Prejsť na obsah
Verejnosť

Ján Mečiar, moderátor: „By sa to dalo nazvať, že psiatlon. Poďme ďalej. Vieme, že aj mikroplasty už nájdeme takmer všade, a výnimkou nie je ani naše telo. Ukázalo sa, že prejdú tráviacim traktom bez toho, aby nejako škodili.“
Lucia Barmošová, moderátorka: „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie však doterajší výskum nepostačuje a vyzýva k ďalšiemu. Nevieme napríklad, čo sa stane, keď sa mikroplasty rozdrobia na nanoplasty, teda ešte menšie častice, a preniknú do tkaniva.“
Ján Mečiar: „Väčším rizikom môže byť mikroplast, ktorý na seba nabalí toxické látky, a dostanú sa do organizmu. Na výskume sa podieľajú aj slovenskí vedci, ktorí nám tieto riziká potvrdili.“
Anton Adamčík, redaktor: „Mikroplasty sa už nachádzajú prakticky všade, vo vzduchu, v pôde, v oceánoch, v moriach a potvrdené boli už dokonca aj v Dunaji.“
Ing. Anna Grenčíková, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU BA: „To bola štúdia rakúska, ktorá potvrdila výskyt mikroplastov už na ich území.“
Anton Adamčík: „Len nedávno potvrdili výskyt mikroplastov v ľadovcoch, ďalšie poletujú v ovzduší a potom sa dostávajú do pôdy. Nachádzajú sa aj v povrchovej a odpadovej vode, ako aj v potravinách.“
Ing. Anna Grenčíková: „V pive, v mlieku, v rybách, v soli kuchynskej.“
Anton Adamčík: „Dostávame teda mikroplasty do nášho tráviaceho systému a zrejme rovnako z neho aj vychádzajú von.“
Ing. Anna Grenčíková: „Uvádza sa, že plast ako taký je inertný voči organizmu, takže by mal organizmom prejsť.“
Anton Adamčík: „Zatiaľ nie je známe, že by mikroplast ľudskému organizmu ublížil. Svetová zdravotnícka organizácia však s takýmto konštatovaním spokojná nie je. Vyzýva k ďalším výskumom, pretože riziká existujú.“
Ing. Andrea Škulcová, PhD., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU BA: „Že týmito procesmi sa tie mikroplasty môžu drobiť ešte na nanoplasty a tie môžu spôsobovať v podstate pre nás, pre ľudí, ešte väčší problém.“
Anton Adamčík: „Takéto miničiastočky už prenikajú tkanivom a nevieme, čo narobia v organizme. Rovnako nevyspytateľným rizikom je aj schopnosť mikroplastov poslúžiť ako špongia na toxické látky.“
Ing. Anna Grenčíková: „Koncentrácia môže sa navýšiť na tom povrchu mikroplastu až miliónkrát.“
Anton Adamčík: „Nevieme, čo taký jedom nasýtený mikroplast narobí v ľudskom organizme. Svetová zdravotnícka organizácia vyzýva k tomu, aby svet hľadal riešenia, ako sa mikroplastov zbaviť. Pri riešení otázky, ako dostať mikroplasty zo životného prostredia je fakt, že väčšina z nich sa koncentruje v odpadových vodách.“
Ing. Andrea Škulcová, PhD.: „Tie mikroplasty sa dosť nachádzajú v tých kaloch, ktoré sa odčerpávajú v podstate z čistiarní odpadových vôd.“
Anton Adamčík: „Existujú už technológie, ako ich z odpadovej vody odfiltrovať takmer všetok.“
Ing. Anna Grenčíková: „Môže sa táto účinnosť zvýšiť až na 97, niektoré štúdie uvádzajú až 99 %.“
Anton Adamčík: „Mikroplasty s odpadovým kalom sa však často vyvážajú na polia a odtiaľ putujú do vôd a do životného prostredia. Časť kalu ide do spaľovne, ktorá síce tiež nie je práve najekologickejšia.“
Ing. Andrea Škulcová, PhD.: „Pri spaľovaní sa, áno, uvoľňujú aj nejaké škodliviny.“
Anton Adamčík: „Vedci síce pracujú na vývoji iných, šetrnejších technológií, výsledky zatiaľ ale, žiaľ, nie sú uspokojujúce. Anton Adamčík, televízia JOJ.“