Prejsť na obsah
Verejnosť

Juraj Jedinák, moderátor: „Viac, ako päť miliónov mladých ľudí v Európe do dvadsaťpäť rokov je bez práce. Veľmi často ich označujeme ako stratenú generáciu. U nás štatistiky mierne deformuje a tým pádom aj nafukuje vysoký podiel študentov, ale medzi mladými je aj veľa dlhodobo nezamestnaných. Základná otázka teda znie - ako ich zamestnať? Motivovať firmy, aby ich prijímali, alebo sa zamerať skôr na rýchlejšie prepojenie škôl so zamestnávateľmi? Ďalším problémom je, ako motivovať študentov, aby si vyberali perspektívne odbory. Dá sa to vôbec? Tak to sú všetko otázky na našich dnešných hostí, tým prvým je Marián Valentovič, generálny riaditeľ ústredia práce, dobrý deň.“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Dobrý deň.“
Juraj Jedinák, moderátor: „A je s nami aj Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU a viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu, vitajte.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „Pekný deň.“
Juraj Jedinák, moderátor: „A podobne je s nami aj kariérna poradkyňa Eva Uhríková, dobrý deň.“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „Dobrý deň prajem.“
Juraj Jedinák, moderátor: „A pri počúvaní vás víta Juraj Jedinák. Zapojiť sa môžete tradične, aj vy a to buď e-mailom na adrese Slovensko@rozhlas.sk, alebo esemeskou na číslo 7773 a jej formát Slovensko medzera váš text. V skratke ešte povedzme, že vláda chce v najbližších dvoch rokoch využiť asi dvesto miliónov eur z nového balíka eurofondov na projekt Zamestnávania mladých. Chce tak plniť bruselský cieľ, aby každý do dvadsaťpäť rokov dostal do štyroch mesiacov od skončenia školy buď pracovnú ponuku, alebo možnosť ďalšieho vzdelávania, či rekvalifikácie. Podobný projekt naša vláda naštartovala už vlani, keď štát firmám zaplatil náklady na mladých zamestnancov z úradov práce, firma sa potom zaviazala, že udrží miesto aspoň pol roka. No, pán Valentovič a tým pádom prvá otázka ide na vás, dá sa už dnes hodnotiť tento projekt a viete povedať, že bol povedzme úspešný, keďže v podstate ho ideme opakovať?“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Dnes môžeme hodnotiť tento projekt z pohľadu záujmu zo strany zamestnávateľov, z pohľadu záujmu zo strany mladých ľudí, ktorí boli na úrade práce. Z pohľadu zamestnávateľov môžeme tento projekt hodnotiť tak, že po zazmluvnení tých zdrojov, ktoré máme k dispozícii, alebo ktoré sme mali k dispozícii, je očakávanie a záujem zo strany zamestnávateľov vyšší o ďalších jedenásť miliónov eur, čiže zamestnávatelia nad rámec tých jedenásťtisíc šesťsto miest, ktoré sme dnes už zazmluvnili, respektíve vytvorili, tak majú záujem vytvoriť viac ako tritisíc ďalších pracovných miest. Z tohto pohľadu sa dá hovoriť o úspešnom projekte, rovnako môžeme hovoriť o úspechu aj z pohľadu typu mladých nezamestnaných, pretože, aj keď projekt umožňoval väčší rozsah, skutočnosť je taká, že priemerný vek uchádzača, ktorý bol takým spôsobom zamestnaný, bol dvadsaťtri a pol roka a v priemere bol tento mladý človek evidovaný trinásť celá sedem mesiaca, čiže išlo v priemere naozaj o veľmi veľkú časť dlhodobo nezamestnaných ľudí.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Dá sa hovoriť o úspešnosti aj v tom prípade, že oni majú garantované len na rok to miesto, respektíve je dotované na rok, koľko ľudí môže zostať, tých, ktorí boli do toho zapojení, na tom mieste?“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Ak dovolíte, použijem príklad. Projekt je nastavený tak, že zamestnávateľovi platí úrad práce dvanásť mesiacov, refunduje náklady na mzdu plus, s tým, že zamestnávateľ je povinný ďalších šesť mesiacov, čiže dokopy osemnásť mesiacov toho človeka udržať. Na rozdiel od absolventskej praxe a tú by som práve použil ako príklad, kde zamestnávateľ môže zobrať mladého človeka na absolventskú prax, nejde o pracovný pomer. Zamestnávateľa to s výnimkou vlastných režijných nákladov nestojí takmer nič, pretože náklady pre toho mladého nezamestnaného, ktorý je stále nezamestnaný, hradí úrad práce. Absolventská prax sa vykonáva zhruba tri až šesť mesiacov a keď sme vyhodnocovali napríklad za minulý rok tú absolventskú prax, tak sme zistili, že úspešnosť umiestnenia týchto mladých ľudí, buď udržania u toho zamestnávateľa, alebo následne umiestnenia na voľný trh práce, je okolo štyridsať percent. Čiže a bavíme sa naozaj o absolventskej praxi, kde sa bavíme o tri až šesť mesiacoch, nie je v zamestnaneckom stave a ten zamestnávateľ s tým nemá žiadne výdaje. V tomto prípade, nakoľko zamestnávateľ bude mať záujem, aby tento mladý človek tých zvyšných šesť mesiacov produkoval nejaké zisky pre toho zamestnávateľa, aby nebol čisto dotovaný, navyše bude osemnásť mesiacov riadny zamestnancom toho zamestnávateľa. Ja osobne očakávam, že naozaj tie efekty budú ďaleko vyššie.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Pán Šooš, vám sa páči takýto systém, riešenia tohto problému?“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „Áno, je to odstraňovanie dôsledkov a my by sme mali riešiť, ja si myslím, že príčiny. Naozaj je to pozostatok z minulosti a toto je len taká dobrá náplasť na veľkú ranu, my by sme skôr mali motivovať mladých, aby išli študovať to, čo štát potrebuje, to, čo potrebujú podniky. Na jednej strane hovoríme, že sme automobilová veľmoc, sme technický štát, vyrábame najviac automobilov na obyvateľa, na strane druhej skutočne tieto podniky potrebujú a sú odvetvia, či už automobilový, strojársky, alebo energetický priemysel, kde potrebujú dvoj, trojnásobok počtu absolventov, ktoré my dokážeme dať.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Dobre, čiže, ako? To je tá otázka.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „No vidíme tuná také prvé pekné lastovičky, prvá je, prvý veľmi pekný projekt je Vysoké školy - motory vedomostnej spoločnosti, projekt sa rozbehol asi pred polrokom a skutočne k dnešnému dňu je vykontrahovaných asi stoštyridsaťšesť, alebo stopäťdesiat, takých konkrétnych študijných pobytov pre našich študentov, našich absolventov. Musím ale tuná povedať jedno. Súčasne bola urobená veľká, veľmi seriózna analýza riešiteľského kolektívu v rámci celého Slovenska, s výnimkou Bratislavy. Čiže dohodli sme sa aj s ministerstvom školstva, že dokončíme túto analýzu a rozšírime ju aj na Bratislavu, takže to je prvý taký projekt. Druhý projekt sú postgraduálne výskumné centrá, kde zväz strojárskeho priemyslu, ale aj celá A5, teda automobilový priemysel, hutnícky, stavbári a elektrikári, sme sa dohodli na vypracovaní a rozbehnutí projektu, ktorý by ponúkal absolventom vysokých škôl dvoj, trojročné výskumné pobyty, kde by riešili konkrétne projekty pre daný závod a po skončení projektu by aj títo zamestnanci odišli do toho závodu a boli by zamestnancami tohto závodu, teda závod by získal človeka, ktorý má už aj praktické skúsenosti, súčasne závod by získal možno nový projekt a mladý človek by sa naučil tie základné vedomosti a hlavne zručnosti, ktoré si osvojí po absolvovaní vysokých škôl. No a tretie, alebo tretia skupina projektov sú projekty s konkrétnymi podnikmi. Je to projekt duálneho vzdelávania, ktorý rozbiehame s Volkswagenom Bratislava, naozaj chceme pre konkrétny podnik ponúknuť konkrétnu modifikáciu študijného programu, kde voláme projekt Tri plus dva pracovným názvom, kde tri dni by títo študenti boli na univerzite a získali by teoretické vedomosti a dva dni by boli priamo v praxi. Veľmi podobný projekt pripravujeme teraz aj s PSA Peugeot Citroën, kde trošičku inak nastavené parametre, kde posledného polroka by boli študenti v konkrétnom závode, robili by diplomovku s tým, že potom by boli potenciálni zamestnanci tohto závodu. To sú tie prvé lastovičky a poviem, je to dobré, myslím si, že toto je cesta, ako naštartovať popularitu technického vzdelania na Slovensku.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Dobre, opýtam sa aj pani Uhríkovej, vy sa venujete tým uchádzačom o prácu, kde vidíte ten najpodstatnejší problém a prečo vôbec majú problém si nájsť prácu?“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „No, podľa mojich skúseností, absolventi si majú problém nájsť prácu práve preto, že nemajú takéto skúsenosti, ako hovorí pán dekan, práve preto, že štúdium, ktoré je, je príliš teoretické a nedáva im praktické skúsenosti do praxe. Zo svojej skúsenosti poznám firmy, ktoré pištia po ľuďoch, ktorí by sa vedeli zapojiť priamo do pracovného procesu, takisto poznám firmu, zúčastnila som sa výberu práve troch mladých zamestnancov z úradu práce, ktorí cez tento projekt boli zamestnávaní, sledujem tú firmu a tí mladí ľudia, ktorí boli, práve vstupovali do zamestnania malej firmy, ktorá využila projekt úradu práce, v júni budú končiť rok, dotovaný rok a stále sa do nich ešte investuje, vzdeláva, stále tí zamestnanci ešte neprodukujú to, čo by mali produkovať, čiže vlastne tie peniažky, ktoré dostala tá firma, ako grant, sú na to, aby ich mohli dovzdelávať praktickými vecami. Takže myslím si, že najdôležitejšie je, aby naozaj od základov začali takéto lastovičky fungovať a lietať viac, pretože naše školy nie sú s tou praxou prepojené tak, ako to bolo voľakedy, že boli závody, ktoré priamo kooperovali a kým si náš súkromný sektor a naše firmy neuvedomia, že naozaj musia participovať na tom vzdelávaní študentov...“
Juraj Jedinák, moderátor: „A zaujímajú sa samotní mladí o to, čo budú robiť po skončení školy?“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „No, tak ako tu zazneli nejaké počty, sú to stále len kvapky v mori. To znamená áno, zaujímajú sa študenti, ale len niektorí a veľmi málo. To znamená, že čo ja mám skúsenosti, sú to naozaj taký výber študentov, ktorí už v štvrtom - piatom ročníku, naozaj brigádujú, alebo pracujú v podobnom odbore, ako študujú, čiže už si vytvárajú prax, ale tá väčšina študentov vychádza zo škôl a potom ešte rok tápa, ale nie ani po zamestnaní, ale oni ani nevedia, čo by mali presne robiť. To je ten najväčší problém, že oni študujú školu bez toho, aby mali za tým svoje zamestnanie, svoje povolanie, len proste urobiť si častokrát len ten titul.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Čiže, prečo to nevedia? Je to len preto, že idú do školy po titul, alebo jednoducho sa ten trh práce mení tak rýchlo, že sú z toho zmätení?“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „Viete čo, z každého trochu, ale zas až tak rýchlo sa nemení. Na druhej strane, každý ten človek nemôže prelietať len podľa toho, aký je trh, každý má nejaký ten svoj potenciál, aj tie motivácie, pre ktoré chce pracovať. Čo si myslím, že je veľmi dôležité a nie je tak podchytené na našich stredných školách a základných školách, je výchova k tomu, aby to dieťa sa zameriavalo nielen tam, že kam pôjdem ďalej študovať, ale čo budem ja v živote robiť, aby spoznalo tie povolania, aby viacej sa zaujímalo o tú praktickú stránku. Škola je predsa len cesta k povolaniu. Nie je to východisko po skončení jedného školského systému k druhému a toto je nastavenie našej mysle trošku inak.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Pán Valentovič, otázka na vás znie, po tom, čo povedal pán Šooš, že či by nemalo byť viac, takých lastovičiek a či by napríklad tam nemali ísť tie peniaze, namiesto toho, aby sa dotovalo nejaké miesto?“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Ďakujem za otázku, pretože rád by som na ňu naozaj odpovedal a ak mám hovoriť o tých sedemdesiat miliónov eur, ktoré boli využité v súčasnosti, alebo sa využívajú na vytvorenie pracovných miest pre mladých, tak treba podotknúť, že ide o peniaze, ktoré boli presunuté z operačného programu Vzdelávanie a kde by prepadli. To znamená, že v rámci operačného programu Vzdelávanie z tohto programového obdobia, ktoré teraz končí, ich riadiaci orgán ministerstva školstva nedokázal minúť a tieto peniaze by prepadli. Čiže z toho dôvodu boli realokované do nášho operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. To je prvá informácia a druhá informácia k nadväznosti na tých spomínaných dvesto miliónov eur, ktoré by mali byť v rámci projektu garancie pre mladých a záruky pre mladých, zase, ide o finančné prostriedky, ktoré vyčleňuje Európska únia, kde vláda sa zaviazala minimálne päťdesiat percent spolufinancovať, respektíve rovnaký objem finančných prostriedkov, ktoré dostaneme z Bruselu, použiť z vlastných zdrojov, vrátane zdrojov VSF výhradne na tých mladých, ktorí už skončili školu a sú nezamestnaní. Toto bola jedna z kľúčových podmienok Bruselu, kde mladý človek, ktorý skončí školu, do štyroch mesiacov mu máme garantovať buď miesto, rekvalifikáciu, prax, alebo niečo také. Čiže tá požiadavka z garancie mladých bola orientovaná vyslovene na nezamestnaných mladých. Avšak vláda pripravila v rámci toho materiálu, ktorý myslím, že v stredu by mal byť prerokovaný aj na vláde, aj systémovejšie opatrenia, ktoré pripravuje ministerstvo školstva a ktoré sú v podstate pokračovaním tých lastovičiek, o ktorých pán dekan hovoril, či už v rámci vysokého školstva, ale skôr v tomto prípade sa zameriava tento materiál na stredné odborné školstvo a rozvoj duálneho vzdelávania tam. Ak môžem ešte reagovať na tie lastovičky a na ten záujem mladých, tam sa snažia úrady práce v súčasnosti a robili to aj v minulosti, len teraz sa to snažíme robiť intenzívnejšie, komunikovať s mladými študentami, začína to už pri základných školách, kde úrady práce spolu so školami organizujú burzy informácií, kde sa snažia práve prezentovať stredné školy v okolí v rámci regiónu a aj zamestnávateľov. To znamená, aby tí ľudia videli, aký je naozaj potenciál v rámci toho regiónu sa zamestnať a tam ten apel nie je tak ani na tých mladých ľudí a na študentov, ale práve na ich rodičov, ktorí mnohokrát rozhodujú pri tom presune zo základnej školy na strednú školu, kam sa bude to ich dieťa uberať a tam sa snažíme v rámci našich možností maximálne apelovať na rodičov rôznymi aj ďalšími dňami a informáciami, ktoré poskytujeme, ale zároveň nadväzne na to pre študentov stredných škôl organizujeme rôzne burzy práce, burzy informácií so zamestnávateľmi, kde prezentujeme tentokrát nie vysoké školy, ale práve zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta a snažíme sa rovnako participovať na prepájaní stredných škôl so zamestnávateľmi v regióne.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Dobre, naznačovali ste tam už to duálne vzdelávanie, hneď vám dám slovo, pán Šooš, ale chcem sa spýtať. Mnohé firmy hovoria, že je to pre drahé, aspoň tie menšie, čo s tým?“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „To je práve systémová zmena, ktorú, pokiaľ viem, pripravuje ministerstvo školstva, aj keď nerád by som za ministerstvo školstva hovoril, ale pokiaľ viem, sa práve pripravuje vôbec zákonná zmena financovania odborného vzdelávania, kde by sa mal tento fakt zohľadniť jednotlivým stredným odborným školám. Priznám sa, pri vysokom školstve neviem ako to je.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Dobre, pán Šooš, chceli ste reagovať, takže môžete, ja to ale doplním, vy ste spomínali tie lastovičky a tam mi zneli veľké firmy, teda či je to postavené len na veľkých firmách, alebo tie lastovičky sú už aj v nejakých menších firmách?“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „Dobre, najskôr budem reagovať na to, čo ste sa pýtali, tak my sme urobili v rámci toho jedného projektu postgraduálneho a výskumného centra, sme rozposlali stopäťdesiat dotazníkov členom zväzu strojárskeho, zväzu strojárstva a vrátilo sa nám približne jedna tretina a boli sme prekvapení, ja mám tu výsledky tých analýz, kde podniky naozaj o päťsto konkrétnych ľudí majú záujem. Tí ľudia musia mať jazykové znalosti, tí ľudia musia mať odborné vedomosti, musia mať tie zručnosti, o ktorých hovoríme, vieme časové horizonty, tie firmy veľmi poctivo nám vyplnili jednotlivé dotazníky, čiže máme veľmi dobrý prehľad jednak o ľuďoch, akých by potrebovali a o projektoch. Oni ich chcú financovať a to nehovorím teraz len Volkswagen, PSA, nie, my hovoríme o ľudí ,Tatravagónka, ďalšie, skutočne poviem zdravé slovenské firmy, ktoré chcú investovať do vzdelania a toto vidím naozaj jednak cestu ako z tohto von a veľmi dôležité je ešte pritom všetkom urobiť popularizáciu technického vzdelania. Ako pani Uhríková hovorila, že máme dva typy študentov, jedni pre diplom, druhí sú tu, aby naozaj prahli po tých informáciách a ja vám poviem, my urobili také dve PR akcie, kde jedna je študentská formula okolo Slovenska, kde naši študenti s tromi formulami idú po takých spádových mestách, celý týždeň putujú, predvádzajú, čo mladí študenti dokážu. A poviem vám, veľmi ma mrzí, že dostávajú, ako ste vy pán riaditeľ povedali, či už od rodičov a niekedy aj od pedagogických poradcov, veľmi skreslené informácie, čo to je technika. Strojarina? Špinavá? Nie, nie, to už dávno zabudnime, to sú tak sofistikované, čisté a kvalifikované výroby, že my potrebujeme takých ľudí. Ale niekedy vidím, že je ďaleko ťažšie zmeniť ten systém myslený v hlavách, či už rodičov, alebo samotných študentov.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Áno, hneď vás nechám, ale ešte skúste raz povedať na tie malé firmy, lebo stále mi tam zaznievajú len tie veľké mená a tie fakt už zabehané firmy, ale či do tohto sa môžu dostať, do tohto systému, aj tie menšie?“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „Z tých firiem, čo sa nám aktívne prihlásili do tohto projektu, tak poviem, osemdesiat percent sú malé firmy. Malé firmy, ktoré dokonca nemajú na to, aby si robili výchovu vlastných ľudí, o tom je ten projekt, že naozaj to zabezpečenie, oni nemajú supervízora na to, aby tých mladých ľudí napríklad naučil konštruovať, alebo naučil ich robiť technologické postupy. Oni nemajú, oni potrebujú technológa, ale nemajú. Čiže naozaj poviem, zväz strojárskeho priemyslu má veľmi veľa malých členov a je to určené pre nich. Veľká firma, nie je problém si zaplatiť, ale malá firma má s tým veľký problém.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Pani Uhríková.“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „Ja som sa chcela k tomu vyjadriť. Na jednej strane vysokoškolákom, ktorí končia pre techniku, o nich je naozaj veľmi záujem, ak vedia jazyky. Trošku by som povedala, že technika, vlastne absolventi techniky trošku na tomto stroskotávajú, z praxe, čiže podporiť jazyky aj na technike. A čo sa týka stredných škôl, duálny systém veľmi vítam, pretože naozaj tie malé firmy naozaj nemajú financie na to, aby potom učili tých absolventov, aj mladých stredoškolákov ako takých a tu aj tie burzy práce si myslím, že nebudú úspešné dovtedy, kým tie naše stredné školy nebudú mať úroveň takú, že odtiaľ keď vyjdú študenti, alebo teda absolventi, budú môcť sa okamžite zamestnať v tých firmách. A kým tie naše stredné školy nebudú mať takú úroveň, aby sa dokázali hneď zamestnať, to znamená, že sa tam bude učiť to, čo v praxi skutočnej funguje a nie sú zastaralé veci, spred x rokov, tak tí rodičia tam tie deti dávať nebudú.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Máme tu už aj poslucháčsku otázku - v hodnotení príčin nezamestnanosti a možnosti to riešiť, sme stále iba v kategórii zamestnaneckých pomerov, naviac s dotáciami štátu, práce je na Slovensku dosť, iba treba zvýšiť motiváciu, ísť do súkromného podnikania formou samozamestnania sa a rastie tým aj kvalita ľudí, čo vy na to? Možno začneme u vás, pani Uhríková. Aj v Davose zaznelo, ak si dobre spomínam, že nechcú ísť mladí ľudia do podnikania, prečo?“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „Tak mladí ľudia, keď hovoríme o stredoškolákoch a takisto vysokoškolákoch, sú ešte nezorientovaní na tom trhu, hej? To znamená, ísť do podnikania bez skúseností, je pre nich veľmi obtiažna vec, veď podnikať dneska nie je také jednoduché. A si myslím, že pre nich je dôležité získať najskôr nejakú ostrieľanú prax z toho, ako funguje biznis, ako fungujú firmy. Väčšinou si trúfnu len tí absolventi pustiť sa do podnikania, ktorí majú skúsenosť od rodičov, alebo od niekoho z rodiny, kde to naozaj nejakým spôsobom mohli sledovať. Takže...“
Juraj Jedinák, moderátor: „Nemôže to byť aj tým, že nemajú dostatočné podmienky na začiatok takéhoto podnikania v štáte, pán Valentovič?“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Ťažko hodnotiť podmienky začatia podnikania v štáte. Z mojej strany môžem povedať o podpore u mladých nezamestnaných, respektíve u všetkých nezamestnaných, ktorí majú záujem začať podnikať, kde úrad práce môže poskytnúť príspevok na vytvorenie podnikania, je to nenávratný finančný príspevok, pohybuje sa v rôznych rozpätiach, podľa toho, v ktorom regióne je aká výška nezamestnanosti. Je rozdelený do dvoch častí, ale každopádne pokiaľ je záujem, tak úrady sú schopné podporiť aj mladého človeka, aby začal podnikať, sú schopné ho podporiť aj prípravou na podnikanie, rôznou rekvalifikáciou, alebo školením. Dnes sú už rôzne združenia a firmy, ktoré naozaj pomáhajú aj neziskovou formou mladým podnikateľom, alebo vôbec novým podnikateľom s informáciami, kedy, ako daňové priznania a podobne. Čiže tieto možnosti tuná relatívne sú, ale zase súhlasil by som s pani Uhríkovou, presne ako ste povedali, pokiaľ majú záujem. A v rámci toho materiálu záruky pre mladých sa chceme začať viac venovať práve podpore a prezentovaniu podnikania a výhod podnikania pre mladých nezamestnaných, je to jedna z aktivít, ktorú sme si naplánovali, ale zase je to niečo, čo chceme robiť, ale hovoríme, v našom prípade za úrady práce o nezamestnaných. Kľúčové je tá príprava už na samotných školách.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Pán Šooš, reagovať ste chceli, nech sa páči.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „Ja som chcel reagovať, ale teraz poviem skôr za Bratislavský samosprávny kraj. My máme nezamestnanosť u našich absolventov menšiu ako dve percentá a priemerný plat, nástupný plat našich absolventov je takmer tisíc sto euro. Čo chcem tým povedať? Že tu je toľko ponúk, že skutočne šikovní mladí ľudia, technici, nemajú problém zamestnať sa. Čiže to je jedna stránka veci, lebo myslím, ako súkromne že by začali podnikať, na druhej strane som prekvapený, že koľko našich študentov už podniká. Už počas školy vidíme, že sú tam tieto aktivity a môžem povedať Slovenská technická univerzita vytvorila jeden prekrásny projekt pred siedmimi rokmi, takzvaný inkubátor, kde ponúkame našim absolventom priestory takmer za symbolické ceny na rozbehnutie tohto podnikania a musím povedať, že sa nám táto prax veľmi, veľmi osvedčila.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Máme tu ešte jednu otázku od poslucháčov, to bude asi na vás pán Valentovič. Nediskriminuje ten program nás starších? Každá pracovná ponuka je podmienená vek do dvadsaťdeväť rokov a evidovaný na úrade práce. Marek sa pýta.“
Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Nemyslím si, že naozaj každá ponuka, aj keď asi naozaj zamestnávatelia reagujú aj na tento fakt, každopádne ak môžem hovoriť o projekte pre zamestnávanie mladých, tak tam bola možnosť, síce za špecifických podmienok, ale aj zamestnať človeka nad päťdesiat rokov, ktorý je nezamestnaný, takýchto miest bolo vytvorených, žiaľ, len tridsaťosem, čiže nebol o to príliš veľký záujem, ale každopádne tá možnosť tu bola a čo sa týka iných možností, tak práve úrady práce vedia reflektovať, ak hovoríme o stimuloch, aj keď teda nechcel by som hovoriť len o stimuloch, pretože sa snažíme pomôcť ľudom umiestniť v prvom rade len klasickou pomocou a poradenstvom, ale existujú stimuly aj na pomoc iným znevýhodneným skupinám, ako napríklad cieľová skupina uchádzači o zamestnanie, ktorí sú starší, ako päťdesiat rokov.“
Juraj Jedinák, moderátor: „Máme posledných asi štyridsať sekúnd, tak ukončíme to asi pri vás, pani Uhríková. Ako vyriešiť, z tohto všetkého my teraz vychádza taký možno vnútorný spor pre tých mladých, že chceli by aj robiť nejaké svoje vysnívané zamestnanie, ale na druhej strane možno tam je už plno a nenájdu tam prácu, čo s tým?“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „No, ja by som im dala len takú radu, že aby vysnívané zamestnanie nezahodili, to znamená, aby ho stále držali v hlave, aby sa orientovali podľa situácie na trhu práce tak, ktoré bude pre nich nejakým spôsobom užitočné sa dostať k tomu vysnívanému zamestnaniu, alebo povolaniu. To znamená, že aby vnímali tie jednotlivé kroky, ako ich postupne dovedú za tým povolaním.“
Juraj Jedinák, moderátor: „A možno objavia aj to, že aj iné môže byť ich vysnívané zamestnanie?“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „Môžu nájsť, áno, kompromisy, alebo konsenzy, alebo iné.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR: „A ešte možno doplním jedno. Nie to, čo vyzerá na prvý pohľad lákavo, je aj vždy dlhodobo perspektívne. Väčšie podniky ponúkajú pomalší kariérny rast, ale je to, poviem, záruka tam je. Mladí ľudia skáču z jednej strany na druhú niekedy až moc a nie sú dostatočne trpezliví.“
Eva Uhríková, kariérna poradkyňa: „Mne len piští srdce aj za tými inými odbormi, nielen technickými, ktoré sú ešte...“
Juraj Jedinák, moderátor: „Fajn. Ďakujem pekne za diskusiu, čas na reláciu vypršal. Toľko naši hostia Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU a Eva Uhríková, kariérna poradkyňa. Dopočutia, dovidenia. No a pekné popoludnie vám želá Juraj Jedinák.“