Prejsť na obsah
Verejnosť



PR Servis | Drevostavby zažívajú na Slovensku renesanciu. Približne každý desiaty nový rodinný dom je postavený z konštrukčného systému na báze dreva. Flexibilita montovaných drevostavieb by mohla vyriešiť mobilitu za prácou aj nedostatok nájomného bývania.
Zdroj - Isover


V júli tohto roku upozornil NKÚ na výrazné zaostávanie Slovenska v podiele nájomných bytov. Kým v Európe je zastúpenie tejto formy bývania na úrovni 19 % až 62 %, u nás sme v roku 2016 dokončili 359 obecných nájomných bytov a posunuli sa na úroveň 6 %-ného podielu nájomných bytov na celkovom bytovom fonde. Nízka úroveň nájomného bývania nepriaznivo vplýva na mobilitu pracovnej sily, bývanie mladých rodín aj znevýhodnených občanov.
Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania má na Slovensku v kompetencii samospráva. Preto nadchádzajúce komunálne voľby by mali ukázať nový pohľad samospráv na nájomné bývanie. Jedným z výrazných akcelerátorov budovania nájomných bytov môže byť aj rastúci trh drevostavieb.


Vieme, aj môžeme
Kým pred pár rokmi boli drevostavby opradené rozličnými mýtmi, dnes sa tieto konštrukcie výrazne presadzujú, predovšetkým v rodinných domoch. Nedávna novelizácia tzv. protipožiarnej normy umožní stavať aj vyššie než len dvojpodlažné objekty, čo vytvára veľký potenciál pre využitie drevodomov v nájomnom bývaní.
„Je dôležité, aby sme architektov, projektantov aj investorov vrátili k drevu. Musíme medzi nimi šíriť osvetu, aby znovuobjavili krásu a efektívnosť tak úžasného materiálu, akým je drevo,“ hovorí pre stavebný portál ABS.sk Róbert Lukáč, spolumajiteľ rodinnej firmy WHC, ktorá sa zaoberá výrobou a realizáciou montovaných drevostavieb. Prispieť k tomu môže aj medzinárodná konferencia „Drevo v modernej architektúre“, ktorá sa koná 4. až 6. októbra na Štrbskom Plese.


Pre koho sú vhodné
Stavby z dreva sú vďaka svojej flexibilnosti ideálnym riešením podporujúcim mobilitu ľudí. Z analýz zverejnených koncom marca Eurostatom vyplýva, že 14 percent nezamestnaných vo veku 20 až 34 rokov je pripravených zmeniť bydlisko v rámci Slovenska, no až 23 percent by bolo ochotných odísť do iného členského štátu EÚ. V rámci rodnej krajiny sa Slováci príliš nechcú sťahovať za prácou. Pomôcť by tomu mohli aj novostavby z dreva, ktoré by mohli mladým ľuďom uľahčiť snahu dostať sa do ekonomicky aktívnejších častí krajiny.
Rolu v podpore bývania musí aktívnejšie prebrať samospráva, keďže samotní zamestnávatelia majú obmedzené možnosti „Zamestnávatelia pre zvýšenie pracovnej mobility toho príliš veľa urobiť nemôžu. Motiváciou pre mladých ľudí je predovšetkým bývanie. Museli by im teda ponúknuť istotu bývania, napríklad dotácie či pôžičky,“ uviedla pre Pravdu marketingová manažérka personálnej agentúry Grafton Jitka Součková.


Lacné a ekologické
Riešením by mohli byť práve montované drevodomy, ktoré sú nielen ekonomicky výhodné, ale ich výstavba je aj veľmi rýchla. Cenovo sa pohybujú medzi murovanou a betónovou konštrukciou, pričom postaviť sa dajú za dva až tri mesiace. „Drevodomy majú vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti. Vykazujú až dvojtretinové úspory v porovnaní s klasickou výstavbou, čo sa pozitívne prejavuje na nižších nákladoch na bývanie,“ vraví v nadväznosti na publikáciu Multikomfortné stavby z dreva Vladimír Balent zo spoločnosti ISOVER.
Výstavba drevostavieb nezaťažuje ani okolie, takže sú vhodné taktiež do ekologicky citlivých území. Príkladom je ekologická dedina Krásne sady, ktorá vzniká pod Tatrami, kde na zhruba stohektárovom pozemku vyrastá šesťdesiat rodinných domov z dreva, nepálených tehál, hliny, kameňa či slamy, pričom zastavanosť pozemku môže dosiahnuť maximálne päť percent. Projekt vzniká ako súčasť dediny Mlynica neďaleko Popradu.
Ekologický rozmer má aj samotná realizácia montovaných stavieb. Jednotlivé časti sú totiž vyrobené vopred a pri realizácii sa spájajú ako stavebnica. Konštrukčný spôsob výstavby znižuje nároky na vybavenie staveniska a zaťaženie okolia.


Úlety z dreva
Zaujímavé nápady vznikajú aj na akademickej pôde. Projekty s využitím materiálov z dreva sa pravidelne objavujú pred odbornou porotou v súťaži ISOVER Multi-Comfort House Students Contest. Tohtoroční víťazi národného kola, Lukáš Kopiar a Ľubomír Štulrajter z Katedry architektúry SvF STU Bratislava, mali vytvoriť udržateľnú rezidenčnú zónu integrovanú do urbanistickej štruktúry Dubaja. Ich projektom bola drevostavba. Tento návrh zarezonoval aj na medzinárodnej úrovni a riešiteľom priniesol Študentskú cenu. „Veľmi ma teší, že aj vďaka nápadom a návrhom našich študentov ukazujeme svetu, ako sa dá pristúpiť ku konceptu energeticky úsporných stavieb, napríklad aj s využitím dreva. Pre študentov je to skvelá príležitosť nielen na zviditeľnenie, ale aj na rozvoj zručností, tvorivého myslenia a odborný rast, a to je inšpiráciou aj pre nás, ktorí s mladými ľuďmi robíme,“ komentuje výsledky Vladimír Balent.
Ďalšou obdobnou súťažou sú „Stavby s vůní dřeva“, ktorú pre študentov českých a slovenských stavebných a architektonickým fakúlt organizuje Nadace dřevo pro život. Zaujímavé práce vznikli aj v rámci aktuálneho ročníka. Matúš Harčár z Technickej univerzity Košice ukázal, ako by mohla vyzerať železničná stanica v Štrbe, keby bola postavená na báze prírodných materiálov. Vzhľad budovy kopíruje vrcholy tatranských štítov v pozadí. Študent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ladislav Ladacsi navrhol ekologický pasívny dom pre seniorov a sociálne bývanie vo vidieckom prostredí vo forme drevostavby. To, že nejde len o úlety potvrdzuje aj tohtoročná Cena za architektúru CE ZA AR 2018. Víťazným dielom v kategórii rodinné domy sa stal DuboDom vo Svätom Jurom – jednoduchá a užívateľná drevostavba na strome.

[etrend.sk 05/10/2018]
Link: https://reality.etrend.sk/byvanie/najomne-byvanie-by-mohli-pomoct-vyriesit-drevodomy.html