Po zrútení mostu v talianskom Janove poskytol médiám viacero rozhovorov doc. Ing. Peter Paulík, PhD., z Katedry betónových mostov a konštrukcií Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Je veľmi ťažké hovoriť o príčinách, bude to dlhé vyšetrovanie, ale ak by som si mal tipnúť, zlyhala niektorá konštrukčná časť na únavu alebo degradáciu. Ak by tam bola konštrukčná statická chyba, prejavila by sa zrejme skôr, most stál 50 rokov a bol schopný prenášať zaťaženie, odolal i búrkam. Na únavové namáhanie konštrukcie mohol mať dopad i nárast počtu áut,“ povedal v rozhovore pre HN televíziu.
Vyjadril sa i k situácií na Slovensku, u nás podľa neho musí každý most raz ročne prejsť vizuálnou kontrolou, v prípade zistení chýb nasleduje odborná prehliadka. V prípade odhalenia vážnych problémov už musí nasledovať podrobná diagnostika mosta vrátane odberov vzoriek. Napriek tomu však hovorí, že zrútenie mosta už hrozilo i u nás.“ Išlo o most na Orave v Podbieli, kde si rybár, ktorý išiel po moste všimol, že sa zvláštne vlní. Privolaní odborníci zo Žilinskej univerzity potvrdili, že to bolo v hodine dvanástej. Zistili, že tri trámy z piatich sú už prasknuté, celú dopravu držali už len dva trámy. Bola to otázka niekoľkých dní, kedy by sa bol most zrútil pod náporom dopravy,“ hovorí P. Paulík zo Stavebnej fakulty STU.
Pokiaľ ide o Most SNP v Bratislave, hovorí, že netreba robiť paniku, ale tento most by si rozhodne zaslúžil kvalitnú a podrobnú diagnostiku.
Pozrite si celé video: Nerobme paniku, no Most SNP by potreboval poriadnu diagnostiku, tvrdí statik, HN Televízia, 15.8.2018
Prečítajte si i niektoré ďalšie rozhovory s P. Paulíkom zo Stavebnej fakulty STU, ktorý je okrem iného tiež autorom knihy Mosty na Slovensku:
Denník SME: V akej kondícii sú slovenské mosty?
P. Paulík, Stavebná fakulta STU: „Podrobnú štatistiku vedie Slovenská správa ciest, ktorá mosty zaraďuje do spomínaných siedmich kategórií. Asi desať percent je v kategóriách zlý, veľmi zlý až havarijný. Zvyšok je v dobrom stave. Na Slovensku však platí, že sa riešia väčšinou až havarijné stavy. Na riešenie mostov, ktoré sú v kategórii zlý alebo veľmi zlý, obvykle nie sú financie, hoci by to bolo oveľa lacnejšie ako sanovať havarijné stavy.“
Plus jeden deň: S čím majú naše mosty najčastejšie problém?
- Normy kedysi boli iné, aj pokiaľ ide o degradáciu betónu. Dávali sa menšie krytia výstuže, čiže to, aká hrubá vrstva delí výstuž od vonkajšieho prostredia. Kedysi sa tam dávala vrstva 1-2 cm. To sa ukázalo časom, že je málo a dnes sa dáva aj 5 cm, čo predĺži životnosť až štvornásobne. Preto tie mosty z 50. až 80. rokov majú najväčší problém s koróziou výstuže, prípadne s koróziou predpínacích lán.
