Prejsť na obsah
Verejnosť

Patrik Švajda, moderátor: „Katastrofa, ktorá zmenila životy ľudí, krajinu, ale aj jadrové elektrárne.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Presne pred 10 rokmi zasiahlo Japonsko zemetrasenie a následné tsunami, ktoré vymazali zo sveta mnohé miesta a pochovali takmer 20 tisíc ľudí.“

Patrik Švajda: „Sériu pohrôm zavŕšila havária jadrovej elektrárne vo Fukušime, ktorá sa spolu s výbuchom v Černobyle stala najvážnejšou jadrovou udalosťou v histórii.“

Dávid Vido, redaktor: „Bolo 14 hodín a 46 minút, keď prefektúru Fukušima zasiahlo ničivé zemetrasenie. Otrasy mali energiu porovnateľnú so 600 miliónmi takých bômb, akú Američania zhodili na Hirošimu. Nasledovala ničivá vlna tsunami. Jej výška pri niektorých pobrežných mestách dosiahla nepredstaviteľných 40 metrov. Smrtiaca masa vody zasiahla aj jadrovú elektráreň Fukušima. Odpojenie od elektrickej energie spustilo kolaps všetkých systémov.“

Vladimír Slugeň, Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU (FaceTime hovor): „Prehriali sa aktívne zóny na troch blokoch, došlo postupne k zvýšenej produkcii vodíka a došlo k explózii toho vodíka. Rozmetalo to časť budovy nad reaktorom a z poškodených blokov a nataveného paliva sa uvoľnila časť rádioaktívnych produktov štiepenia do životného prostredia, najmä do blízkeho oceánu.“

Dávid Vido: „Svoje domovy museli narýchlo opustiť tisícky ľudí. Vláda uvažovala dokonca aj o evakuácii 13 miliónového Tokia.“

Vladimír Slugeň (FaceTime hovor): „Na priame následky jadrovej havárie nezomrel prvých 7 rokov nikto, až po 7 rokoch, v roku 2018 zomrel prvý záchranár na onkologické ochorenie.“

Dávid Vido: „Havária vo Fukušime prepísala aj pravidlá pri výstavbách jadrových elektrární. Tie existujúce zas museli prejsť zásadnými zmenami.“

Vladimír Slugeň (FaceTime hovor): „Že sa nemôže podceňovať žiadna havária, ktorá by potenciálne mohla nastať, aj keď je veľmi málo pravdepodobná, čiže prehĺbil sa rozsah bezpečnostných analýz, investovalo sa do opatrení, ktorých pravdepodobnosť, že ich bude treba, je približne raz za milión rokov.“

Dávid Vido: „To, ako jediná udalosť zmenila tvár krajiny a osudy miliónov ľudí, si na vlastnej koži zažil aj kolega Michal Hečko, ktorý sa ako jeden z mála slovenských novinárov dostal na miesto katastrofy.“

(začiatok archívneho záznamu)

Michal Hečko, redaktor Televíznych novín: „To, kde momentálne stojíme a to, čo momentálne vidíme, na to sa len veľmi ťažko hľadajú slová. Čo keby tento dom, alebo tamten, ktorý vyčíňanie vydržali, boli naše, vrátili by sme sa do nich? Disciplinovanosť Japoncov bola neuveriteľná a môže byť takým možno aj mementom na pohľad na dnešnú dobu, kedy mnohí ľudia rôzne veci vymýšľajú a tí Japonci v priamom ohrození života naozaj konali tak, ako by konať mali.“

(koniec archívneho záznamu)

Dávid Vido: „No a takto to v zamorenej oblasti vyzerá dnes. Náklady na obnovu zničenej krajiny vyčíslila vláda v Tokiu na 310 miliárd dolárov, nehovoriac o tom, že normálny život sa do radiáciou zamorenej oblasti vráti možno o desaťročia, či storočia. Dávid Vido, televízia Markíza."