Šanca nahrádzať ropu [Trend]

Priemyselné biotechnológie čaká rozmach, hovorí manažér Evoniku a šéf klastra Manfred Kircher
Biotechnológie by mohli odkliať chemický priemysel. Minimálne tým, že budú postupne nahrádzať ropu. Odnož priemyselných biotechnológií zásobuje výlučne chemičky. Tradičnejšia potravinárska a farmaceutická klientela biotechnologických výrobcov je mimo jej záujmu. Manfred Kircher, riaditeľ nemeckého chemického koncernu Evonik Industries pre spoluprácu s vedeckými inštitúciami, zdôrazňuje, že priemyselné biotechnológie svojimi produktmi silných chemických hráčov vážne zaujímajú. No vytvárajú tiež príležitosti pre malé firmy. Ambíciu spájať ich s univerzitami a inými vedeckými organizáciami uspokojuje M. Kirchner vo svojej druhej funkcii. Je predsedom správnej rady biotechnologického klastra CLIB 2021, ktorý prestáva byť iba nemecký. Hľadá si partnerov aj na Slovensku.
Kto sú dnes kľúčoví hráči v priemyselných biotechnológiách? Sú to veľké chemické koncerny či skôr vedecké a výskumné organizácie a technologické start-upy?
Všetky tri typy organizácií, ktoré ste spomenuli. Nové poznatky a základné technológie využitia biologických procesov v priemysle obvykle prichádzajú z univerzít. Jednotlivé látky do zlúčenín vyrábajú obvykle start--upy či menšie firmy. Typický príklad je výroba enzýmov. Tie si aj veľkí hráči kupujú od menších firiem, nechce sa im investovať do ich výroby. No skladať všetky medziprodukty dohromady je pre začínajúcu firmu priveľká záťaž. Tomu sa venujú naozaj veľkí hráči, ako je Henkel, Bayer aj Evonik. Dobre to ilustruje náš biotechnologický klaster CLIB 2021, ktorý má zhruba osemdesiat členov. Vznikol aj z iniciatívy Evoniku, no do tohto klubu vstúpili ďalšie silné chemické spoločnosti, ako je Lanxess či Altana. Aby mali dosah na najnovšie poznatky v tejto oblasti. A kontakt s menšími firmami.
Je vo výrobnom reťazci veľkých firiem priestor aj pre firmy z krajín, ako je Slovensko, ktoré robia len jediný špecifický produkt, napríklad enzým?
Určite áno. Zistil som, že biotechnológie na farmaceutické účely sú na Slovensku výrazne ďalej než priemyselné. Je dôležité zdôrazniť, že poznatky, ktoré sa využívajú v biotechnológiách pre farmáciu, možno veľmi úspešne využiť aj na priemyselné účely. Pokiaľ sú firmy v tejto oblasti aktívne, môžu svoje skúsenosti využiť aj v celkom novej nohe svojho biznisu. Preto som tu. Hovoril som so zástupcami slovenských biotechnologických firiem. Na neobsadenom medzinárodnom trhu sa môžu uplatniť, no musia nájsť svoju silnú stránku. Niečo, v čom sú mimoriadne dobrí. Aby sa kvôli nim napríklad manažérovi Evoniku oplatilo sadnúť do lietadla a hodinu letieť do Bratislavy. Aby tu našiel dodávateľa či technologického partnera.
Biotechnológie zrejme nie sú oblasť, v ktorej by Slovensko mohlo ťažiť z toho, že je lacnejšie, či áno?
Náklady zavážia vždy. No na prvom mieste a nákladmi nenahraditeľná je kvalita. Ďalší dôležitý parameter je, ako rýchlo dokáže firma začať látku dodávať. Pretože ak dodávateľ vyladí technológiu a začne veľkému hráčovi rýchlo dodávať, môže ten skôr vstúpiť na trh s finálnym produktom. Ak to zvládnu o rok skôr než konkurencia, je to o rok masovej výroby viac. O rok dlhšie zarábajú. Aj veľká firma je ochotná platiť takému partnerovi viac, pretože vďaka nemu viac zarobí.
Slovenskí vedci, oddelenia univerzít či ústavy Slovenskej akadémie vied majú obvykle pomerne slabú komunikáciu, nik o nich nevie.
Práve to je hlavná úloha klastra. Aby sa takíto ľudia mohli stretnúť a hovoriť spolu. Keď sa pozriete na reťazec tvorby pridanej hodnoty v priemyselných biotechnológiách, uvidíte, že k nim patrí nemálo odvetví. Od poľnohospodárstva cez výrobu východiskových látok, chemický a biochemický priemysel až po výrobu pre spotrebné tovary, teda napríklad liečivá, kozmetiku, výrobky z plastu alebo gumy. No tieto odvetvia medzi sebou obvykle vôbec nekomunikujú a nevedia, čo od nich potrebuje to, ktoré využíva ich produkt. To je jedna z dôležitých úloh technologických klastrov. Aby vytvorili komunikačné mechanizmy.
Existuje možnosť, že by CLIB 2021 rozšíril takéto aktivity aj na Slovensko?
Ponúkli sme tunajším firmám pomoc pri budovaní klastra. Iniciatíva pre ten náš vyšla z federálneho ministerstva výskumu v Berlíne. To vypísalo súťaž BioIndustrie 2021 o najlepšiu koncepciu pre klaster na založenie priemyselnej biotechnológie. Projekt CLIB 2021 zvíťazil a získal na svoju činnosť 20 miliónov eur. Základná myšlienka bola vytvoriť štruktúry, v rámci ktorých by sa priemyselné biotechnológie mohli stať podstatnou súčasťou nemeckého chemického priemyslu.
Má už klaster členov už aj mimo Nemecka?
Má, vo viacerých krajinách, založili sme pobočky v Kanade a v Rusku a v súčasnosti intenzívne diskutujeme na Slovensku.
Kto je v krajine vaším partnerom? Ak by napríklad slovenské firmy prejavili záujem spolupracovať, bude ich zastupovať nejaké združenie, ministerstvo alebo nejaká vedecká organizácia?
V Rusku je to akadémia vied a združenie pre biotechnológie. V Kanade špeciálna inovačná organizácia. No to nie je až také dôležité. Kľúčové je, aby sa zapojili univerzity a malé aj veľké firmy. Pretože tie robia výskum a môžu vstupovať do spoločných projektov v inováciách. Tu som hovoril s predstaviteľmi Slovenského združenia pre priemyselnú biotechnológiu, ktoré sa aj stalo členom CLIB 2021.
Predpokladáme, že napríklad Evonik, ktorý má na Slovensku závod v Slovenskej Ľupči, s vysokými školami spolupracuje.
To môžem potvrdiť. Aj preto, že pred rokmi som ako zástupca koncernu pracoval v jeho manažmente. Napríklad s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie bratislavskej Slovenskej technickej univerzity beží dlhodobá spolupráca, ľudia sa poznajú a komunikujú. No cieľom je rozšíriť komunikáciu do siete.
Nemajú ľudia z tradičných oblastí chemického priemyslu tendenciu vnímať ľudí z biotechnologických oblastí viac ako konkurenciu než ako partnerov?
Treba si uvedomiť, že ľudia z týchto brandží sú obvykle veľmi kompetentní v chémii. Takže určite nie je problém v tom, že by našim témam nerozumeli, skôr tým smerom nepremýšľajú, nehľadajú v oblasti biotechnológií riešenia. Alebo sa aj ostýchajú spýtať na odborne správnu vec, aby sa pre iný pohľad nestrápnili. Preto sa naše stretnutia nekončia len prezentáciami a odbornou diskusiou. Pamätáme aj na priestor na neformálnu diskusiu s pohárom červeného vína v ruke. To pomáha.©
Manfred Kircher je doktor mikrobiológie. Od dokončenia doktorátu na Inštitúte mikrobiológie frankfurtskej Univerzity J. W. Goetheho pracuje v jedinej firme, ktorá medzitým prešla viacerými významnými zmenami. V roku 1981 nastúpil do nemeckého chemického koncernu Degussa. Vytváral výskumno-vývojové oddelenie v jej divízii potravinárskych doplnkov. V rokoch 1993 až 1996 ako člen manažmentu spoluzakladal joint venture Degussy a slovenskej Biotiky – závod na výrobu aminokyselín Fermas v Slovenskej Ľupči – dnešný Evonik Fermas. Nasledovala pozícia riaditeľa projektového vývoja vo výskumnom centre Degussy v nemeckom Hanau, post riaditeľa akvizícií. V ostatných rokoch zodpovedá v koncerne Evonik, do ktorého Degussa sfúzovala s ďalšími nemeckými chemickými firmami, za sieťovú spoluprácu s vedeckými inštitúciami. V rámci toho sa od roku 2008 ako predseda správnej rady angažuje v nemeckom klastri priemyselných biotechnológií CLIB 2021.