Slovenskí vedci prepisujú naše znalosti o mayskej civilizácii a vďaka novým technológiám po prvý raz ukazujú, ako žili bežní Mayovia.
Geodet a geoinformatik Tibor Lieskovský pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity. Na výskume mayskej civilizácie v lokalite Uaxactun v Guatemale sa podieľa od roku 2013.
Čo ste s vašimi kolegami objavili v mayskej lokalite Uaxactun v Guatemale?
Mnoho nových mayských miest, ktoré sme doslova vytiahli z džungle. Nie je lepší pocit, ako keď po troch rokoch intenzívnej práce vyleziete z džungle a môžete povedať, že mesto je domapované. Mayské mestá mali od zhruba troch do 10-tisíc obyvateľov. V obrovskom meste Tikal, čo bolo najväčšie mayské mesto v klasickom období, mohli žiť až státisíce ľudí.
Čo ste ešte objavili?
Neďaleko od našej základne sme objavili pyramídu. Sto rokov sa myslelo, že ide o obyčajný kopec, no premapovaním sme zistili, že je to pyramída. A nie hocijaká, najväčšia v oblasti. Pyramídy považovali Mayovia za posvätné bytosti.
Na čo slúžili pyramídy?
Mali viac účelov. Niektoré slúžili ako rezidenčné pyramídy, kde sa bývalo. Nepredstavujte si to tak, že pyramída bola popretkávaná miestnosťami a chodbami. Na vrchu bola platforma a na nej dom. Pyramídy mohli tiež slúžiť ako miesta, kde sa stretávali ľudia. Pyramída je najjednoduchšia cesta, ako sa dostať k nebesiam. Ak chcete byť dôležitý, musíte byť viditeľný. Niečo musí byť monumentálne, aby ste dokázali svoju veľkosť, či už mocenskú, alebo symbolickú. Keď sa chcete dostať vysoko, no nemáte dostatočné technológie, začnete stavať širokú základňu, na nej užšiu, užšiu a užšiu. Preto boli pyramídy efektívny spôsob, ako sa dostať hore. Niektoré pyramídy slúžili aj ako astronomické pozorovateľne.
Prečo Mayovia pozorovali oblohu?
Boli odkázaní na poľnohospodárstvo. V krajinách, kde nie sú štyri ročné obdobia, ale obdobie sucha a dažďa, museli ľudia pozorovať cykly na oblohe, aby vedeli, kedy majú začať s prácami na poli. Mayovia majú kalendárny systém, ktorý je veľmi presný, ale pravdepodobne nereflektoval prestupný deň. Za sto rokov to dáva rozdiel 25 dní. Keďže ich rituálny kalendár nebol použiteľný na agrárne účely, potrebovali identifikovať niektoré udalosti na horizonte, aby vedeli, že je načase sadiť alebo žať.
Ako vyzerali loptové ihriská Mayov, ktoré ste v Guatemale tiež objavili?
Ihrisko vymedzovali dve budovy, akési tribúny. Hra sa podobala na niečo ako pradávny basketbal a spočívala v tom dostať kaučukovú loptu do vertikálnych kruhov, alebo na takzvané markery umiestnené medzi dvomi budovami. Hovorí sa, že porazený tím končil dekapitáciou, ale je otázne, či to tak bolo vždy. Skôr sa ukazuje, že loptové ihriská slúžili na riešenie sporov medzi komunitami. Koľko hráčov hru hralo, nevieme.
Vo filme Apocalypto vykresľuje režisér Mel Gibson mayskú civilizáciu ako krutú a krvilačnú. Je taká predstava o Mayoch správna?
Je to pomerne pokrivená predstava. Film som nevidel, ale viem, že sa končí tak, že mayský Indián vidí, ako sa k pláži na lodiach blížia conquistadori, čiže dobyvatelia. Lenže klasická mayská civilizácia v Mezoamerike skolabovala v 9. až 10. storočí, takže keď tam prišli dobyvatelia, už bola na kolenách. Veľké mestá boli v tom čase vyľudnené. Španieli mohli naraziť iba na zvyšky poklasickej mayskej kultúry, ktorá ani zďaleka nebola taká vyspelá ako klasická. Ľudské obety sa našli, ale neboli to desaťtisíce ani tisíce.
Ktorý z objavov vášho tímu v lokalite Uaxactun považujete za najzásadnejší?
Asi poľnohospodárske polia. Počas jedného dňa sme našli v LiDAR-ových (laserový skener na lietadle určený na mapovanie terénu, pozn. red.) dátach takmer 5-tisíc poľnohospodárskych polí. Bolo to niečo neuveriteľné. Čiastočne sme tak odpovedali na otázku, ako žili obyčajní Mayovia. V rovinách sme našli sofistikované zavlažovacie systémy, ktoré dovtedy neboli známe. Je to krasová oblasť a s vodou v nej je to všelijaké: niekedy zmizne, inokedy je nedostupná alebo sa nedá piť. Objavili sme systémy kanálov a nad nimi jazero, z ktorého sa kanály napájali.
Čo vieme o poľnohospodárstve Mayov?
Išlo o hlavný zdroj obživy; neboli ním zvieratá. Veľa sa rieši, či pestovali predovšetkým kukuricu, alebo aj iné plodiny, napríklad strom ramon. Z neho sa doteraz robia výborné ramonové palacinky. Plody sa rozdrvia a urobí sa z nich múka. V pláne máme polia dôkladne zmapovať a analyzovať, aby sme vytvorili modely, koľko druhov potravín pri danej skladbe rastlín a pri danom spôsobe poľnohospodárstva vedeli Mayovia vyprodukovať. Aby sme zistili, koľko ľudí uživilo jedno pole. Z toho dokážeme odhadnúť, koľko ľudí mohla uživiť celá krajina.
Odkedy chodíte do Uaxactunu v Guatemale?
Prvý raz som tam prišiel v roku 2013. Vtedy to bolo ešte pod Slovenským archeologickým a historickým inštitútom (SAHI). Projekt finančne podporovali do roku 2015. Odvtedy – aj v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou – chodíme do lokality každý rok s výnimkou sezóny 2017. Oblasť mapujeme od roku 2009.
Ako dlho trvajú výpravy?
Kratšie výpravy päť až šesť týždňov, dlhšie deväť až desať. Pod šesť týždňov je to optimálne, potom je to aj o fyzickom a duševnom zdraví.
V akom období počas roka chodíte do Guatemaly?
Obdobie sucha, ktoré je ideálne na výskum, koliduje so semestrom, a keďže učíme na školách, musíme to brať do úvahy. Preto sme už dvakrát absolvovali expedíciu v čase dažďov, no v šesťtýždňovom okne, keď ich je menej. Sú to poriadne dažde: ak by ste sa postavili pod sprchu a pustili na seba vodu, bolo by to len ľahké mrholenie v porovnaní s tým, čo je v Guatemale. Problém s výjazdmi do džungle je, že keď vás prepadne tropická búrka, neviete sa niekedy vrátiť, lebo z ciest sa stanú potoky.
Ako vyzerá práca geodeta, ktorý v džungli pátra po mayských pamiatkach?
Do príchodu technológie LIDAR v roku 2016, ktorá priniesla do našej práce skutočnú revolúciu, sme pri mapovaní územia vychádzali napríklad z morfológie krajiny. Keď vidíte, že niečo trčí dva či tri metre nad krajinu, je to pre vás zaujímavé. Časom získate skúsenosti: tento tvar je podozrivý, má ostré hrany alebo je príliš podlhovastý. Kolega ma naučil, že ak chcem v džungli niečo vidieť, musím si čupnúť. Takto sa dostanem pod úroveň vegetácie a vidím detaily. Mali sme so sebou turistické GPS a plány robili krokovaním. Boli to približné plány, ale mali svoju hodnotu. Keď sa našli významné mestá, zorganizoval sa výskumný tím, naložili sa autá a urobil sa kompletný prieskum aj s 3D mapovaním. Pri mapovaní sme využívali aj miestnych. Uaxactun vznikol kedysi kvôli ťažbe kaučuku, čo zaniklo, keď prišiel syntetický kaučuk. Obyvatelia sa teraz živia zberom okrasnej rastliny, ktorá sa používa aj u nás v kyticiach. Miestni prečesávajú krajinu a raz za čas na niečo naďabia. Bohužiaľ, často to aj vykradnú.
Je vykrádačstvo v lokalite bežné?
Áno. Vrchol vykrádačstva bol počas občianskej vojny. Guatemala je extrémne chudobná krajina. Ak vykradnete pyramídu, zničíte kultúrne dedičstvo národa, ale uživíte rodinu na pol roka. To sa s miestnymi ťažko rieši. Mám dojem – hoci ich z toho nechcem obviňovať –, že cez výpravu ich učíme, ako veci hľadať a kopať, a zvyšných desať mesiacov to robia za nás.
Ako zmenila vašu prácu technológia LIDAR?
Absolútne. V džungli dokážeme do mapy zaniesť bod každých päť metrov, a to v lepšom prípade. LIDAR je laserový skener, ktorý dáte na lietadlo. Vyšle signál, ktorý sa do zariadenia vráti. Vyráta to vzdialenosť. Výhodou LIDARu je, že na meter štvorcový zachytí až 15 bodov. Za tie roky, čo sme v Uaxactune, sme detailne premapovali možno kilometer štvorcový územia, ale lietadlo za dvojdňový prelet vyriešilo 160 kilometrov štvorcových územia, a to v neporovnateľnej kvalite. Za deväť rokov sme našli okolo 450 štruktúr. S džungľou sme bojovali s mačetou v ruke a mali sme GPS. LIDAR je na desiatich percentách územia a štruktúr som narátal okolo 5-tisíc. Mnohé prvky boli doteraz nezachytiteľné. Nevidíte len chrámy, ale aj miesta, kde žili bežní ľudia. Vidíte polia a cesty, ktorými sa pohybovali. Skúste v džungli nájsť malé pole, ktoré sa prejaví tým, že na piatich alebo desiatich metroch je 30-centimetrový rozdiel. Vďaka LIDARu to vidíme.
LIDAR vám však nepovie, že to, čo ukazuje na mape, je mayská štruktúra. Ako viete, že by mohlo ísť o pozostatok po Mayoch?
Vďaka rokom skúseností z terénu. Viete, že keď sa niečo pomaly a dlho tiahne celou krajinou a je to rovné, asi to nebude výsledok prírodnej, ale ľudskej aktivity. Príroda väčšinou nemá rada pravidelnosti a my interpretujeme pravidelné tvary.
Nenahradí vás LIDAR, ak poskytuje dáta v neporovnateľne lepšej kvalite?
Nahradí, ale to je normálny stav vedy. „Romantická“ éra výjazdov a náročného mapovania džungle sa skončila. Niektoré druhy našej práce zmietol LIDAR totálne zo stola. Ale nie všetko, technológia naopak otvorila mnohé nové možnosti a príležitosti. LIDAR vyžaduje nové prístupy a oveľa lepšie znalosti programovania alebo spracovania obrazu.
Predstavme si situáciu, že ste v džungli odhalili mayskú štruktúru. Ako by ste vo výskume postupovali ďalej?
Vydali by sme sa za ňou a odkryli by sme vytypované miesta. Urobili by sme sondu, odhalenú architektúru v sondách zmapovali a znova naspäť zahrabali. Prostredie džungle je deštruktívne: osem mesiacov v roku tam prší, a tým, že to zahrabeme, to zakonzervujeme. Pod zemou sme našli štukové masky vysoké tri až päť metrov. Boli vo veľmi zachovalom stave. Ale džungľa je vražedná a ak by sme ich nechali voľne v prírode, materiál by sa za osem mesiacov poškodil. Masky sú z vápenca a ten s kyslými dažďami nejde príliš dokopy. Tak sme to zdokumentovali, aby sa mohli 3D prezerať, zakonzervovali sme ich a zakopali. S tou informáciou, že už vieme, kde to je.
Myslel som, že pamiatky odhalíte, sprístupníte a artefakty odveziete do múzeí.
Dnes je tendencia robiť archeológiou nedeštruktívne. Artefaktová archeológia je archeológiou spred sto rokov. Bola jednou z najdeštruktívnejších vied na svete: čo vykopete, zničíte. Keď sa v minulosti začínali robiť prvé archeologické expedície, robili ich elity a tie zaujímali len sídla elít. Teraz – hlavne vďaka LIDARu – môžeme po prvý raz robiť archeológiu bežných ľudí. Zrazu nevidíme len tri, štyri pyramídy a paláce, ale vidíme tisíce malých domov, kde žila obyčajná mayská rodina, a vidíme stovky polí. Je otázne, ako toto odkomunikovať verejnosti. Máte pravdu, že tú často zaujímajú najmä vázy a iné predmety.
Ako žili obyčajní Mayovia?
Spoločnosť bola komplexná a dobre vzdelaná. Odhadujeme, že niektoré štruktúry, ktoré nachádzame, slúžili pravdepodobne ako školy. Mayská ríša mala dve fázy: o predklasickom období sa zjednodušene hovorí, že bol taký socík. Observatóriá a chrámy boli verejné. Ale v neskoršom období sme zmapovali múriky, ktoré zo socíku spravili kapitalizmus. Vznikali oddelené priestory a súkromné vlastníctvo. Je zvláštne vidieť, ako si ľudia postavili ploty, že ty tadiaľto prejdeš alebo neprejdeš. Vďaka tomu, že sme zmapovali tie ploty, sme mohli povedať, že spoločnosť sa stala viac uzavretou.
Čo prispelo ku kolapsu Mayov?
Hypotéz je veľa, jedna hovorí o potenciálnom environmentálnom kolapse. Mayská civilizácia skolabovala dvakrát. Z prvého kolapsu v 2. storočí sa pozviechala a postavila krásne mestá ako Tikal. Znova padli o niekoľko sto rokov neskôr v 8. až 9. storočí, zrejme kvôli odlesňovaniu či zmene klímy. Obrovské zavlažovacie kanály a zložité poľnohospodárske systémy sú veľmi náročné na údržbu a organizáciu spoločnosti. Potom stačilo, že došlo ku krátkodobému ochladeniu alebo neúrode, ľudia sa pravdepodobne časom obrátili proti vedeniu, ktoré práce riadilo, takže sa pripravili o schopnosť udržiavať tie zložité systémy, následne nastal boj o zdroje a spoločnosť sa rozpadla. Je to len jeden z možných faktorov. Príčin, možných mechanizmov a súvisiacich faktorov bolo isto viac. Práve možnosť testovania našich hypotéz na dátach LiDARu umožní tieto otázky zodpovedať výrazne lepšie ako v minulosti. Lepšie ako o kolapse je však hovoriť o transformáciách. Lebo v Guatemale Mayovia dodnes žijú a hlásia sa k tomu. Keď došli dobyvatelia z Európy, Mayov našli, ale boli zdecimovaní, aj populačne, a nedokázali čítať vlastné písmo a porozumieť mu.
Aké písmo Mayovia používali?
Ide o hieroglyfy, princípom je však logo-sylabické písmo. S mayským písmom je spojený príbeh, ktorý súvisí aj so slovenskými vedcami. Španielsky jezuitský kňaz Diego de Landa v roku 1562 vyhlásil, že všetko mayské písmo a písané dielo je od diabla. Dal spáliť knihy. Prežili len tri a volajú sa mayské kódexy. Tretiu nanovo spracoval a interpretoval jeden z našich kolegov Jakub Špoták. Písmo vieme z veľkej časti prečítať (asi 90 percent glyfov), ale s pochopením významu sme menej úspešní (asi 70 percent). Centrum mezoamerických štúdií pod Filozofickou fakultou UK, ktoré robí výskum v Guatemale pod vedením historika a religionistu Milana Kováča, robí na Slovensku hieroglyfické workshopy. Študenti a široká verejnosť sa na nich učia čítať mayské písmo. Na jednom z workshopov sme za deň či dva už vedeli prečítať mayskú stélu. Majú na nich záznamy typu: „Tri dni pred týmto a desať rokov po tomto sa stalo, že došiel tento vládca k moci“.
Pobyt v džungli musí byť náročný fyzicky aj psychicky. Tešíte sa na expedície?
Väčšinou áno. Hoci je to drsná krajina a výskum je fyzicky veľmi namáhavý. V Guatemale človek ocení tie roky, čo strávil na dedine u starých rodičov a na intráku. Naučí ho to vychádzať v kolektíve 20 až 30 ľudí, nejako to prežiť a znížiť nároky na pohodlie. Lebo keď idete na záchod, beriete si mačetu, aby ste odplašili mačky a ostatné zvery, keď ňou mlátite o strom.
Tibor Lieskovský (1981)
Geodet a geoinformatik. Pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity. Na výskume mayskej civilizácie v lokalite Uaxactun v Guatemale sa podieľa od roku 2013. Vo svojom výskume sa zaoberá mapovaním a vývojom metód na (priestorovú) analýzu pozostatkov kultúrneho dedičstva. Je pravidelným účastníkom archeologických misií v Európe, Strednej Amerike a na Blízkom východe. V poslednom čase sa venoval tvorbe metodiky, spracovaniu a analýze dát laserového leteckého skenovania pozostatkov mayskej civilizácie v Guatemale.
[Denník N 09/02/2018]
Autor: OTAKAR HORÁK
