Prejsť na obsah
Verejnosť

Laudatio: Prof. Dr. Massimo Morbidelli 

Dr. Massimo Morbidelli je profesorom na Ústave chemického a bioinžinierstva ETH Zürich a zároveň aj na svojej alma mater Politecnico Milano, kde absolvoval inžinierske štúdium chemického inžinierstva. Hodnosť Ph.D. v chemickom inžinierstve získal v roku 1987 na University of Notre Dame pod vedením profesora Arvida Varmu. Po ukončení PhD. štúdia začal svoju akademickú kariéru ako profesor na Universita' degli Studi di Cagliari, odkiaľ prešiel v roku 1991 na pozíciu profesora do Milána a v roku 1995 sa stal profesorom na ETH Zürich. Na všetkých týchto univerzitách zastával rôzne riadiace funkcie na úrovni ústavov a fakúlt.

Bol resp. je členom redakčných rád 9 významných medzinárodných časopisov, členom 7 vedeckých rád rôznych spoločností a agentúr, a národným delegátom a členom predstavenstva 3 medzinárodných vedeckých združení.

Významné príspevky vo vede v oblasti chemického inžinierstva

Prof. Morbidelli patrí k najvýznamnejším svetových vedcom v oblasti chemického inžinierstva. Jeho výskumné aktivity sú mnohostranné. Jednou z kľúčových oblastí jeho výskumu je reaktorové inžinierstvo a katalýza. Publikoval niekoľko vysokocitovaných prác zaoberajúcich sa optimálnou distribúciou katalyzátora v časticiach, parametrickou citlivosťou náplňových katalytických reaktorov a nekontrolovateľnými stavmi v týchto typoch reaktorov. Vďaka tomuto teoretickému výskumu sa prof. Morbidelli stal jedným z priekopníkov vo využívaní metód matematického modelovania heterogénnych systémov, čo neskôr využil aj v oblasti adsorpčných separácií, kde je spoluautorom viacerých inovatívnych postupov.

Z bohatého experimentálneho výskumu je potrebné spomenúť najmä jeho práce v oblasti emulzných polymerizačných reaktorov. V rámci tohto výskumu bolo vyvinutých niekoľko nových procesov pre produkciu polymérnych mikro- a nanočastíc s rôznymi vlastnosťami, ktoré nachádzajú uplatnenie v oblasti dávkovania liečiv, kompozitných materiálov a využitia ropných rezervoárov. Prof. Morbidelli v ostatnom období intenzívne rozvíja experimentálny výskum v oblasti bioreaktorov na kultiváciu cicavčích buniek.

Prof. Morbidelli je spoluautorom 5 kníh, z ktorých štyri vyšli v angličtine v prestížnych vydavateľstvách Cambridge University Press a Oxford University Press. Okrem toho publikoval 658 článkov v recenzovaných časopisoch a 27 kapitol v knihách. Je spoluautorom 21 patentov, z toho 19 je svetových, európskych alebo amerických. Jeho práce boli citované viac než 13 500-krát a jeho Hirschov index je 52. Jeho najcitovanejšie práce sú z oblasti kontinuálnej chromatografie, ktorá je v ostatnom období zameraná na purifikáciu terapeutických proteínov. Vyvinutá unikátna technológia viackolónovej chromatografie s gradientom rozpúšťadla sa stala základom pre založenie spin-offu ChromaCon. Ďalším dôkazom jeho schopnosti aplikovať výsledky základného výskumu v praxi je spin-off DataHow pre aplikáciu dátovej vedy v biotechnológii. Za svoj prínos pre teóriu a prax bol zvolený za člena Talianskej akadémie vied ako historicky prvý chemický inžinier. Okrem toho získal 9 ďalších ocenení a medailí od univerzít a učených spoločností v Taliansku, USA, Švajčiarsku a Nemecku.

Spolupráca s STU a šírenie jej dobrého mena 

Spolupráca prof. Morbidelliho s FCHPT STU v Bratislave sa začala študijnými pobytmi doc. Brunovskej v roku 1985 na Milánskej polytechnike a v roku 1988 na Univerzite v Cagliari. Súvisela so spoločnými výskumnými záujmami v oblasti optimalizácie distribúcie katalyzátora v častici a otravou katalyzátorov. Hneď po politických zmenách v bývalom Československu, spolupráca výrazne akcelerovala najmä vďaka trom spoločným projektom TEMPUS (v rokoch 1990–2, 1994–6, 1996–8), ktorých hlavným kontraktorom bol profesor Morbidelli. Vďaka týmto projektom STU získalo viacero unikátnych prístrojov (dva typy porozimetrov, dva plynové chromatografy vrátane jedného s hmotnostným spektrometrom, spektrofotometer s diódovým poľom) v celkovej sume 8 mil. československých korún. V rámci projektov sa realizovalo 10 mobilít doktorandov a postdoktorandov STU. Súčasťou projektu boli aj kurzy, na ktorých sa zúčastnilo približne 70 doktorandov zo štyroch univerzít zúčastnených v projekte.

Kľúčový význam pre osobný rozvoj absolventov STU mali dlhodobé pobyty v laboratóriách vedených prof. Morbidellim. Traja z nich sú dnes profesormi - Jozef Markoš na STU, Miroslav Šoóš na VŠCHT Praha a Ján Šefčík na University of Strathclyde v Glasgowe. Druhým významným medzníkom v spolupráci prof. Morbidelliho s STU bola ponuka prof. Milanovi Polakovičovi na účasť v konzorciu 24 partnerov projektu 6. rámcového programu výskumu EÚ zameranom na vývoj materiálov na separáciu monoklonálnych protilátkoch. Prof. Morbidelli bol koordinátorom pracovného balíka, do ktorého bola zapojená STU. Priamy finančný príspevok projektu pre STU bol 213 000 eur. Účasť STU v uvedenom projekte výrazne pomohla k zvýšeniu kvalitu výskumu bioseparácií na STU, čo ocenila aj Akreditačná komisia pridelením štatútu Špičkového tímu.

Udelenie čestného titulu „doctor honoris causa” prof. Morbidellimu je ocenením jeho výrazného vedeckého príspevku v oblastiach heterogénnej katalýzy, polymérneho inžinierstva a kontinuálnych separačných procesov a jeho dlhoročnej spolupráce s STU v Bratislave, ktorá významnou mierou pomohla k zlepšovaniu výskumnej infraštruktúry, kvalite publikácií a osobnému rastu pracovníkov a študentov FCHPT pôsobiacich v oblasti chemického inžinierstva. Prof. Morbidelli tak výrazne prispel k šíreniu dobrého mena Slovenskej technickej univerzity vo svete.

----

Ďakovná reč profesora Morbidelliho 

Vaša magnificencia, Vaše spektability a honorability, vážení členovia Vedeckej rady, vážené kolegyne, kolegovia a študenti, vážené dámy a páni.

Je mi nesmiernou cťou dostať titul Honoris Causa zo Slovenskej technickej univerzity.

Zároveň mi to dáva možnosť podeliť sa s vami všetkými o spomienky a skúsenosti nielen z vedeckého ale aj spoločenského a osobného života, o mojom dlhoročnom spojení s touto prestížnou inštitúciou a niektorými je členmi.

Spomienky na profesorku Alenu Brunovskú a na Bratislavu za zeležnou oponou  

Všetko začalo na jar roku 1985 keď nám Prof. Sergio Carrà, vedúci našej výskumnej skupiny na Politecnico di Milano, oznámil, že k nám na oddelenie príde na trojmesačný študijný pobyt prof. Alena Brunovská.

Alena sa v tom čase zaoberala rôznymi aspektmi reaktorového inžinierstva a zvlášť možnosťou reprodukovať správanie katalytických procesov pomocou matematických modelov založených na „first principles“. Táto rýchlo sa rozvíjajúca vedecká oblasť viedla k mnohým významným výsledkom a v podstate zahájila „éru digitalizácie,” v ktorej teraz žijeme, v ktorej sú naše „staré dobré modely” označované ako „digital twins”.

Chvíľu nato, v roku 1986, som sa stal profesorom na Università di Cagliari v Taliansku a v roku 1988 som navštívil Alenu v Bratislave. Našiel som mesto, fakultu a študentskú dušu „bublajúcu pod popolom” v rastúcej nádeji na slobodu, ktorá sa rýchlo stala nepotlačiteľnou. Pamätám si ako som Alenu navštívil na druhej strane železnej opony…. Krutý a strašný obraz, na ktorý v živote nezabudnem. Bolo však jasné, že v Slovákoch narastá nové povedomie, ktoré vyvrcholilo už o pár mesiacov neskôr 17. novembra 1989, začiatkom „nežnej revolúcie”. Som skutočne rád, že tu dnes môžem byť s vami všetkými, iba päť dní pred 30. výročím zamatovej revolúcie, takým fantastickým okamihom našej európskej histórie.

V lete roku 1989, ma Alena navštívila na Università di Cagliari, a naša spolupráca začala prinášať vedecké výsledky. Spolu sme publikovali štyri články v medzinárodných časopisoch v rozmedzí iba dvoch rokov od 1990 do 1991. Patrí k nim aj článok A. Brunovska, M. Morbidelli, and P. Brunovsky, Optimal Catalyst Pellet Activity Distributions for Deactivating Systems, Chemical Engineering Science, 45, 917-925, 1990, kde sme riešili v tom čase dôležitý problém distribúcie katalyzátora (napr. vzácneho kovu) v inertnom nosiči, používanom napríklad v automobilových tlmičoch. Mal som možnosť spolupracovať s Pavlom, Aleniným manželom a ďalšou významnou vedeckou osobnosťou tej doby na Slovensku.

Akcelerácia spolupráce s STU po roku 1989 

Ako som už spomenul, spolupráca s Prof. Brunovskou presahovala prísne vedecké hranice a prerástla aj do spoločenskej oblasti, zvlášť vo vzdelávaní novej generácie mladých vedcov, ktorých mala veľmi rada. Alena ma kontaktovala a stretli sme sa v auguste 1990 na konferencii CHISA v Prahe. Tu som tiež stretol jej bývalého študenta Jozefa Markoša, ktorý bol v tom čase mladým odborným asistentom na STU a neskôr sa stal jedným z hlavných pilierov našej spolupráce. Cieľom tohto stretnutia bolo podanie návrhu programu TEMPUS, organizovaným EÚ na podporu spolupráce medzi západnými a východnými univerzitami, umožnenou významnými politickými zmenami a vývojom. Náš projekt bol jedným z prvých prijatých Komisiou a získal financie na niekoľko nasledujúcich rokov.

Do projektu sa okrem STU v Bratislave a Università di Cagliari zapojili aj University of Bilbao (Prof. Juan Ramon Gonzales Velasco) a Politecnico di Milano (Prof Sergio Carrà). V rámci projektu sme iniciovali laboratórium chemického inžinierstva na STU v Bratislave s rozpočtom 8 miliónov slovenských korún a podporili niekoľko študijných pobytov mladých vedeckých pracovníkov na štyroch zúčastnených inštitúciách, čo viedlo k ďalším spoločným projektom a vedeckým spoluprácam, ako aj k spoločenskej a kultúrnej výmene… vrátane dvoch svadieb. Spomínam tu iba študentov z Aleninej a mojej skupiny, ktorí sa tejto výmeny zúčastnili, boli to: Zuzana Letková, Viera Fecková a Jozef Markoš v Cagliari, a Giuseppe Pigorini, Marcella Lai, Marilena Moledda a Antonello Viola v Bratislave. Po ročnom postgraduálnom pobyte v Cagliari, Jozef pôsobil vo výskumnom ústave CRS4 a počas ďalšej dlhodobej spolupráce sme spolu publikovali šesť vedeckých článkov ešte predtým ako sa vrátil na STU v Bratislave. Okrem toho sme s výdatnou pomocou Prof. Gianniho Astaritu z Univerzity v Neapole zorganizovali niekoľko stretnutí študentov doktorandského štúdia chemického a materiálového inžinierstva (60 – 70 študentov, hlavne na Slovensku), s ústnou prezentáciou postrov, ako na najlepších medzinárodných konferenciách, na ktorých sa zúčastnili doktorandi z ďalších univerzít v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Českej republiky.

Spolupráca s Jozefom pokračovala aj v ďalších rokoch, napríklad v roku 2001 som spoznal skvelého absolventa STU v Bratislave, Miroslava Šoóša, ktorý absolvoval doktorandské štúdium pod vedením Pavla Rajniaka a po nejakom čase strávenom v Jozefovej skupine na STU prešiel na ETH v Zürichu, kde zostal až do roku 2015 kedy nastúpil na VŠCHT v Prahe. Miroslav je výskumník a bol skutočnou oporou našej skupiny v Zürichu kde viedol sekciu koloidného inžinierstva, čo je zdokumentované až 61 vedeckými publikáciami, ktoré sme spolu publikovali. Pridal sa k skupine po inom Slovákovi, Jánovi Šefčíkovi, ktorý získal inžiniersky titul na STU v Bratislave a PhD. titul na University of Minnesota kým nastúpil na ETH v Zürichu. Bol jedným z priekopníkov v tejto oblasti v našej skupine a publikoval 35 vedeckých článkov ešte predtým ako sa stal profesorom na Strathclyde University v Glasgowe.

Spolupracovať s STU bolo pre mňa cťou a radosťou 

Ako môžete vidieť, mal som možnosť spolupracovať s viacerými mladými vedeckými pracovníkmi z tejto univerzity, počnúc Prof. Alenou Brunovskou. Všetkých som stretol počas post doktorandského obdobia ich akademickej kariéry a ocenil som ich zapálenie pre vedu, motiváciu rozvíjať vedomosti a vynikajúce vzdelanie a zázemie, ktoré im poskytla táto škola. Preto, keď som sa začiatkom roku 2000 zapojil do projektu AIMs spolu s veľkou skupinou prestížnych európskych inštitúcií a mal som navrhnúť silného partnera v oblasti biotechnológie, znovu som sa obrátil na STU v Bratislave a pozval Prof. Milana Polakoviča aby sa pripojil k tomuto konzorciu. Pracovali sme spolu päť rokov a každý člen konzorcia skutočne ocenil inšpiráciu a silné výsledky, ktoré Milan priniesol. Aj po všetkých tých rokoch sme stále v kontakte, pretože mám tú česť byť členom redakčnej rady časopisu Chemical Papers kde je Milan šéfredaktorom.

Dúfam, že som vám sprostredkoval aspoň časť radosti, ktorú mi táto škola darovala vďaka našej dlhoročnej spolupráci. Týmto chcem poďakovať za veľkú česť, ktorej sa mi dostalo a venovať ju mojim bývalým slovenským post doktorandom a terajším kolegom: Jozefovi Markošovi v Bratislave, Jánovi Šefčíkovi v Glasgowe a Miroslavovi Šoóšovi v Prahe.

A ešte poslednú myšlienku mojej drahej Alene…