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u profesorky Blanky Juhaňákovej na Katedre skladby a dirigovania. Založila a desať rokov viedla detský spevácky zbor Gorazdík, s ktorým účinkovala na rôznych festivaloch a koncertoch doma i v zahraničí. V roku 2011 uviedla v spolupráci so speváckym zborom Cantus a orchestrom Il Cuore Barocco Stabat Mater od Giovanniho Battistu Pergolesiho v úprave Giovanniho Paisiella. Na festivale súčasnej hudby Orfeus v Bratislave pod jej taktovkou dňa 25. októbra 2013 zazneli premiéry mladých slovenských autorov, ktoré prinášajú novú úroveň zvukových experimentov a prezentujú prácu so zvukom v priestore. Od roku 2013 vedie miešaný spevácky zbor vysokoškolského umeleckého súboru Technik. S týmto zborom sa ešte v októbri toho istého roku zúčastnila na projekte v Luxemburgu, kde v spolupráci s dirigentom Jackom Martinom Händlerom uviedli spolu s ďalšími zborovými telesami okrem iného aj 9. symfóniu Ludwiga van Beethovena. So zborom Technik následne účinkovala aj na scéne SND pod záštitou prezidenta Ivana Gašparoviča. V spolupráci s orchestrom Zoe uviedla 6. apríla 2014 Requiem od Gabriela Faurého a modlitbu Otče náš od Leoša Janáčka. Ako zbormajsterka spolupracovala s VŠMU pri uvedení opery Giana Carla Menottiho Amelia Goes to the Ball. V septembri 2014 uviedla a následne nahrala premiéry súčasných zborových diel slovenských skladateľov Mariána Zavarského (5. novembra 2014 v Žiline) a Miroslava Tótha (11. novembra 2014 v Moyzesovej sieni Slovenskej filharmónie) s podporou Ministerstva kultúry SR. Koncertný cyklus „Otče Náš“ zaznel vo františkánskom kostole v Bratislave a vo Vrbovom začiatkom decembra 2014 v spolupráci s TV Lux. Ešte v tom istom roku účinkovala na festivale v Izraeli, kde dirigovala zbor Ad Una Corda a Technik STU. V máji 2015 pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a Dňa Európy spolupracovala opäť na uvedení Beethovenovej 9. symfónie s Jackom Martinom Händlerom. Okrem zboru Technik sa na tomto koncerte zúčastnila Singakademie Viedeň, zbor Univerzity F. Liszta (Budapešť), zbor Pro Musica (Vilňus), Univerzitný zbor Luxemburg a Bruno Walter Symphony Orchestra. Dňa 6. novembra 2016 účinkovala so zborom Technik na koncerte festivalu Epoché – Nová slovenská hudba zostavenom z diel pre zbor od slovenských skladateľov. V decembri toho istého roku absolvovala zájazd so zborom Technik v Izraeli a vo februári 2017 dirigovala zbor Technik na slávnostnom koncerte jeho 60. jubilejnej sezóny, kde vystúpil spolu so zbormi Technik Akademik, Cantus a Tempus.
Petra Torkošová, spevácky zbor Technik
pripravil: Ján Marták
História speváckeho zboru Technik v skratke:
1953 - vznikol vysokoškolský umelecký súbor Technik pri Slovenskej vysokej škole technickej (dnešná STU) v Bratislave. Postupne sa v ňom vytvorili tri samostatné umelecké telesá: folklórny súbor, spevácky zbor a komorný orchester.
1956 - tri roky po vzniku Vysokoškolského umeleckého súboru TECHNIK, v roku 1956, sa zo spevácko-tanečného súboru vyčlenil samostatný spevácky zbor. Na slovenskej hudobnej scéne sa tak etabloval špičkový, vyše osemdesiatčlenný spevácky súbor, ktorý nemohol chýbať ani na jednom významnom speváckom podujatí v Československu. Do vienka mu jeho zakladateľ Vladimír Slujka vložil ľudovú pieseň a tej ostali technikári verní v rôznych podobách dodnes. S ďalšími umeleckými vedúcimi a osobnosťami, akými boli Pavel Procházka, Margita Gergeľová-Paulsson, Naďa Raková, Jan Rozehnal, Kristián Seidmann, Miroslava Bučeková-Matisová, Branislav Kostka a Juraj Jartim zbor zaznamenal kvalitatívny a výkonnostný rast. Repertoár zboru sa postupne profiloval a obohacoval o náročnejšie polyfonické skladby a diela súčasnej zborovej tvorby. V notovom archíve zboru sa nájde množstvo diel sakrálnej hudby, interpretačne náročné diela súčasných skladateľov, jazzové aranžmány aj úpravy ľudových piesní.
1957 - celoslovenská prehliadka Ľudovej umeleckej tvorivosti (ĽUT) v Starom Smokovci (1. miesto)
1957 - zájazd súboru Rumunsko, Maďarsko,
1959 - už tri roky po vzniku samostatného zboru získava pozoruhodný úspech v Brne, keď víťazí v Ústrednom kole Souťěže tvořivosti mládeže (STM) v kategórii zvlášť vyspelých zborov aj nad poprednými českými zbormi.
1960 - slávnosti zborového spevu v Banskej Bystrici
1961 - Festival zborového spevu v Brne (1. miesto)
1961 - Ústredné kolo STM v Prahe (1. miesto)
1961 - zájazd súboru – Švédsko,
1962 - Ústredné kolo STM v Bratislave (1. miesto)
1962 - zájazd súboru Anglicko
1965 - Zlatý veniec mesta Bratislava (2. miesto)
1966 - Súťaž zborového spevu Súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov (SUTV) v Nitre (1. miesto)
1966 - Zlatý veniec mesta Bratislava (2. miesto)
1967 - Zborová súťaž o Striebornú lýru, (1. miesto)
1967 - Zlatý veniec mesta Bratislava (1. miesto a absolútny víťaz)
1967 - Súťaž zborového spevu SUTV v Banskej Bystrici (1. miesto)
1969 - Zlatý veniec mesta Bratislava n(1. miesto a absolútny víťaz)
1969 - Súťaž zborového spevu SUTV v Nitre (1. miesto)
1969 - Concorso Internationale di Canto Corale v Gorizii – Taliansko, 3. miesto v polyfónii, 1. miesto v ľudovej piesni, pohár pre najúspešnejší akademický zbor,
1970 - Zlatý veniec mesta Bratislava (1. miesto a absolútny víťaz nositeľ Zlatého venca mesta Bratislava)
1970 - Súťaž zborového spevu SUTV v Nitre (1. miesto)
1970 - Concorso Internationale di Canto Corale v Gorízii – Taliansko, 2. miesto miešaný zbor, 2. miesto ženský zbor v ľudovej piesni,
1971 - Llangollen (Walles), Súťaž International Musical Eisteddford (1. miesto)
1973 - Cork (Írsko), Súťaž International Choral and Folk Dance Festival Cork (1. miesto)
1975 - Spittal an der Drau (Rakúsko), Súťaž International Chorbewerb (1. miesto)
1978 – Taliansko, Arezzo, 23 – 28. 8., súťaž XXVI. Concorso polifonico internazionale „Guido d Arezzo“ (1. miesto)
1979 - Luzern, Europa Cantat, Svetový festival speváckych zborov
1979 – Bern, Nahrávka do rozhlasu
1979 – Bratislava, XII. Slávnosti zborového spevu
1980 – Debrecen, Súťaž Bartók Béla Nemzetkősi Kórusversény (3. miesto)
1980 – Knokke-Heist, Súťaž Europese Beker voor Gemende Koren (1. miesto
1982 – Knokke Heist, (Belgicko) BANK van ROESELARE EN WEST VLAANDEREN, CONCERT van SLOVAAKSE en Tsjechishe Koormuziek, Koor van der Technishe Hoheschool van Bratislava onder leiding van Pavel Procházka
1982 – Praha, Pražské jaro
1982 – Pardubice (Československo), IFAS ’82, VII. Mezinárodní festival akademických sborů
1982 - Tours (Francúzko) Súťaž Recontres Internationales de Chant Choral de Tours (1. miesto)
1983 – Bratislava, 30 výročie vzniku súboru TECHNIK
1983 – Cantonigros Španielsko – Festival International de Música de Contanigró
1983 – Tallin
1984 – Turku (Fínsko) Jyväskylän Talvi Jyväskylä
1986 – Roma (Taliansko) – Rassegna Internazionale Universitania di Polifonia
1988 – Cantonigros Španielsko – Festival International de Música de Contanigrós (1. miesto v kategórii ženských zborov, 2. miesto v kategórii miešaných zborov a 3. miesto v kategórii folklóru)
1993 – Spittal and der Drau – na tomto mieste treba spomenúť krátke, ale intenzívne pôsobenie špičkového českého zbormajstra Jana Rozehnala, ktorý doviedol zbor k absolútnemu triumfu na tejto prestížnej svetovej súťaži zborov
2011 – spoločný koncert s Dmitrijom Chvorostovským v rámci festivalu Viva Musica
2013 – Luxemburg, Ludwig van Beethoven – 9. symfónia s dirigentom Jackom Martinom Händlerom
2014 – v decembri zájazd do Izraela
2015 – Bratislava, v máji pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a Dňa Európy uvedenie Beethovenovej 9. symfónie s Jackom Martinom Händlerom.
2016 – v novembri koncert festivalu Epoché – Nová slovenská hudba zostavený z diel pre zbor od slovenských skladateľov
2016 – v decembri zájazd do Izraela
2017 – vo februári výročný koncert jubilejnej 60. sezóny spolu so zbormi Technik-Akademik, Cantus a Tempus
Dirigenti:
Vladimír Slujka: 1956 – 1972
Pavel Procházka: 1973-1985
Janka Rychlá: 1984
Naďa Raková: 1986
Margita Gergeľová – Paulsson: 1986-1992
Jan Rozehnal: 1992
Kristián Seidmann: 1993-1994
Branislav Kostka: 1993
Miroslava Matisová: 1995-1996
Silvia Borovičková: 1996-1997
Branislav Kostka: 1999 – 2006
Juraj Jartim: 1994-2007
Iveta Viskupová: 2006-2013
Petra Torkošová: od 2013