Prejsť na obsah
Verejnosť

Marián Valko skúma úlohu kovov v tele.
Mnohokrát neliečime príčinu chorôb, ale iba následky. "Je to ako keď vám tečie batéria, vy len vodu z vedra vylievate a neopravíte batériu," vysvetľuje v rozhovore pre denník SME profesor Marián Valko z Ústavu fyzikálnej chémie a chemickej fyziky na STU.
Venuje sa fyzikálnej chémii a skúma úlohu kovov v organizmoch. Za svoj prínos dostal v januári od prezidenta Andreja Kisku Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky.

Na Slovensku patríte k najcitovanejším vedcom. Čo to pre vás znamená?
"Treba spravodlivo povedať, že citovanosť závisí od oblasti, v ktorej pracujete. Keď v danej problematike robia milióny ľudí, tak budete viac citovaní ako v oblasti, v ktorej robí päťsto ľudí.
Citovanosť by som zobral s rezervou, nie je to výpovedná hodnota v zmysle, že ten má viac citácií, preto je lepší. Treba ju brať v kontexte, ide o jeden z viacerých ukazovateľov. Najviac sa citujú biovedy, potom chémia a fyzika, najmenej spoločenské vedy."

Ale o niečom isto svedčí.
"Ale áno. Problém je, že z citácií sa stala mašinéria, keď sa predháňame, aby sme ich mali. Na docenta potrebujete toľko, na profesúru zas toľko. Nie je dobré paušálne zavádzať čísla do hodnotení, pretože sa to celé zvrhne na boj o scientometrické ukazovatele vedcov, fakúlt a univerzít.
Nemyslím si, že veda by mala byť o práci pod tlakom, že tento rok musím spraviť tri či štyri publikácie a získať dvadsať alebo tridsať citácií."

Bolo to tak aj kedysi?
"V dvadsiatom storočí ľudia spravili neuveriteľné objavy. Keď objavili DNA, publikovali jednu, dve práce ročne. Teraz je to podľa amerického sloganu 'publikuj alebo zahyň.'
Sú ľudia, ktorí dokážu v rámci vedeckého tímu vyprodukovať aj tridsať karentovaných publikácií ročne. Každý týždeň vydajú pomaly jednu prácu s desiatkami strán. Tlačí sa na výkon, je to daň za dobu."

Oľutovali ste niekedy výber profesie vedca?
"Keby som bol vedel, ako sa situácia na Slovensku vyvinie za tridsať okov, tak by som si rozmyslel, či by som zostal vo vede pracovať."

Hovoríte o stave školstva?
"O stave školstva, o úrovni grantov, a vôbec celkovo ako sa uberá rezort vedy a výskumu na Slovensku. V tom čase som bol optimista, ako každý. Myslel som si, že veda pôjde dobrým smerom. Nehovorím, že veci šli úplne zlým smerom, to nie. Ale keď sa pozrieme na okolité krajiny, mohlo to byť určite lepšie."

Čo sa teda stalo?
"Dlhoročný nezáujem o financovanie školstva. Až s rozbehom štrukturálnych fondov sa výrazne zlepšilo prístrojové vybavenie fakúlt. Dovtedy bolo mizivé alebo pod úroveň.
Ale dnes máme zasa opačný paradox. Kedysi boli ľudia a neboli prístroje, dnes nám chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí by mohli využívať potenciál dostupnej techniky.
U nás sú nástupné platy okolo 750 eur. Aj upratovač by v niektorých obchodoch dostal viac.
Musíme vytvoriť podmienky. Inak to nepôjde."

Akí sú dnešní študenti, chcú sa učiť? Sú nadšení pre vedu?
"Sú, vždy sa nájdu. Aj keď možno jeden z piatich, ktorý je skutočne a nezištne nadšený. Čo je iný problém, je zníženie úrovne stredného školstva. Hlavne výučby prírodovedných predmetov, matematika napríklad už nie je maturitný predmet.“

Stojí to dosť síl, aby ste študenta dostali do stavu, kedy je schopný v rámci diplomovej práce podieľať sa na riešení vedeckých problémov.
„Študenti k nám prídu, myslia si, že chémia je viac-menej iba práca s kadičkami a chemikáliami. No v skutočnosti ide o popis všetkých chemických sústav a dejov cez matematické rovnice. Musíme ich potom doučovať.
Študenta máte na vysokej škole z osemnástich rokov školskej dochádzky posledné štyri, možno päť rokov. Kam sa podelo zvyšných trinásť?"

Dá sa s tým niečo robiť?
"Keď vám v 19 či 20 rokoch príde slabo pripravený študent, už zázraky neurobíte. Alebo aj áno, ale na úkor času, ktorý nikto neocení.
Stojí dosť síl, aby ste študenta dostali do stavu, keď je schopný v rámci diplomovej práce podieľať sa na riešení vedeckých problémov. Možno by mala byť zavedená povinná maturita z matematiky."

Ak by sa zlepšilo školstvo, zlepší sa aj veda?"
To je symbióza. Študenti sú inšpiráciou vo vede a oni ju aj tvoria. Oni sú robotníci vedy, ich výsledky sú vedou národa. Strácame veľmi veľa študentov, z ktorých sa mizivé percento vráti. U nás majú niektoré univerzity tretinu počtu študentov, ktorých mali pred desiatimi rokmi. V chémii je pokles výrazný. A stav pedagogiky ostáva.
Veľmi veľa študentov chémie odchádza do Čiech na Masarykovu univerzitu do Brna. Obrovský počet. Tam majú podmienky a tam zostanú. Tu sa celé roky do nich investuje, dostanú očkovanie, navštevujú jasle, školy. Oni odídu na posledných päť rokov a náklady štátu sa rozplynú."

Venujete sa fyzikálnej chémii. Na základnej aj strednej škole sa predmety učia nezávisle od seba. Ako sa prelínajú?
"Fyzikálna chémia študuje chemický objekt a sústavy tak, že používa fyzikálne nástroje. Snaží sa ich popísať presne, kvantifikovať cez rovnice.
Je to akoby základ všetkých chemických vied, pretože ide o teoretický popis bez ohľadu na to, či hovoríme o anorganickej alebo organickej chémii. Jej rovnice univerzálne platia pre hociktorú chémiu.
Všetky procesy, ktoré v nás prebiehajú sa riadia fyzikálnymi zákonmi a sú na mikroskopickej úrovni, na úrovni atómov, elektrónov, protónov, ktoré určujú, ako vyzeráme, aké sú naše vlastnosti, prejavy a podobne. Mikrosvet častíc určuje prejavy makrosveta."

Vedeli by ste priblížiť váš výskum?
"Skúmame, aká je úloha voľných kovov v organizme, napríklad železa, medi, mangánu. Ak sú tieto kovy voľné, neviazané, môžu spôsobiť poškodenie živých systémov. Napomáhajú tvorbe rôznych poškodzujúcich častíc ako voľných radikálov, toxických či karcinogénnych látok.
Kovy v organizme by mali byť súčasťou enzýmov, ako napríklad železo v hemoglobíne. Akonáhle je voľné a niekde pláva, tak je to zlé, lebo môže rozkladať rôzne látky a vznikajú škodlivé produkty.
My sa snažíme povedať, aká je úloha kovov, ak sú voľné a ako zabrániť tomu, aby boli voľné, ako ich spacifikovať, aby nespôsobovali živému systému toľko škody. Navrhujeme látky, ktoré by mali akoby funkciu liečiv. Kov by chytili, aby nemohol spôsobiť problémy."

O voľných radikáloch sa väčšinou hovorí, že sú zlé a spájajú s rakovinou. Je to skutočne tak?
"Tak ako tu teraz sedíme, tisícky procesov vo mne, vo vás, v každom živom organizme, prebiehajú na úrovni voľných radikálov.
Čo je kľúčové, je ich koncentrácia. Tá musí byť na fyziologicky prijateľnej úrovni. Nesmie prevýšiť určitú medzu."

Kedy hranicu prekročia?
"Môže sa tak stať z rôznych dôvodov, napríklad z vnútorných, teda nejakého poškodenia v tele, alebo z vonkajších, napríklad z vystavenia žiareniu, alebo nadmernej konzumácie alkoholu, fajčenia.
No tvorba radikálov na prijateľnej, regulovanej úrovni je nevyhnutná. Keby sa zastavila, prestali by sme existovať."

Ako si telo voľné radikály udržiava pod kontrolou?
"Niektoré enzýmy radikály vytvoria a hneď príde ďalší enzým, ktorý kontroluje ich koncentráciu.
Napríklad enzým superoxiddismutáza premieňa superoxidový radikál na peroxid vodíka ktorý je dôležitý, pretože detoxifikuje niektoré patogénne látky v organizme. Ale ak by sa iba tvoril a neodbúraval, už by bol škodlivý. Preto nabehne ďalší enzým, kataláza, ktorý jeho hladinu skontroluje.
V organizme je tvorba a eliminácia radikálov vzájomne poprepájaná. Ak sa tvorba radikálov začína vymykať spod kontroly, tomuto stavu hovoríme oxidačný stres. Dochádza k vážnemu poškodeniu nukleových kyselín, proteínov, biologických membrán. Organizmus môže byť poškodený na všetkých možných úrovniach."

Budeme mať niekedy jednu protilátku na všetky ochorenia?
"Liečivo musí byť multifunkčné, musí pôsobiť na rôznych úrovniach. Čiže sa snaží postihnúť dva, tri faktory choroby. Alebo sa podáva zmes látok, ktoré pokryjú viac faktorov. Nikdy nie je iba jeden dôvod pre chorobu. To by sa ľahko liečilo, keby stačilo odstrániť len jednu príčinu."

Aj keď jedno ochorenie vykynožíme, objaví sa ďalšie. Alebo si nájde rezistenciu.
"Problém je v tom, že mnohokrát neliečime príčinu chorôb, ale iba následky. Je to ako keď vám tečie batéria, vy len vodu z vedra vylievate a neopravíte batériu. Možno kúpite lepšie vedro, desaťlitrové, aby ste mali na deň pokoj. Ale opraviť treba batériu. To je veľmi ťažké.
Organizmus je taký zložitý, že jedno liečivo nikdy nebude môcť univerzálne liečiť. Má množstvo bariér a kontrol, čo vpustí dnu. Pri farmakoliečivách je ešte náročné, ako túto obranu prekabátiť a liek do tela dostať na správne miesto."

Aký je súčasný trend v liečbe?
"Jeden trend sa v terapii ukazuje. Nebude to liečenie, ale naštartovanie imunitného systému. Ten najlepšie vie, ako zlikvidovať chorobu. Denne telo opraví tisícky poškodených častí DNA, ktoré by mohli predstavovať riziko, že sa bunka zvrhne na nádor. V tele enzýmy tvrdo makajú a opravujú."

To znie ako scénka zo seriálu Bol raz jeden život.
"Áno. Dôležité bude nakopnúť imunitu podpornými látkami, aby si organizmus sám poradil. Ale nebude to ľahké, choroba je zákerná a bude sa brániť, môže mať mnoho skrytých prejavov.
Nádorová bunka napríklad mnohonásobne rýchlejšie požiera cukor oproti zdravej. Cieľom je teda nájsť cestu, ako organizmus prinútiť, aby začal lepšie bojovať. Nie zvonka liečivami, ako to teraz robíme. Ale zatiaľ nič lepšie nemáme."

Na čo by ste boli najviac hrdý, ak sa to podarí?
"Sme radi, ak do mozaiky poznania prispejeme aspoň malinkým kamienkom. Niekto ho možno nájde a nadviaže. Aj keby sa zabudlo, odkiaľ prišiel, aspoň by spustil iný výskum, ktorý by mal záver."

https://tech.sme.sk/c/22082989/upratovac-by-inde-dostal-viac-ako-vedec-nemame-podmienky-hovori-slovensky-vedec.html