Prejsť na obsah
Verejnosť

Diplomantka Katerina Krstevska prišla na Slovensko pred tromi rokmi. A aj keď sa jej štúdium na Slovenskej technickej univerzite blíži ku koncu, rada by v krajine pod Tatrami ešte zopár rokov zostala.
Slovenské univerzity trápi úbytok domácich študentov. Čoraz väčší záujem po vysokoškolskom vzdelaní u nás majú cudzinci. Patrí k nim aj mladá Macedónka Katerina Krstevska. Na Slovensku študuje na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) Slovenskej technickej univerzity (STU).
Zatiaľčo v Skopje by musela za rok inžinierskeho štúdia zaplatiť 2000 eur, v Bratislave si aj vďaka vládnemu štipendiu Slovenskej republiky nemusí robiť toľko starostí s financiami.
Aktuálne sa naplno venuje písaniu diplomovej práce s názvom Selekcia geneticky modifikovaných kvasiniek na produkciu nealkoholických pív pod vedením zástupkyne Ústavu biotechnológie FCHPT Daniely Šmogrovičovej.
Vysvetľuje, že nealkoholické pivá sa v súčasnosti vyrábajú spôsobom, pri ktorom sa strácajú ich senzorické vlastnosti: „Nealkoholické pivo, ktoré sa momentálne predáva, má prázdnu chuť a nedostatočné množstvo aróm.“
Cieľom jej práce je nájsť metódu, ako by bolo možné vyrábať pivo, ktoré bude nealkoholické a zároveň bude mať aj prijateľné senzorické vlastnosti. „Preto je mojou prácou analyzovať viacero kmeňov kvasiniek, ktoré majú nejakú genetickú modifikáciu v svojom genóme, aby sa selektovali tie, ktoré budú produkovať menej ako 0,5 percenta objemu alkoholu (podľa štandardov výroby nealkoholických pív – pozn. red.), ale budú produkovať estery a iné aromatické zlúčeniny,“ dopĺňa.
Aj vďaka jej výskumu by sa v budúcnosti mohlo vyrábať chutné nealkoholické pivo vhodné aj pre športovcov, tehotné ženy, neplnoletých, vodičov či príslušníkov náboženstiev, v ktorých je pitie alkoholu zakázané. Chutné nealkoholické pivá by tak časť ľudí mohla vymeniť za džúsy či ochutené vody, ktoré obsahujú zbytočne veľké množstvo cukru.

Spoznať kúzla biotechnológie
Katerina Krstevska je presvedčená o tom, že biotechnológiu možno uplatniť v rôznych oblastiach. Odborníci ju aplikujú nielen v potravinárstve pri varení piva, výrobe vína či mliečnych produktov, ale aj v genetike, pri geneticky modifikovaných organizmoch, medicíne, farmácii, environmentálnych technológiách a v mnohých ďalších odboroch.
„Je to veda, ktorá má budúcnosť. Preto si myslím, že sa oplatí ‚riskovať a investovať‘ do tejto profesie‘,“ vysvetľuje mladá Macedónka, prečo sa rozhodla študovať práve biotechnológiu. Tvrdí, že voľných pracovných miest, v ktorých by sa mohla po skončení štúdia uplatniť, je veľa na Slovensku aj v zahraničí.
„Samozrejme, študent, ktorý by si chcel vybrať práve tento smer, musí mať rád technické predmety, najmä chémiu, matematiku a fyziku, inak by nemohol spoznať kúzla biotechnológie,“ hovorí s úsmevom.

Slovensko si vybralo mňa
Štúdium na vysokej škole v Macedónsku nie je bezplatné. Rok magisterského štúdia vyjde na 2000 eur. Systém je mierne odlišný od toho u nás, kde zvyčajne bakalárske štúdium trvá tri a magisterské dva roky. V Macedónsku udeľujú titul bakalár až po štyroch rokoch. Magisterské štúdium trvá len rok.
„O Slovensku som okrem základných informácií nevedela skoro nič. Môžem povedať, že nie ja som si vybrala Slovensko, ale ono si vybralo mňa,“ vysvetľuje absolventka odboru potravinárska technológia a biotechnológia na Technicko-hutníckej fakulte na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Skopje.
O vládnom štipendiu sa Katerina dozvedela od kamarátky. „Prihlásila som sa, ale veľmi som o tom nerozmýšľala,“ opisuje spočiatku vlažný záujem. Referencie na bratislavskú fakultu získala aj od jej vtedajších školiteliek v Skopje. Povedali jej, že mali možnosť stretnúť sa so zástupcami FCHPT na rôznych konferenciách. Uviedli, že podľa ich mienky je to perspektívna a úspešná fakulta, ktorá má celkom dobré laboratórium.
Program slovenskej vlády sa jej páčil viac ako iné, kam si tiež podala prihlášky. Zavážilo aj to, že na požiadanie o štipendium nepotrebovala žiadne špeciálne doklady ako certifikát o vedomostiach z jazyka či potvrdenie o zápise na konkrétnej fakulte. Vládne štipendium tiež nie je obmedzené na jeden semester či rok, ako je to napríklad pri programe Erazmus.

Prvých desať mesiacov sa učila len jazyk
Vďaka vládnemu štipendiu, ktoré je súčasťou rozvojovej pomoci SR, sa najprv desať mesiacov učila slovenský jazyk. Po absolvovaní tohto štúdia získala certifikát. S ním sa zahraniční študenti môžu zapísať na vysokú školu a vzdelávať sa za rovnakých podmienok slovenskí študenti.
„Keď som sem prišla študovať slovenčinu, mala som spolužiakov so všetkých balkánskych krajín, z Vietnamu, Kene, Palestíny, Ukrajiny, Afganistanu, Číny a ďalších,“ opisuje začiatky po príchode na Slovensko.
Tvrdí, že veľký kultúrny šok ju tu nečakal, keďže Slovensko a Macedónsko sú podobné krajiny a nepotrebovala veľa času, aby si zvykla na nový slovenský život. „Začala som rozumieť po dvoch mesiacoch, ale stále neovládam slovenčinu na sto percent,“ hovorí.
Slovenský a macedónsky jazyk sú podľa jej slov podobné. Hoci majú podobnú lexiku, gramatika je úplne rozdielna. Štúdium slovenčiny ju obohatilo o zážitky s ďalšími cudzincami. Čudovala sa, ako je možné, že niektoré veci časť ľudí vôbec nevšimne a iní ich intenzívne prežívajú. Napríklad, keď jej kamaráti z Kene videli po prvý raz na vlastné oči sneh.

Modrookí ľudia iba vo filme
„Jeden kamarát z Kene mi povedal, že sa teší, že spoznal ľudí s modrými očami. Povedal, že jeho kamaráti, ktorí bývajú v Keni žiarlili, lebo modrookí ľudia v Keni nie sú a miestni ich tak môžu vidieť iba vo filme,“ spomína.
Ďalší študent sa jej zas priznal, že niekedy nemôže v Bratislave zaspať, lebo mesto má nočné osvetlenie. „Povedal, že v jeho krajine zúri vojna a kvôli nej sú problémy s dodávkami elektriny a mestá v noci nie sú osvetlené,“ vysvetľuje Krstevska.
Dnes už medzi jej spolužiakmi nie je ani jeden študent zo zahraničia. Tvrdí, že všetky pozitívne i negatívne skúseností, ktoré získala na Slovensku, sú pre ňu ako lekcie. Také, čo jej pomôžu, aby vedela, ako sa má zachovať v konkrétnych situáciách v budúcnosti.
„Verím, že keby som neprišla a odmietla program, nestala by som sa takou nezávislou, nespoznala by som kamarátov z celého sveta a necestovala by som tak veľa ako tu na Slovensku,“ zdôveruje sa.

Slovensky hovorí, komplikované vety sú stále problém
Katerina je presvedčená o tom, že ľudia hodnotia človeka aj podľa toho, koľko jazykov pozná. „Ja sa teším, že som sa naučila ešte jeden jazyk,“ hovorí. Medzi jej najkrajšie zážitky zo Slovenska patria exkurzie v známych slovenských firmách, kde videla výrobné procesy na vlastné oči.
Pochvaľuje si aj prácu v laboratóriu. „Je užitočná, lebo podobne ako exkurzie, aj práca v laboratóriu mi ukazuje a pomáha porozumieť špecifickým procesom,“ dodáva.
Najnepríjemnejšie je pre ňu, že napriek tomu, že žije už tri roky na Slovensku, nedokáže vytvoriť komplikovanú vetu. Problém jej to robí najmä na fakulte pri rozoberaní špecifických tém. „Veľmi často vyzerám tak, že čosi neviem alebo tomu nerozumiem, ale to iba preto, lebo neviem, ako to mám povedať,“ sťažuje sa.

Nájsť šťastie v živote na Slovensku
„Chcela by som ‚zneužiť‘ tento priestor a pozdraviť všetky moje kamarátky a kamarátov a aj ich kamarátov, ktorí študovali slovenský jazyk a potom každý pokračoval vo štúdiu vlastného odboru, a popriať im veľa úspechov a šťastie v živote na Slovensku. Nech sa vám darí!“ odkazuje prostredníctvom Aktuality.sk tým, ktorí jej na Slovensku už stihli prirásť k srdcu.
Ešte nie je celkom rozhodnutá, či chce zostať na Slovensku na trvalo alebo sa vrátiť do Macedónska. „Štúdium mi končí v júni a musím sa čo najskôr rozhodnúť. Tri roky boli dostatočné, aby som si zvykla a myslím, že možno nie navždy, ale aspoň ešte pár rokov by som chcela zostať tu,“ uzatvára.

Link: https://www.aktuality.sk/clanok/572356/na-univerzite-vyraba-chutnejsie-pivo-jej-srdce-prirastlo-k-slovensku/