Prejsť na obsah
Verejnosť

Bioplasty zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave majú „druhú generáciu“. Tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie univerzity vynález inovoval a požiadal o ďalší patent. Bioplasty by tak mali byť ešte ekologickejšie, na výrobu slúži použitý fritovací olej. Rozložiť by sa mali nielen na priemyselnom komposte, ale aj na poli či vo vode. Tím spolupracuje s dizajnérmi, s výrobcami a s vedcami z oblasti biomedicíny.
Základom prvej generácie bioplastov je kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu, a polyhydroxybutyrát, čo je takisto biomateriál, produkovaný baktériami. Baktériám stačí poskytnúť ako živinu cukor, napríklad z cukrovej trstiny či zo srvátky, odpadu, ktorý vzniká pri výrobe mliečnych produktov a nemá praktické využitie.
Tento bioplast je chránený ako úžitkový vzor v Slovenskej republike, je podaná patentová prihláška a patent už získal v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách. Nesie značku „nonoilen“, čím zvýrazňuje to, že nie je vyrobený z ropy.

Rozpustnosť v morskej vode
Teraz na patentové úrady mieri nová prihláška na bioplast druhej generácie, podotýka profesor Pavel Alexy z STU. „Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže slúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom, produkovaným vo svete vo veľkých množstvách,“ vysvetľuje.
Bioplast druhej generácie zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Zdroj - STU v Bratislave
Ako ďalej vysvetľuje, tento bioplast sa už nerozkladá len v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote 20 až 30 stupňov. „...Testujeme rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde, zdá sa, tiež dokáže degradovať. To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu,“ dodáva P. Alexy.
Pri vývoji slovenská univerzita spolupracuje s VUT Brno. Tamojší vedci spolu s komerčnou spoločnosťou totiž vyvinuli technológiu práve na spracovanie odpadových olejov na polyhydroxytbutyrát.

Príbory, móda, nábytok a implantáty
Tím STU intenzívne spolupracuje s firmami a univerzitami aj pri hľadaní možností, ako vynález využiť v praxi. Jednou z ciest je masové komerčné využitie v spolupráci s výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií či mučovacích fólií, ktoré sa v poľnohospodárstve kladú na polia, aby udržiavali vlhko a bránili rastu buriny.
Druhou cestou sú originálne aplikácie v oblasti dizajnu a módy. Chemici tu spolupracujú s dizajnérmi z crafting plastics! studio. Ich nápad využiť bioplasty pri tvorbe rámov slnečných okuliarov získal už Národnú cenu za dizajn 2017 v kategórií Dizajn s pridanou hodnotou. Mladým dizajnérom sa podarilo získať podporu pre projekt aj cez crowdfundingový portál Kickstarter.
Bioplast druhej generácie zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Zdroj - STU v Bratislave
„Začali sme s fashion doplnkami, keďže módny priemysel sa považuje za druhý najznečisťujúcejší po ropnom. Skúšali sme výrobu pršiplášťov, potom sme sa zamerali na rámy okuliarov. Teraz pracujeme na prototypoch nábytku, najmä stoličiek a interiérových doplnkov, termopohárov na kávu na viac použití, zubných kefiek, ktorých tiež vyhodíme mnoho, ale aj ďalších módnych doplnkov, ako sú tašky či textílie,“ hovorí Vlasta Kubušová z crafting plastics! studio.
Treťou cestou pre využitie sú medicínske aplikácie. Tu tím STU spolupracuje s Lekárskou fakultou UK a špičkovými odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach. Z bioplastov môžu byť dočasné implantáty pri riešení komplikovaných zlomenín.
Výskum prebieha aj v oblasti tkaninového inžinierstva, v laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží.

https://www.etrend.sk/technologie/slovaci-vytvorili-bioplast-z-fritovacieho-oleja-skusia-z-neho-spravit-aj-nabytok.html