Prejsť na obsah
Verejnosť

Milan Jeluš, moderátor: „Ľudia v nejednom regióne si spomínajú na to, ako cestovali do práce, či do školy motorovými vláčikmi. Pred rokmi tam vyhodnotili vlakovú dopravu ako nerentabilnú, odvtedy koľajnice hrdzavejú a zarastajú burinou a kríkmi. Tam, kde by chceli existujúce trate nahradiť napríklad cyklocestičkami, môže pomôcť riešenie, ktoré predstavil dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľubomír Šooš.“

Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: „Je tuná vynikajúca šanca ako môžeme znova využívať opustené, nevyužívané trate tým, že prekryjeme tieto trate takým dômyselným modulovým systémom a vytvorím z toho cyklistické trate.“

Milan Jeluš: „Teleso trate aj koľajnice zostanú, ale teda budú slúžiť inému účelu.“

Ľubomír Šooš: „Áno, v tom je veľká výhoda, že pozemky pod týmito traťami sú vysporiadané a napríklad stačí nájomná zmluva na 5-10-15 rokov a za tú dobu by sa využívali tieto trate na iný účel. A v prípade, že by nastala požiadavka, že chceme takéto trate obnoviť, tak nebude problém, je to ľahko demontovateľné.“

Milan Jeluš: „Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity je súčasť nejakého väčšieho projektu?“

Ľubomír Šooš: „Áno, my sme dostali takúto požiadavku, navrhnúť dômyselný systém. Celý systém je založený na tom, že tam nepoužijete jedinú skrutku. V podstate sú to dva základné diely, jednak je to taký blok a jednak je to spojka. Pomocou týchto dvoch základných dielov vieme vytvárať variantné zostavy. Súkromná spoločnosť nás vyzvala, či vieme navrhnúť takýto modulový systém a my sme teda začali na tom robiť, v priebehu 1 týždňa sme navrhli základnú koncepciu, následne už máme dnes podaný patent, národný patent, a rozmýšľame o európskom patente, lebo je to skutočne zaujímavé riešenie.“

Milan Jeluš: „Dá sa aj povedať, v čom spočíva?“

Ľubomír Šooš: „Systém spočíva v tom, že pri celej stavbe je vlastne kladené robotom zo železničného vagóna tie jednotlivé panely a sú spájané spojkami, dvomi spojkami, ktoré nič iné, len sa zasunú do tých panelov a prirazí sa ďalší panel. Čiže je to bez jedinej skrutky. A systém je navrhnutý tak, že sa nedá rozobrať, je odspodu zaistené, tie spojky, o koľaj, čiže nedá sa to ani rozobrať, musel by to niekto poškodiť a poškodiť nejakým ťažkým strojom. Ten systém je šikovný aj v tom, že umožňuje vytvárať tzv. 2D varianty, 2D moduly, čiže vieme vytvárať, stavať z toho jednak priame železničné dráhy, pokrývať, alebo zakrivené železničné dráhy, nie je problém. Ale dokonca vieme z toho vytvárať aj 3D modely a to je napríklad prístrešok pre cyklistov. Ďalej, keď je trať v svahu, tak jeden bok sa dá vystaviť tak, aby nedochádzalo k zosuvu pôdy alebo dokonca vieme vytvárať aj tunely. Znova opakujem, len dvomi základnými stavebnými prvkami.“

Milan Jeluš: „O technickom materiálovom riešení budeme hovoriť aj o chvíľu, po pesničke.“

Milan Jeluš: „Zmeniť nevyužívanú regionálnu železnicu napríklad na cyklotrasu môže byť pomerne jednoduché. Stačí prekryť existujúce koľajnice stavebnicou poskladanou z panelov a spojok. Samozrejme, je to ten technický základ. Treba aj snahu a ochotu a aj peniaze. Dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity Ľubomír Šooš opisuje riešenie nielen ako jednoduché, ale aj pomerne lacné.“

Ľubomír Šooš: „Celé riešenie chceme navrhnúť z recyklovaných materiálov a na tom teraz intenzívne pracujeme. Tie základné druhotné suroviny z odpadov, s ktorými uvažujeme, tak je drevo, sú plasty a guma. Samozrejme tie panely budú robené tak, že musia spĺňať aj požiadavku pevnosti, požiadavku oteru, požiadavky trvanlivosti a tieto veci, čiže to je predmetom teraz nášho výskumu. Samotný panel bude obsahovať aj armovanie, ale ktoré zasa nebude na báze železa, ale bude roxor, ktorý je vytvorený zo živíc.“

Milan Jeluš: „Ako sa dá toto riešenie využiť, keď predsa máme rovné úseky, máme teda aj na niektorých týchto tratiach aj pomerne ostré zákruty?“

Ľubomír Šooš: „Ten náš modulový systém spočíva v tom, že tie základné panelové bloky majú 2% úkos a teda buď ich ukladáme striedavo a vtedy dokážeme voliť priamu dráhu, alebo pokryť priamu dráhu. A pri jednostrannom ukladaní robíme polomery buď r 250 alebo r 135. Je to presne tak navrhnuté.“

Milan Jeluš: „Vyskúšali ste túto konštrukciu už aj niekde na mieste?“

Ľubomír Šooš: „Urobili sme zatiaľ 3 také skúšobné panely, kde na reálnej železnici sme to postavili a predstavili sme to samozrejme aj pánovi ministrovi, štátnemu tajomníkovi a musím povedať, že veľmi pozitívne sa k tomu postavili a priznali, alebo potvrdili, že je to veľmi sofistikovaný systém. Teraz sme v štádiu, kde hľadáme optimalizovanú skladbu toho materiálu, ktorý bude využívaný na stavbu. A počítam, že v priebehu 2-3 mesiacov navrhneme aj komplexnú technológiu. Začiatkom roku by sme chceli stavať taký pilotný projekt. Tých železníc máme naozaj na Slovensku dosť, nevyužívaných železníc na Slovensku je asi 100 km. A ten skúšobný panel alebo skúšobný projekt by mal byť tu blízko, v Lábe.“