Prejsť na obsah
Verejnosť

BRATISLAVA – Bude opäť povinná maturita z matematiky? Jej výučba na školách dlhé roky upadá, čo sa potom odráža i na slabých vedomostiach maturantov, ktorí sa hlásia na technické odbory. Rektori a dekani vysokých škôl preto žiadajú, aby sa výučba tohto predmetu zlepšila.
Maturovať z matematiky si dnes trúfne len asi 15 percent študentov. Zdroj -SITA/Diana Černáková
S iniciatívou prišla Slovenská matematická spoločnosť, ktorej požiadavky podporili aj rektori piatich slovenských univerzít a 13 dekanov zo siedmich vysokých škôl.
Ministerstvo školstva žiadajú, aby prijalo opatrenia na skvalitnenie výučby spomenutého predmetu.
„Za najdôležitejšie zmeny považujeme rozšírenie počtu hodín matematiky v štátnom vzdelávacom programe na základných a stredných školách a zavedenie povinnej maturity z tohto predmetu,“ vysvetlil Karol Mikula, predseda Slovenskej matematickej spoločnosti, ktorý je profesorom na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU).
To, kde taká maturita bude povinná, by podľa neho malo vzísť z odbornej diskusie. Autori výzvy navrhujú, aby to boli stredné školy, ktoré svojich žiakov pripravujú na štúdium tzv. odborov STEM (Science, Technology, Engineering and Mathematics).
Na Slovensku by sa to teda týkalo takých oblastí, ako sú prírodné vedy, inžinierske odbory, informatika, ekonómia, manažment a matematika.
To znamená, že by išlo hlavne o stredné odborné školy a gymnáziá. O podrobnostiach sú autori ešte pripravení diskutovať.
Nepoznajú ani zlomky
Je požadovaná zmena potrebná? Faktom je, že matematika na školách nemá práve najlepšiu povesť. Väčšina žiakov ju chápe ako nutné zlo, pre mnohých je strašiak.
Ako maturitný predmet si ju ročne zvolí len zhruba 15 percent študentov. Keď sa však zanedbá jej výučba na základných a stredných školách, následky sa prejavia i na univerzitách, kam maturanti často prichádzajú nepripravení.
„Stav vedomostí absolventov stredných škôl je dlhodobo neuspokojivý a nenapĺňa ani očakávania na úplné všeobecné stredoškolské vzdelanie,“ zhrnul rektor STU v Bratislave Robert Redhammer s tým, že úroveň vedomostí naďalej klesá.
Veľmi kritický je i Ján Šajbidor, dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, podľa ktorého sa celkom podcenil význam maturity z matematiky.
V súčasnosti môže totiž technický alebo prírodovedný odbor na vysokej škole študovať i niekto, kto maturoval iba zo štyroch spoločenskovedných predmetov.
„Potom sa ukazuje, že študenti bez maturity z matematiky nevedia urobiť základné algebrické úpravy, počítať so zlomkami, percentami, trojčlenkou a neovládajú ani iné výpočty, ktoré by mal poznať každý úspešne ukončený stredoškolák,“ upozornil Šajbidor.
Podcenená maturita
To, že úroveň vedomostí študentov vychádzajúcich zo stredných škôl rapídne klesá, postrehol aj dekan Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave Ivan Brezina.
„V každom prípade je cítiť, že v systéme nie je niečo v poriadku. Študenti prichádzajú vystresovaní, negatívne motivovaní. Matematiku chápu len ako nutný povinný predmet, nie ako základ pre všetky ekonomické procesy,“ analyzoval dekan.
Podľa Šajbidora je však problém i v tom, ako dnes maturita z matematiky prebieha. Vlani si ju vybralo len asi 15 percent študentov, no v externej časti uspelo iba necelých 46 percent.
„Približne 10 percent gymnazistov nezmaturovalo z matematiky v riadnom termíne,“ dodal. Ako pripomenul, išlo pritom o študentov, čo si tento predmet zvolili dobrovoľne.
Nedostatky našiel tiež v obsahu externej maturitnej skúšky. Pozostávala totiž z 30 úloh, ktoré mali študenti zvládnuť za dve hodiny (v tomto roku na to dostali už 150 minút).
Podľa neho tvorcovia týchto maturít úlohy cielene pripravujú tak, aby uspelo aspoň 50 percent skúšaných.
Ako naznačil, to všetko od maturity z matematiky odrádza, dokonca i tých, čo by o ňu inak mali záujem.
Výsledkom je, že aj na gymnáziách, ktoré sa venujú nadaným žiakom, sa na maturitu z tohto predmetu hlási menej ako 15 percent študentov.
Netreba učiť viac, ale inak
Maturovať z matematiky bolo na Slovensku kedysi povinné. Pre gymnazistov táto povinnosť zanikla po roku 1991.
Nápad obnoviť ju však nie je nový. V roku 2012 o tom uvažoval napríklad vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).
Podľa poslanca parlamentu Branislava Gröhlinga (SaS), ktorý sa venuje školstvu, ukázalo výrazné zhoršenie v matematike aj medzinárodné testovanie PISA.
„Pokiaľ nechceme povinnú maturitu z matematiky, musíme nájsť spôsob, ako podporovať lepšiu kvalitu výučby na školách. Nemyslím si, že žiaci nutne potrebujú komplikovanú matematiku, ale v dnešnom svete sú nevyhnutné jej súčasti ako finančná a ekonomická gramotnosť alebo logické myslenie,“ zdôraznil poslanec.
Analytička M.E.S.A. 10 Renáta Králiková je presvedčená, že matematika a iné odborné predmety sa v prvom rade musia začať učiť inak.
Tak, aby boli prepojené s riešením reálnych problémov, aby sa deti neučili len abstraktné vzorce, ale aby tomu, čo preberajú, aj rozumeli.
Problém vidí v tom, že sa vzdelávanie neprispôsobilo potrebám nových generácií, a to nielen v matematike.
„Nemyslím si, že sa v deťoch vypestuje vzťah k matematike a prírodným vedám tým, že im toho dáme viac a budeme ich nútiť z toho maturovať. Keď im dáme viac niečoho, čo nemajú rady, tak to môže mať skôr opačný efekt. Treba teda hľadať spôsob, ako v deťoch prebudiť záujem o tieto predmety,“ zdôvodnila odborníčka na školstvo.
Deti nemožno nútiť
Králiková ako príklad uviedla skúsenosti z Česka, kde v marci tohto roku parlament definitívne schválil povinnú maturitu z matematiky.
Na stredných školách by sa mala zaviesť od roku 2021. Dnes tam túto maturitu nezvládne až štvrtina z tých, čo si ju vybrali.
Aj v Česku sa však názory na túto otázku líšili. Ostrým kritikom bol napríklad uznávaný expert Milan Hejný, ktorý je autorom vlastnej metódy výučby matematiky.
„Profesor Hejný hovorí, že ak dieťa nemá rado krupičnú kašu, tak určite situáciu nezlepšíme tým, že mu hlavu podržíme v tanieri s kašou,“ uzavrela Králiková.
To, že matematiku treba vyučovať inak, však tvrdia aj rektori a dekani, ktorí výzvu podporili. Podľa Redhammera je nutné nielen rozšíriť počet hodín, ale zmeniť aj spôsob výučby.
„Je potrebné viac vysvetľovať jej praktické využitie. Upraviť príklady tak, aby boli bližšie témam súčasného života a tiež využívať súčasné technické možnosti,“ navrhol rektor STU.
Za zmenu metodológie výučby matematiky sa prihovára aj dekan Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity Ivan Brezina.
Ako pripomenul, vzťah k tomuto predmetu sa utvára už na základnej škole, preto by bolo vhodné pristúpiť aj k alternatívnym metódam a dať viac voľnosti učiteľom.
„V každom prípade, možností je veľa a akákoľvek aktivita, ktorá vedie k zlepšeniu vzťahu žiakov a študentov k matematike, je vítaná,“ uviedol Brezina.
Zmeny zatiaľ nechystajú
Napriek snahe rektorov a dekanov sa však zdá, že sa študenti povinnej maturity z matematiky zatiaľ nemusia obávať. Ministerstvo o takom kroku ešte neuvažuje.
Podľa rezortu by to údajne mohlo obmedziť možnosť profilácie žiakov a ich prípravy na vysokoškolské štúdium, ako aj ponuku voliteľných predmetov na školách.
„Rovnako problematické by bolo jednoznačne určiť, ktoré odbory na stredných odborných školách by mali mať povinnú maturitu z matematiky, vzhľadom na ich rôznorodosť a zameranie,“ píše sa v stanovisku rezortu. Otázku však necháva zatiaľ otvorenú.
Ako ministerstvo pripomenulo, už od septembra tohto roku sa na gymnáziách zaviedol nový štátny vzdelávací program, v rámci ktorého sa zvýšil počet hodín z matematiky a prírodovedných predmetov. Pri ich vyučovaní sa umožnilo i delenie tried na skupiny.
Na základných školách sa podiel matematiky zvýšil už v minulom školskom roku o dve vyučovacie hodiny týždenne.