Prejsť na obsah
Verejnosť

Pretlak vyštudovaných magistrov spôsobuje, že často pracujú na pozíciách pre absolventov stredných škôl.
Pred sedemnástimi rokmi sa nastavil jasný cieľ. Ministerstvo školstva chcelo, aby na univerzity išlo aspoň 40 percent populácie. Dnes máme čoraz viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí, no pracovných ponúk pre nich je čoraz menej.
Dôvodom je aj reformný program Milénium, ktorý mal za úlohu pripraviť viac študentov pre vysoké školy. To sa aj podarilo. K vyššiemu percentu prispelo okrem reformy aj to, že po roku 1989 malo viac mladých ľudí príležitosť študovať na univerzitách.
Kým v roku 1990 ostalo ďalej študovať takmer 16 percent z populačného ročníka, dnes je to takmer 40 percent. „Toto sa napĺňa vďaka spôsobu financovania verejných vysokých škôl,“ vysvetľuje rektor STU Robert Redhammer, podľa ktorého k vyššiemu číslu prispieva aj väčšie množstvo vysokých škôl v porovnaní s minulosťou. Na Slovensku ich je momentálne 35.
Problém však nastáva po dokončení štúdia. „Zamestnávateľov, ktorí chcú, aby uchádzači mali vysokoškolský titul, bolo pred piatimi rokmi 28 percent. V roku 2016 už vyžadovalo univerzitné vzdelanie len 20 percent pracovných ponúk,“ upozorňuje hovorkyňa portálu Profesia.sk Nikola Richterová. Podľa Redhammera je problémom aj to, že študenti odchádzajú na odbory, ktoré zamestnávateľov nezaujímajú. Súhlasí s ním aj Miroslav Habán, predseda Združenia vysokých škôl a priamo riadených organizácií. „Problémom je, že tu nie je zadefinované, ako sa má uberať Slovensko v súvislosti s trhom práce a z hľadiska hospodárskeho rastu či vedy a výskumu. Toto by mala zadefinovať vláda. Slovensko nie je len o automobilovom priemysle,“ tvrdí.