Prejsť na obsah
Verejnosť


Na Slovensku sú tisícky mostov, mnoho z nich potrebuje opravu
Správa ciest eviduje viac ako 8000 mostov, tisícka z nich je v zlom stave.
BRATISLAVA. Taliani sa o svoje mosty pre nedostatok peňazí nestarali, čo vyústilo do zrúteniu piatich mostov za posledných päť rokov vrátane poslednej tragédie v Janove. Na Slovensku mosty zatiaľ nepadajú, ale platí, že ich stav sa tiež z roka na rok zhoršuje. Slovenská správa ciest evidovala koncom minulého roka celkovo 8066 mostov. Ich stavebný stav delí na sedem kategórií od bezchybného až po havarijný stav. Mostov v najhorších troch kategóriách –„zlý“, „veľmi zlý“ a „havarijný“ je viac ako dvanásť percent a ich počet stúpa. „Na Slovensku platí, že sa riešia väčšinou až havarijné stavy. Na riešenie mostov, ktoré sú v kategórii zlý alebo veľmi zlý obvykle nie sú financie, hoci by to bolo oveľa lacnejšie ako sanovať havarijné stavy,“ povedal v rozhovore pre SME Peter Paulík z Katedry betónových konštrukcií a mostov Slovenskej technickej univerzity. Mosty vo veľmi zlom či havarijnom stave sa nachádzajú väčšinou v dedinách a vedú ponad nejaký potok. Niektoré sú však aj na dôležitých dopravných ťahoch ako napríklad most ponad Šúrsky kanál na diaľnici D1 neďaleko bratislavskej časti Vajnory.
Ako sa menia mosty
Na Slovensku od roku 2000 pribudlo asi 350 mostov, ale zároveň sa aj zhoršoval stav tých postavených. Mostov v havarijnom stave v roku 2000 bolo 18, v minulom roku ich už bolo 23. Patrí medzi ne aj most cez rieku Oravu v obci Nižná nad Oravou. Nachádza sa na ceste, ktorá vedie do poľskej Jablonky, kam chodia ľudia na trhy. Pre zlý stav mosta zúžili pruhy a ľudia tak stáli v kolónach. Verejnú súťaž na opravu vyhrala firma Váhostav spolu s firmou Combin Banská Štiavnica. Cena by mala byť 2,14 milióna eur. Mostov v predposlednej kategórii „veľmi zlý stav“ od roku 2000 pribudlo zo 162 na 302 a počet mostov v kategórii „zlý stav“ stúpol zo 460 na 675.
Najdôležitejšie mosty
Najväčšie mosty na Slovensku nie sú podľa štatistík správy ciest v zlom stave, prípadne pri nich stav nie je uvedený. Stav sa neuvádza napríklad ani pri najväčšom moste na Slovensku, ktorým je estakáda Hričovský kanál. Ide o súčasť obchvatu Považskej Bystrice. Diaľničný most, ktorý sa tiahne ponad obec Podtureň, je „dobrý“, čiže je v tretej kategórii zo siedmich. Stav Prístavného mosta v Bratislave je podľa správy ciest „bezchybný“, hoci most postavili ešte v roku 1984. Nie všetky mosty sú však pod správou ciest, jeden z najväčších mostov na Slovensku Most SNP v Bratislave nepatrí pod Slovenskú správu ciest a v jej databáze sa nenachádza. Stavebný inžinier a statik Alexander Tesár, syn projektanta mosta Arpáda Tesára v minulom roku upozorňoval, že most je aj po rekonštrukcii v zlom stave.
Slovenské mosty
Slovenská správa ciest eviduje 8066 mostov.
Ich stav delí na sedem kategórií 1. bezchybný, 2. veľmi dobrý, 3. dobrý, 4. uspokojivý, 5. zlý, 6. veľmi zlý, 7. havarijný.
Presne 1000 mostov je v posledných troch kategóriách, 23 z nich je v havarijnom stave.

Riziko zosuvu pôdy mohlo odborníkom uniknúť

[SME 15/08/2018]
Autor: Peter Kováč
Hrozba zosuvu pôdy pod piliermi sa pri pravidelných kontrolách neskúma, hovorí PETER PAULÍK zo Slovenskej technickej univerzity.


Ako často sa kontrolujú mosty a v čom spočívajú?
„Prehliadky mostov sa u nás riadia presnými predpismi, ktoré stanovuje Slovenská správa ciest. Podľa nich musí byť každý most aspoň raz ročne zbežne prehliadnutý. To znamená, že naň príde technik, ktorý ho obhliadne a zisťuje, či na ňom nie sú nejaké viditeľné trhliny, priehlbiny či voľným okom zistiteľné poruchy. Je to čisto vizuálna kontrola. Každé štyri roky zas prebiehajú takzvané hlavné prehliadky. Na niektorých mostoch je to častejšie. Tieto prehliadky sú už podrobnejšie, prispôsobujú sa stavu mosta a prehliadajú sa aj ťažšie prístupnejšie miesta. Poruchy sa zakresľujú a na základe toho sa spisuje hodnotenie, v akom stave je most, a čo treba urobiť. Na základe toho sa mosty zaraďujú do kategórie jeden až sedem, čiže od vynikajúceho až po havarijný stav. Platí to pre všetky cestné mosty, železničné majú iné pravidlá.“


Sú tieto kontroly v rôznych krajinách odlišné?
„Áno, každá krajina má vlastné postupy, no tie sú plus-mínus rovnaké všade. Vo všeobecnosti platí, že interval na prehliadky je štyri až päť rokov v rámci všetkých európskych krajín, ale napríklad aj v Japonsku.“


Spadnutý most v Janove je ešte zo šesťdesiatych rokov a má výšku až 45 metrov. Sú kontroly odlišné v závislosti od veku či výšky mostu?
„Nie, odlišné sú až vtedy, keď sa stanoví, že stav mosta je zlý alebo keď hlavná kontrola objaví nejaké nezrovnalosti. Vtedy sa hlavná kontrola môže stanoviť na každý rok. Rozmery či výška mosta však na to vplyv nemajú. Paradoxne, jeden z najväčších mostov na Slovensku, Most SNP v Bratislave, napríklad nepatrí pod Slovenskú správu ciest, ale pod správu mesta. A mesto nemá nijako stanovené, ako často má vykonávať prehliadky. Nejaké síce robia, no nie je to pod takým drobnohľadom ako mosty pod Slovenskou správou ciest. Tá má na tieto veci aj svojich odborníkov.“


Aké sú najrizikovejšie miesta či súčasti mostov, v ktorých hrozí opotrebovanie či poškodenie?
„Je to veľmi individuálne a závisí to najmä od typu mosta. Pri predpätých mostoch sú to najmä predpínacie káble a miesta kotvenia káblov. Pri zavesených mostoch to môžu byť detaily spojov a niektoré časti, ktoré sú najviac zaťažované.“


V Janove šlo podľa prvých správ zrejme o poškodený pilier. Čo ho môže poškodiť?
„Ak by bol napríklad v slanej vode, vysvetlením by mohla byť korózia materiálu či výstuže. Tieto piliere sú však také mohutné, že by musela skorodovať veľmi podstatná časť piliera, aby sa stalo niečo také. Vylúčiť sa to však nedá.“


Špekuluje sa o tom, že pád piliera mohol spôsobiť zosuv pôdy, keďže k tragédii došlo počas silného dažďa. Skúma sa pri prehliadkach mostov aj podložie a stabilita pôdy?
„Pri návrhu mosta sa tieto faktory podrobne analyzujú. Či je na mieste nejaká možnosť zosuvu a podobne. Ak áno, tak sa svahy počas stavby stabilizujú. Ak v Janove došlo k zosuvu pôdy, je, samozrejme, možná aj takáto príčina. Pri pravidelných kontrolách závisí od technika, či nariadi napríklad kontrolu pôdy. Ak pri obhliadke zistí, že so svahom sa niečo deje, tak ju nariadiť môže. Skúsenému technikovi to nemusí ujsť. Nie je to však niečo, čo sa bežne kontroluje.“


Mohol byť most v Janove už označený za rizikový s tým, že opravy sa ešte nestihol dočkať? Aký je bežný postup, ak pravidelné kontroly nájdu niečo nezvyčajné?
„U nás platí, že v takom prípade nasleduje podrobná diagnostika, ktorá stanoví rozsah poškodení. Po prepočtoch sa napríklad zníži zaťažiteľnosť mosta a navrhne sa rekonštrukcia, prípadne zosilnenie mosta. Ak sa k rekonštrukcii nepristúpi hneď, hlavný odborník stanoví, či most bude spoľahlivý pri zníženej zaťažiteľnosti, alebo bude nutné uzavretie mosta.“


Majú mosty nejakú životnosť?
„Bežne sa projektujú na sto rokov.“


V akej kondícii sú slovenské mosty?
„Podrobnú štatistiku vedie Slovenská správa ciest, ktorá mosty zaraďuje do spomínaných siedmich kategórií. Asi desať percent je v kategóriách zlý, veľmi zlý až havarijný. Zvyšok je v dobrom stave. Na Slovensku však platí, že sa riešia väčšinou až havarijné stavy. Na riešenie mostov, ktoré sú v kategórii zlý alebo veľmi zlý, obvykle nie sú financie, hoci by to bolo oveľa lacnejšie ako sanovať havarijné stavy.“