Prejsť na obsah
Verejnosť

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan odovzdal v piatok (31. 3. 2017) Veľké a Malé medaily sv. Gorazda a ďakovné listy pedagógom a významným osobnostiam z oblasti školstva. Ocenenie si prevzali aj profesori zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave:

Veľká medaila sv. Gorazda:

prof. Ing. Marián Peciar, PhD., - prorektor STU, pôsobí na Strojníckej fakulte STU

Dr.h.c., prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc., - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

Malá medaila sv. Gorazda:

prof. Ing. arch.akad.arch. Ivan Petelen PhD., - Fakulta architektúry STU

prof. Ing. Ivan Baránek, CSc., - Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave

prof. Ing. Pavel Fellner, DrSc., - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU


Peciar - Veľká medaila sv. Gorazda prof. Bakos - Veľká medaila sv. Gorazda


Prorektor Marián Peciar zastrešuje na STU spoluprácu s praxou a sám je autorom či spoluautorom 5 európskych a slovenských patentov, 4 úžitkových vzorov a viacerých patentových prihlášok, ktoré čakajú na posúdenie. Jeho patenty prinášajú zlepšenia v oblasti výroby a spracovania práškových materiálov a spracovania často nebezpečného a zdraviu škodlivého prachového odpadu. Marián Peciar a jeho tím z Ústavu procesného inžinierstva na Strojníckej fakulte STU navrhli napríklad pre zahraničného komerčného partnera výrobnú linku a technológiu spracovania jemného prachu z výroby brzdových platničiek. Pre domácu spoločnosť zase výrobnú linku a technológiu spracovania nebezpečného karbidového prachu z výroby acetylénu. Ten dostal podobu brikiet a miesto uloženia na skládke slúži ďalej ako surovina vo výrobe.  

Tím na Ústave procesného inžinierstva SjF STU (video o Ústave: Stroje a práškové techológie) sa zameriava nielen na prachové, ale aj na kvapalné a plynné materiály. Vyvíja nové výrobné zariadenia a postupy, ktoré dokážu spracovať suroviny do podoby granúl, tabletiek, pást či želé s rôznymi vlastnosťami, a ktoré dokážu výrobcom šetriť náklady, zvyšovať bezpečnosť výroby a chrániť zamestnancov. Spolupracujú s firmami z rôznych oblastí od farmaceutických, cez potravinárske, chemické závody až po automobilky, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Nemecka, Rakúska či Holandska...

M. Peciar je jediným profesorom na Slovensku v odbore procesná technika, ktoré sa pedagogicky aj výskumne už desaťročia orientuje na mechaniku práškových materiálov a do výskumu intenzívne zapája aj študentov všetkých stupňov štúdia.

„Tento študijný odbor je jedinečný v tom, že spája strojárstvo, fyziku a chémiu, študenti potrebujú základy chémie, pretože musia poznať zloženia a vlastnosti látok a potrebujú aj poznatky o fyzikálnych procesoch - hydraulických, mechanických, tepelných. A potom sa „hrajú“. Každá drobná zmena na výrobnej linke môže ovplyvniť vlastnosti výrobku a každá zmena v zložení suroviny si zase vyžaduje úpravu nastavenia procesov výroby,“ hovorí Marián Peciar.

Pretože pôsobenie M. Peciara na STU intenzívne spája vzdelávanie s výskumom a praxou, vymenoval ho Akademický senát STU v roku 2011 za prvého prorektora pre spoluprácu s praxou a v tejto pozícii pôsobí dodnes. Univerzita tak potvrdila, že spolupráca s firmami, vzdelávanie postavené na výskume a vývoji, podpora patentov, startup a spinoff spoločností patrí medzi jej priority.

Na pôde univerzity pôsobí jeden z prvých slovenských univerzitných technologických inkubátorov, ktorý podporil rozbeh už viac ako päťdesiatky start-up firiem. V zmluvnom výskume pre prax je STU dlhodobo na čele slovenských univerzít. Ročne rieši STU takmer 300 projektov výskumu pre prax, viac ako 500 výskumných projektov financovaných z grantov a podá desiatky patentových prihlášok. (V roku 2016 išlo o 270 projektov zmluvného výskumu pre prax a  546 grantových výskumných projektov. Vedci STU podali na Úrad priemyselného vlastníctva SR viac ako 20 patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov. Boli podané aj dve medzinárodné a jedna európska patentová prihláška.)

Profesor D. Bakoš pôsobí na Oddelení plastov, kaučuku a vlákien Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Venuje sa predovšetkým výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov. Je spoluautorom úspešného patentu na výrobu bioplastov, ktoré sú úplne odbúrateľné v prírode a pritom odolné a trváce počas používania. Patentované bioplasty dnes už mieria do praxe, testujú sa vo výrobe v novozaloženom Centre aplikovaného výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov. Profesor Bakoš sa venuje výskumu a využitiu biomateriálov aj v medicíne, napríklad výskumu kostných náhrad či biomateriálu na prekrytie popálenín.

Profesor Ivan Petelen PhD., vedie Ústav interiéru a výstavníctva Fakulty architektúry STU, vytvoril na fakulte laboratórium na výskum interiérového dizajnu, ktorý môže prispieť k prevencií civilizačných ochorení. Spolu so spolupracovníkmi je autorom viacerých úžitkových vzorov zariadenia, ktoré môže prispieť k prevencií civilizačných ochorení.

prof. Ing. Ivan Baránek, CSc., pôsobí na Katedre obrábania, montáže a tvárnenia Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave, v roku 2013  bol ocenený ako profesor roka STU za vynikajúce výsledky vo vedeckej a pedagogickej práci v prospech MTF STU, na ktorej pôsobí od jej vzniku, od roku 1985. Profesor Baránek sa vo vedeckej oblasti zameriava najmä na oblasť obrábania, predovšetkým na riešenie praktických problémov súvisiacich s aplikáciou nových rezných materiálov, rezných nástrojov, rezných kvapalín, obrábaním ťažko obrobiteľných materiálov. Výsledky svojich prác publikoval vo viac ako 150 publikáciách doma aj v zahraničí. Jeho absolventi nachádzajú uplatnenie vo firmách, ktoré sú lídrami v oblasti rezných materiálov a nástrojov.

prof. Ing. Pavel Fellner, DrSc., sa  celoživotne venuje výskumu v oblasti anorganickej chémie, technológie a technickej elektrochémie. Pri výskume úzko spolupracuje s nórskou Univerzitou prírodných a technických vied, ako aj s najväčšími hlinikárskymi firmami sveta, napríklad s austrálskou Comalco, v ktorej laboratóriách pôsobil ako hosťujúci profesor, či s americkou firmou Alcoa. „Vo výrobe hliníka je kľúčovou otázkou ako znížiť spotrebu elektrickej energie  a ako znížiť dopady výroby na životné prostredie. Zaoberáme sa vývojom nových technológii výroby, kedy by vedľajším produktom nebol oxid uhličitý, čo je skleníkový plyn, ale naopak, potrebný kyslík,“ hovorí profesor Fellner. Súčasťou výskumu je aj znižovanie emisii síry, ktoré sú zodpovedné za kyslé dažde a za korodovanie kovových materiálov. Profesor Fellner spolupracuje pri riešení výskumných úloh aj so slovenskými firmami, napríklad Duslom Šaľa na výrobe hnojiva dusičnanu draselného zo surovín dostupných na Slovensku. Toto hnojivo je šetrné k životnému prostrediu, pretože neznečisťuje vodu. Profesor Fellner získal aj ocenenie ako Významná osobnosť Slovenskej akadémie vied či cenu Osobnosť vedy a výskum SR 2012 v kategórií celoživotné zásluhy.

FOTOGALÉRIA NA MŠVVaŠ SR.