Prejsť na obsah
Verejnosť


Hodnotia vedecké vízie, ale s neistým výsledkom. Aj keď dajú projektu veľmi dobrý posudok, nemusí byť úspešný. Vedci hovoria o spolupráci so štátnou agentúrou, cez ktorú ročne pretečú desiatky miliónov eur zo štátnej pokladnice.
Najväčšia grantová agentúra na Slovensku má podporovať špičkový výskum a vývoj. Vlani rozdelila na projekty 35 miliónov eur. Viacerí vedci ale fungovanie Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) kritizujú.
V lete mala problém. Na zhodnotenie predložených projektov oslovila desiatky posudzovateľov – nenašiel sa nikto, kto by do toho išiel.
Riaditeľ agentúry Pavol Balžanka si neochotu posudzovateľov vysvetľoval tým, že boli pracovne zaneprázdnení. Pri niektorých výzvach narážajú aj na to, že je veľmi málo posudzovateľov ochotných hodnotiť vysokoodbornú problematiku.
Aktuality.sk u štyroch vedcov zisťovali, či to je skutočne dôvod problémov s posudkami. Hovoria o úplne iných príčinách.
Najčastejšie spomínajú výhrady k tomu, že lehoty na dodanie hodnotenia sú veľmi krátke. Posudky pritom robia vo svojom voľnom čase. Navyše, nedostávajú za to žiadnu odmenu, len certifikát.
Niektorí otvorene priznávajú, že svoju prácu považujú za zbytočnú. Rozhodujúce slovo má napokon aj tak Rada agentúry.


Chcela vidieť, kde robí chybu
Lucia Figuli učí na Žilinskej univerzite. V minulosti pokúšala získať grant v APVV. Predkladala dovedna sedem projektov, ale vždy bez úspechu. Myslí si, že pri rozdeľovaní grantov zohrávajú svoju úlohu známosti.
Jej domovskej Fakulte bezpečnostného inžinierstva neprešiel za posledné tri roky v kategórii „všeobecných výziev“ ani jediný projekt podali ich 13.
Viackrát sa im stalo, že posudzovatelia dali ich projektom výborné hodnotenia, ale Rada agentúry na ne aj tak napokon nepridelila peniaze. Figuli v tom nevidela žiadnu logiku.
Tak sa rozhodla, že si to vyskúša aj z druhej strany a nebude projekty iba predkladať, ale aj posudzovať.
„Chcela som vedieť, čo sa presne hodnotí, aby som vedela, keď budem na budúci rok podávať projekt, na čo si dávať pozor. A mohla vylepšiť projekt tak, aby konečne prešiel,“ vysvetľuje.
Zatiaľ hodnotila dva projekty v kategórii „bilaterálná výzva“. Na vypracovanie posudku dostala len pár dní, v jednom prípade dokonca len štyri. Vážnejší problém je podľa nej ale inde.
„Smutné je na tom to, že posudzovatelia to urobia zadarmo, s najlepším možným vedomým a svedomím, strávia nad tým voľný čas, vypracujú posudok, ale výsledok je úplne jedno, lebo rada rozhodne o tom, komu pôjdu peniaze,“ vysvetľuje Figuli svoje výhrady.


Ťažká cesta k peniazom
Každý projekt najprv dostanú do rúk dvaja posudzovatelia - jeden zo Slovenska, druhý zo zahraničia. Bývajú to to vedci a výskumníci, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do databázy expertov agentúry.
Je potom na nich, či projekt naozaj začnú hodnotiť, alebo ho odmietnu napríklad pre časovú zaneprázdnenosť. V prípade, že urobia posudok, dostane sa na stôl tzv. odborovej rady agentúry. Posielajú ho tam s pridelenými bodmi, maximum je 100.
Na APVV je takýchto rád viacero, napríklad pre prírodné, lekárske, či technické vedy. Tieto vypracujú takzvaný konsenzuálny posudok. V rámci neho môžu pridať, alebo odobrať projektu päť bodov a tak v podstate rozhodnú o jeho úspechu, či neúspechu. Aj projekt so ziskom 96 bodov totiž môže byť neúspešný.
Potom ešte nasleduje hlasovanie Rady agentúry, kde sú všetci členovia všetkých odborových rád.
Ako si APVV vysvetľuje rozdielne pohľady posudzovateľov a odborových rád na niektoré projekty?
„V zmysle zákona a štatútu APVV rozhoduje na základe vypracovaných posudkov nezávislých hodnotiteľov o kvalite projektov odborová rada, ktorá nesie zodpovednosť za prípadné odchýlky medzi hodnotením hodnotiteľov a hodnotením odborovej rady,“ uviedol Balžanka.
Čo to presne znamená niesť zodpovednosť sme sa nedozvedeli, len to, že rada musí každý zmenu adekvátne zdôvodniť.


Chaos
Slovák Marek Bartošovič aktuálne pracuje vo švédskom Štokholme na Karolinska Institutet. Je post doktorandom, jeho odborom je neurológia. Ako posudzovateľ slovenskej grantovej agentúry sa prihlásil začiatkom tohto roka.
Koncom júna ho oslovili na hodnotenie projektu bilaterálnej spolupráce Slovensko-Kórea. Hovorí, že lehota, za ktorú mal vypracovať posudok, bola dostatočná. Dostal na to asi dva týždne, posudok mal vypracovať do 11. júla.
„Čo sa ale dialo potom, bol dosť zaujímavý postup zo strany APVV,“ konštatuje Bartošovič.
Prvého júla poslal súhlas, že posudok vypracuje. Na druhý deň mu agentúra odpovedala, že iný hodnotiteľ už súhlasil skôr.
Pár dní potom, presne 11. júla, teda v deň konečného termínu, dostal Bartošovič od agentúry mail. Pýtali sa ho, či predsalen môže vypracovať posudok, lebo pôvodný hodnotiteľ ho nedodal.
O deň na to mu prichádza ďalší mail, pôvodný hodnotiteľ napokon posudok dodal. No ani týmto to neskončilo a 17. júla mu prišla ďalšia žiadosť o vypracovanie posudku k tomu istému projektu.
„Prišlo mi, že tento postup APVV bol veľmi neprofesionálny, a že ak aj investujem svoj čas do hodnotenia, aj tak možno nakoniec nebude hodnotenie relevantné, kedže APVV mení názor na to, kto má projekt hodnotiť každý týždeň,“ uviedol Bartošovič.


Poznajú sa?
Doktorka Adela Penesová zo Slovenskej akadémie vied (SAV) hodnotí projekty pre APVV už niekoľko rokov. Na nedostatok času sa zvyčajne nesťažuje. Pripúšťa však, že v lete na to mala iba 10 dní.
Aj ona je presvedčená, že Rada agentúry má priveľkú rozhodovaciu právomoc.
„Nemám žiadnu spätnú väzbu. Iba, že si potom pozriem na stránke APVV projekty, ktoré som hodnotila a vidím, ktoré boli a neboli akceptované. Nikde nie je zverejnené koľko bodov v priemere daný projekt dostal,“ hovorí Penesová.
Viackrát ju už prekvapilo, že niektoré veľmi kvalitné a dobré projekty, ktoré hodnotila a odporučila financovať, nakoniec peniaze nedostali.
Poukazuje na to, že hodnotenia jej zaberajú dosť veľa času a nie sú honorované.
„Samotný projekt má viac ako 40 strán bez príloh. Je to pomerne veľký materiál a naštudovať si to a napísať posudky v celku zaberie dosť času. Veľa ľudí ani nemá chuť to robiť pre toto všetko,“ zhodnotí vedkyňa zo SAV.
Prečo to teda robí ona? Hovorí, že cíti profesionálnu zodpovednosť. Ak by to neurobila, môže projekt na hodnotenie dostať niekto, kto si ho ani poriadne neprečíta. Podľa nej sa to občas stáva a potom posudzovateľ vytkne projektu neoprávnene chybu.
Projekty na hodnotenie teraz nedostávajú anonymne, čo nepovažuje za správne. Podľa nej by nemali vidieť komu robia posudok, aby sa vyhli zaujatosti. Poukazuje na bežnú prax vo vede.
„Keď sa píšu posudky pre renomované odborné časopisy, tieto posielajú články, kde nie je meno autora ani organizácia, od ktorej to ide. Aj v textoch býva vymazaná informácia o tom kde má prebiehať výskum,“ vysvetľuje Penesová.


Tri dni na hodnotenie
Maximilám Strémy, ktorý pôsobí na Slovenskej technickej univerzite v Trnave, hodnotil v minulosti pre APVV dva projekty. Na vypracovanie dostal tri dni.
Nevie, či rada rešpektovala jeho hodnotenie, alebo rozhodla nakoniec inak.
Skúsenosti má aj s hodnotením zahraničných projektov a hovorí, že zásadne sa to od hodnotenia pre APVV nelíši. Je pravdou, že má zaplateného pol dňa a na napísanie posudku dva týždne až mesiac, ale v prípade zahraničných ide o veľké projetky.
Jeho výčitka smeruje skôr inam. Podľa jeho názoru dáva štát na granty rozdeľované cez APVV málo peňazí. Aj on sám si preto v poslednom čase nepodával žiadosť o podporu žiadneho svojho projektu. V minulosti grant nedostal ani po dobrom hodnotení. Vysvetľuje si to práve tým, že naň už nevyšli financie.
Kritizuje aj to, že celý proces hodnotenia trvá dlho.
„Ak sa o úspešnosti niektorého projektu dozviete prakticky o necelý rok po podaní projektu, t.j. v čase, keď už vysla nová výzva na ďalší rok, a napríklad ste neuspeli, máte možno 2 až3 týždne na to, aby ste podali nový projekt,“ tvrdí Strémy.
V zahraničí sú vyhodnocované do piatich až siedich mesiacov. Rozdiel je aj v tom, že majú viac kôl, na konci ktorých rozhoduje veľká skupina odborníkov.


Bez odmeny, len s certifikátom
Všetci vedci svorne tvrdia, že za posudzovanie nedostávajú žiadne financie, iba certifikáty.
Len nedávno pritom ministerstvo školstva do médií uvádzalo, že hodnotitelia sa v súčasnosti môžu rozhodnúť, či príjmu odmenu 50 eur, alebo nie.
Aj agentúra potvrdila, že v tomto roku nedáva hodnotiteľom finančnú odmenu. A nielen v tomto roku, odmeny naposledy vyplácali v roku 2013.
„APVV plánuje začať v roku 2019 odmeňovať hodnotiteľov projektov a pôvodne sa uvažovalo so sumou 50 eur, ktorá bola neskôr prehodnotená a momentálne sa uvažuje so sumou 100 eur za jeden posudok,“ uviedol Balžanka.
Napriek tomu, že niektorí vedci dostali na hodnotenie len tri či štyri dni, agentúra hovorí, že časový priestor sa pohybuje od jedného po tri týždne.
„Vzhľadom k tomu, že niektoré termíny vieme prispôsobiť aj individuálnym požiadavkám hodnotiteľov, považujeme tento časový priestor za dostatočný,“ uviedol riaditeľ APVV.
Skupina vedcov z platformy Žijem vedu už vo februári navrhla APVV zmeny pri posudzovaní projektov, doposiaľ ale neboli zapracované.
Žiadajú, aby odborová komisia mohla do hodnotenia zasiahnuť len dvomi bodmi, a tiež, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.
„V mnohých prípadoch sú samotní členovia komisie zároveň aj žiadateľmi a recipientami finančnej podpory od APVV,“ napísala platforma na blogu Denníka N.

[aktuality.sk 25/09/2018]
Autor: Jana Čunderlíková
Link: https://www.aktuality.sk/clanok/625463/miliony-na-vedu-posudky-pisu-vo-volnom-case-nedostavaju-za-to-ani-euro/