Prejsť na obsah
Verejnosť

Jakub Prok, moderátor: „Najdôležitejší dokument pre obnovu Slovenska po pandémii je takmer hotový. Posledné pripomienky bolo možné doručiť začiatkom tohto týždňa. Najviac zo šesťmiliardového balíka pôjde na takzvanú zelenú transformáciu, hneď po nej nasledujú investície do školstva a vedy. Plán obnovy a odolnosti, ktorý manažoval minister financií Eduard Heger, počíta so zásadnými zmenami vo fungovaní vysokých škôl aj akadémie vied. Okrem toho chce zastaviť únik mozgov a vrátiť slovenských vedcov, ktorí pôsobia v zahraničí, späť na Slovensko. Ako sa tento plán pozdáva akademickej obci, sa spýtame rektora Slovenskej technickej univerzity Miroslava Fikara, vďaka, že ste prijali pozvanie.“

Miroslav Fikar, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Pekný večer prajem.“

Jakub Prok: „Jeden a pol miliardy na vzdelávanie a vedu. Ambíciou je, aby Slovensko zišlo z tej cesty montážnej haly. Čo hovoríte jednak na veľkosť toho balíka, a zároveň existuje nejaký konsenzus v akademickej obci, na ktoré oblasti konkrétne by to malo smerovať?“

Miroslav Fikar: „No, v akademickej obci, keď hovoríme o konsenze, tak jediný konsenzus je, že musí byť pluralita názorov. Takže samozrejme akademická obec možno nehovorí presne iba toto alebo iba tamto, ale určite sú témy, ktoré sú dôležité pre Slovensko v tejto oblasti, či už je to digitálna transformácia, či už je to kybernetická bezpečnosť, zelené energie, biotechnológie, medicína, materiály, obnoviteľné zdroje energie.“

Jakub Prok: „Na tú veľkosť balíka?“

Miroslav Fikar: „Myslím si, že tá veľkosť balíka je vhodná pre tieto účely.“

Jakub Prok: „V predchádzajúcich obdobiach sme boli svedkami nie úplne transparentného čerpania eurofondov určených na vzdelávanie. Čo robiť, aby sa to nezopakovalo, je tu stále takéto riziko, podľa vás?“

Miroslav Fikar: „Myslím si, že v súčasnosti už sme oveľa transparentnejší, ako vtedy keď v tom roku 2014 bola Plavčanova aféra. Čiže jednak toto, a druhá vec, mali by sme výrazne zjednodušiť fungovanie eurofondov oproti, čo ja viem, programu Horizon 2020, je oveľa ťažšie na Slovensku administrovať projekty. Čiže, ak by sme to zjednodušili, verím, že sa nám podarí výrazne elegantnejšie vyčerpať peniaze.“

Jakub Prok: „Plán obnovy v oblasti školstva a vedy počíta aj so zásadnými zmenami vo fungovaní vysokých škôl ako predpoklad tých peňazí tej finančnej injekcie. Rešpektuje tento dokument autonómiu vysokých škôl, lebo súčasťou má byť aj zmena zákona o vysokých školách, ktorá vyvolala práve túto polemiku.“

Miroslav Fikar: „Áno, treba povedať, že tu sme zastali. Vysoké školy zásadne odmietajú návrh vysokoškolského zákona, pretože porušuje princípy akademickej samosprávy, a myslím si, že aj na základe skúsenosti z iných okolitých krajín, čo ja viem Poľska v roku 2018, na presadenie takéhoto zákona treba veľmi silnú politickú vôľu a aj to, si myslím, že v súčasnosti nie je.“

Jakub Prok: „Slovensko má na počet obyvateľov nadpriemerný počet vysokých škôl. Dá sa očakávať aj na základe tých legislatívnych zmien možno zánik niektorých alebo zlučovanie niektorých z nich?“

Miroslav Fikar: „Možno by som vás poopravil, že nejde ani tak o veľký počet vysokých škôl ako o veľký počet univerzít. Veľmi radi by sme boli, keby boli na Slovensku, čo ja viem, štyri-päť kvalitných univerzít, výskumných univerzít, do ktorých by išlo naozaj špičkové vybavenie, a teda aj špičkoví študenti, a potom by mali byť aj iné univerzity, regionálne univerzity oveľa viac spolupracujúce s priemyslom, a tým pádom by sme nemuseli hovoriť o tom, že Slovensko má veľmi veľa univerzít.“

Jakub Prok: „V pláne obnovy je taktiež v osobitnej kapitole sto miliónov eur na prilákanie mozgov zo zahraničia, návrat špičkových vedcov. Už tu boli takéto pokusy. Čo sa v tomto prípade má robiť inak v budúcnosti.“

Miroslav Fikar: „Myslím si, že je to krok veľmi dobrým smerom. My aj na STU, spolu s SAV a UK, máme takýto podobný program, volá sa SASPRO, v hodnote desať miliónov, ktorý priláka štyridsiatich špičkových vedcov. Čiže jednak dokážeme pomocou týchto prostriedkov dostať zo zahraničia Slovákov, veľmi dôležité bude internacionalizovať slovenské vysoké školy, aby sme dostali špičkových odborníkov, a tretia vec, čo je veľmi dôležitá, ktorú tam tiež vidím v tomto pláne obnovy, je, aby sme zamedzili úniku mladých do zahraničia, čiže aby naši najlepší študenti dostali štipendiá a aby ostali na tých kvalitných vysokých školách, ktoré tu máme.“

Jakub Prok: „Je cesta k tomuto aj vznik Centra vedy, inovácií a spolupráce v Bratislava a Košiciach, lebo je to jeden z konkrétnych projektov, ktorý sa v pláne obnovy spomína, čo má byť jeho výstupom?“

Miroslav Fikar: „Toto centrum by malo byť takým nejakým spoločným prvkom do celého ekofondu inovácií, napríklad v Brne majú veľké centrum, kde sú združené mesto, kraj, firmy, univerzity, v Bratislave nám to chyba, Košice takisto pripravujú takýto projekt, čiže chceme, aby sme sa spájali. A v takomto centre, napríklad v Bratislave by to mohlo byť niekde od Lafranconi až po Patrónku, kde sídlia všetky tieto naše inštitúcie, v takomto centre napríklad Slovenská akadémia vied pripravuje projekt, aby univerzity a SAV robili spolu na jednom pracovisku, tak je to najkvalitnejší kolektív ich spolu.“

Jakub Prok: „Miroslav Fikar, rektor STU a jeho pohľad na pán obnovy a konkrétne na kapitolu pre vedu a výskum, vďaka za rozhovor.“

Miroslav Fikar: „Ďakujem aj ja, pekný večer.“