Prejsť na obsah
Verejnosť

Ako odborný asistent na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave rieši Tomáš Fabšič problémy, ktoré nastanú, keď súčasné počítače nahradia nové, založené na kvantovej mechanike. Zaoberať sa šifrovaním môže niekomu pripadať celkom dobrodružné, no je to veda. Najmä ak ide o počítače a bezpečný prenos dát. Práve tejto oblasti sa venuje 31-ročný Tomáš Fabšič, ktorý za to získal ocenenie TOP študentská osobnosť Slovenska 2016/2017.
Odborníci predpokladajú, že niektoré štáty alebo veľké agentúry budú takéto kvantové počítače schopné zostaviť už v priebehu 20 rokov. Keďže by tieto stroje dokázali „lámať“ šifry súčasných počítačov, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť, treba sa na to pripraviť. A práve tomu sa venuje Fabšič s kolegami na fakulte. Skúma šifry, ktoré by mali odolať kvantovým počítačom. „Snažíme sa ich zefektívniť, ale aj odhaliť prípadné nedostatky. Vo svete je to momentálne aktuálna téma,“ priblížil ocenený Bratislavčan.
Ako sa vôbec dostal k takému zložitému odboru ako je postkvantová kryptografia? Náhodou. Zlákala ho matematika, ktorú začal študovať na STU, a potom na univerzite v britskom Warwicku. Aby mohol zaplatiť školné, ktoré bolo vtedy oveľa nižšie ako dnes – asi tisíc libier ročne, zobral si pôžičku a podporovali ho aj rodičia. Po troch rokoch získal štipendium od Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov, aby mohol študovať na univerzite v Cambridgei.
Informatike sa vtedy vôbec nevenoval a pri počítači trávil minimum času. Potom si však všimol, že jeho obľúbená matematika sa uplatňuje pri šifrovaní. Zaujala ho práca profesora Otokara Grošeka, ktorého tím sa na fakulte zaoberal návrhom a analýzou kryptografických systémov.
Fabšič sa k nim pripojil, a tak sa dostal k šifrovaniu. Napríklad vlani s kolegom skúmal technológiu akustických kryptografických útokov. Nedávno ju vyvinuli v Izraeli, kde prišli na to, ako vďaka nahrávaniu zvuku počítača odhaliť jeho šifrovanie. V súčasnosti je Fabšič členom medzinárodného tímu, ktorý sa uchádza o grant NATO.
Šifrovanie informácií ho baví. „Je to veľmi živá, dynamická oblasť, ktorá veľmi rýchlo napreduje. Potreba šifrovania tu bude stále,“ vysvetlil mladý kryptoanalytik. Ako však upozornil, nie je žiadny fanatik do počítačov.
„Uprednostňujem pero a papier, počítačom sa snažím vyhýbať. Rád trávim čas v prírode, na turistike. Dokonca nemám ani smartfón. Takým veciam neholdujem. Mám rád hlavne matematiku a kryptografia je oblasť, kde sa dá využiť,“ uzavrel Fabšič.