Prejsť na obsah
Verejnosť

Dnes stojí systém separácie odpadu 40 miliónov eur. Ak chce Slovensko splniť európske ciele, bude musieť stáť 80 miliónov eur, upozorňuje Hana Nováková z ENVI-PAK.
Miera recyklácie komunálneho odpadu je na Slovensku naďalej nízka, podľa Eurostatu dosahovala v roku 2017 necelých 30 percent. Priemer Európskej únie je 46 percent.
Na tému, ako mieru recyklácie zvýšiť, sa konalo vo štvrtok 16. mája stretnutie zástupcov Európskej komisie, štátu, samosprávy, priemyslu, akademickej a mimovládnej sféry.
Vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková na brífingu po stretnutí pripomenula, že podľa európskej legislatívy musí Slovensko do roku 2020 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent a do roku 2035 až na 65 percent. Skládkovanie by malo klesnúť pod desať percent. Pri obaloch by mala recyklácia v roku 2020 dosiahnuť 65 percent a v roku 2030 by mala byť na úrovni 70 percent.

Zákon o odpadoch sa mení
„Cieľom európskej legislatívy je, aby sme produkovali minimum odpadov a brali ich ako zdroj,“ ozrejmila Vašáková filozofiu vyžadovaných opatrení. Nástrojmi na dosiahnutie stanovených cieľov sú podľa nej implementácia odporúčaní Európskej komisie, efektívnejšie využitie prostriedkov EÚ v oblasti recyklovania odpadov i zvýšená osveta.
Riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia SR Peter Šimurka v diskusii pripomenul novelu zákona o odpadoch, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše P.Cséfalvayová.
„Okrem transpozície európskej legislatívy implementuje aj praktické námety, ktoré sme získali od výrobcov, spotrebiteľov či samospráv,“ upozornil. Novela zákona podľa jeho slov v krátkodobom horizonte pomôže k zníženiu množstva komunálneho odpadu, najmä biologicky rozložiteľného odpadu. Mieri tiež k dobudovaniu potrebnej infraštruktúry vrátane technológií, priemyselných kompostární či bioplynových staníc.
Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány zdôraznil, že úspech v oblasti recyklácie záleží na progrese a dobre nastavených podmienkach celého procesu od umožnenia triedenia občanom, cez samotný zber až po zhodnocovanie odpadu.
„Očakávame, že aj štát v rámci strategických dokumentov jasne nastaví pravidlá, ako nakladať s odpadom po jeho vytriedení a ako to bude s jeho ďalším spracovaním,“ povedal.

Zo 40 na 80 miliónov eur
Výkonný riaditeľ Extended Producer Responsibility Alliance (Expra), európskej Aliancie pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov so sídlom v Bruseli, poznamenal, že žiadna krajina nie je v oblasti recyklácie dokonalá. „Dôležité je to, aby všetci zainteresovaní aktéri v tejto oblasti vedeli spolupracovať a krajiny sa mohli inšpirovať príkladmi dobrej praxe,“ skonštatoval Joachim Quden.
Generálna riaditeľka organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK Hana Nováková pripomenula, že zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od roku 2016 každoročne zvýšilo triedenie odpadu o päť percent, pričom predtým predstavoval nárast iba jedno percento. „Do systému triedeného zberu je však potrebné naďalej výrazne investovať, ak dnes stojí triedený zber na Slovensku 40 miliónov, mala by sa investícia zdvojnásobiť,“ uviedla.
Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.
Poukázala pritom napríklad na nevyhnutnosť rozšírenia zbernej siete. „Potrebovali by sme približne šesť miliónov kontajnerov s objemom 1 100 litrov, aby sme dokázali naplniť limit 65-percentnej recyklácie obalových výrobkov v roku 2025,“ spresnila.
Vedúci oddelenia plastov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Pavol Alexy súhlasí s tým, že redukcia plastov v životnom prostredí prostredníctvom recyklácie a energetického zhodnotenia je nevyhnutná. „Musíme však zároveň dávať pozor na to, aby plasty neboli nahradzované niečím, čo bude v konečnom dôsledku menej ekologickým riešením,“ podotkol.
Poukázal tiež na problém s materiálovou recykláciou plastov. „Nie je z technického hľadiska dlhodobo udržateľná v takej vysokej miere, ako to do budúcnosti Európska komisia vyžaduje, pri recyklácii na úrovni 65 až 70 percent budeme mať recyklát nepoužiteľný na ďalšiu výrobu a spotrebu,“ ozrejmil.

https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/investiciu-do-triedeneho-zberu-treba-zdvojnasobit-tvrdia-zastupcovia-vyrobcov/