Prejsť na obsah
Verejnosť
Juraj Hrabko, moderátor: „Prijemné poludnie želá Juraj Hrabko. Naladené máte Rádio Slovensko, začína sa pravidelná diskusná relácia Z prvej ruky. Vitajte pri jej počúvaní. Už viac ako 400 000 ľudí na Slovensku nemá prácu a vyhliadky na to, že ju v krátkom čase získajú nie sú nijako ružové. O príčinách, súvislostiach, ale aj možných východiskách už budú diskutovať moji dnešní hostia. Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity, dobý deň.“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Dobrý deň.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Ivan Štefunko, politológ a podnikateľ vo vedomostnej ekonomike, vitajte v štúdiu.“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Dobrý deň.“
Juraj Hrabko, moderátor: „A do debaty sa zapojí aj Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová. Otázky hosťom môžete klásť aj vy naši poslucháči a to prostredníctvom e-mailu na adresu Slovensko@rozhlas.sk, alebo pomocou SMS správy na číslo 7773 v tvare Slovensko medzera a text vašej otázky. Takže páni, ako vy hodnotíte hlavne ten nárast nezamestnanosti? Kde sú príčiny? Ivan Štefunko.“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Tak v prvom rade tie príčiny sú asi aj globálneho charakteru. Ekonomika ide trošku, keď nechcem povedať dole vodou, tak klesá. Napriek tomu, že niektoré sektory sa držia, napríklad automobilový priemysel, elektrotechnický ide smerom dolu, to znamená že nie všetky starosti, ktoré na Slovensku máme, súvisia len so Slovenskom, alebo so slovenskými rozhodnutiami. Na druhej strane je pravda, že podľa mňa 20 rokov v tejto krajine sa nepripravujeme na reštrukturalizáciu vzdelanostného systému, to znamená že nepripravujeme ľudí na odvetvia, ktoré priemysel potrebuje. Špeciálne myslím na technické smery.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Toto je hlavnou príčinou, alebo hlavnou príčinou je ten globálny charakter?“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Ja si myslím, že je to pol na pol. Lebo ako vidíte, všetkých ľudí z technických smerov si povedzme berie automobilový priemysel, v niektorých iných oblastiach takíto ľudia chýbajú, resp. nie sú dostatočne vzdelaní na veľmi špecifické záležitosti, resp. povedzme zahraniční alebo domáci investori nevyrábajú veci, na ktorých nemajú dostatok dobrých ľudí.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Pán rektor.“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Tak kríza je obdobie, kedy ekonomika klesá a kedy z toho samozrejme vznikajú aj nepríjemné efekty. Raz ide hore, raz ide dolu aj ekonomika, aj životný štandard. Problém ja vnímam v tom, že má to veľmi nepríjemné dopady najmä v oblasti nezamestnanosti. Samozrejme že pod tými číslami sa podpisujú aj určité systémové problémy, ktoré sú typické pre Slovensko a možno preto, že sme niečo neurobili tak ako by sme možno urobiť lepšie a školstvo je tiež súčasťou toho systému. Dá sa veľmi jasne preukázať, že absolventi úspešných škôl, dobrých, kvalitných škôl majú oveľa vyššie šance na pracovnom trhu a tá frekvencia nezamestnaných absolventov tých lepších škôl je podstatne menšia ako tých druhých škôl, alebo tých, ktorí tie školy neabsolvujú.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Vy to vidíte tiež tak 50:50 ako Ivan Štefunko?“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „50:50, viete s toho globálnou krízou my veľa neurobíme na Slovensku, ale s tým vzdelávaním by sme mohli viacej urobiť. Takže skôr sa pozrime na to, že kde môžeme urobiť zmeny také, ktoré by ním pomohli.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Ďakujem. Pri telefóne už by mal byť Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová, dobrý deň, počujeme sa?“
Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová: „Dobrý deň.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Pán Soták, ako to vy vidíte? Neviem či ste nás počúvali od začiatku, ako hodnotíte nárast nezamestnanosti? Ivan Štefunko pred chvíľou povedal 50:50, môže za to Slovensko, ďalších 50 % globálna kríza.“
Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová: „Viete ja mám na to trošku iný názor. Lebo my keď chceme hovoriť o školstve a o podiele ľudí ktorí absolvujú strednú alebo vysokú školu na nezamestnanosti, tak mali by sme sa pozrieť dozadu 15-20 rokov a mali by sme si povedať, či sme za tie roky urobili dosť pre to, aby sme mali dostatok kvalitných absolventov stredných a vysokých škôl ku tomu, aby absolventi, alebo veľké percento absolventov nekončilo na úradoch práce. Ja hovorím, že za tie roky sme pre školstvo urobili veľmi málo a systém, ktorý dodnes máme na Slovensku nás upozorňuje, ba doslova si myslím že nás varuje, ak nezmeníme filozofiu prípravy absolventov stredných a vysokých škôl, do budúcna sa dostaneme do pozície, že aj tí zamestnávatelia, to je jedno či sú zahraniční alebo domáci, ktorí potrebujú vysoko kvalifikovanú silu, aj stredo aj vysokoškolskú, nebudú mať komu tie pracovné pozície ponúknuť. Ja už veľa rokov na toto upozorňujem, upozorňujem na to ministrov hospodárstva, ministrov školstva a hovorím, že je najvyšší čas, aby slovenská spoločnosť, ktorá je reprezentovaná vládou, si povedala, čo chceme vo vzdelávaní našich mladých ľudí dosiahnuť. Dokedy si nenalejeme čistého vína a nepovieme, že tento systém, tak ako je teraz nastavený, vychováva veľké percento študentov pre úrady práce, tak sa nedostaneme ďalej. Pritom v 5-mliónovej krajine je to nesmierne jednoduché. Pretože ak by sme my mali presne zadefinované ktoré odvetvia chceme v spoločnosti rozvíjať, akých absolventov pre tieto odvetvia potrebujeme, ak budeme podobne hovoriť o podiele vedy a výskumu na rozvoji spoločnosti ďalej, musíme si povedať, akých absolventov potrebujeme pre aj toto odvetvie, potom sa dostaneme ďalej. Je treba povedať, že komunikácia medzi predstaviteľmi vlád, bez ohľadu na to aké má sfarbenie, medzi predstaviteľmi vysokých škôl a stredných škôl a zamestnávateľmi, ktorí sú tí ktorí vytvárajú pracovné príležitosti, a nemyslím tým len veľké podniky, lebo dnes aj menšie podniky majú problémy s kvalitnými absolventmi, kým si nesadneme, nenalejeme naozaj takého čistého vína a nepovieme čo potrebujeme urobiť a následne spoločnosť dokáže pre tieto odvetvia, pre tieto školy vytvoriť také podmienky, aby bol záujem zo strany mladých ľudí absolvovať tieto školy, ďalej sa nedostaneme.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Dobre pán Soták, preruším vás, aby to nebol iba monológ. To bola takpovediac hodená rukavica pán rektor. Vaša reakcia?“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „S väčšinou vecí, ktoré pán Soták povedal, absolútne súhlasím, s niektorými by som trošičku možno to tak trošku pootvoril. Naozaj si myslím, že rozdiel je od školy ku škole a celé ten systém začína postrádať ako keby jednu nohu. Mária Terézia pred viac ako 250 rokmi zaviedla tzv. triviál, to základné vzdelávanie povinné, ale zadarmo a tam bolo dôležité čítať, písať, počítať. A my systematicky možno tých posledných 20 rokov tú matematiku a tie reálne predmety akosi vypúšťame a systematicky ich posúvame niekam inam už od základnej školy. Potom je samozrejme ťažké presviedčať tých mladých, aby išli študovať niečo ako technické, strojné a podobné, čiže ten záujem sa potom uchyľuje niekam inam. Samozrejme sa prirodzene rozkladá. Čiže keď sa na to pozrieme, tak ten handicap určitý, alebo ten názorový, alebo záujmový podklad u mladej generácie sa formuje už od základných škôl. To neni otázka len stredných, alebo len vysokých škôl. Druhý faktor je, že čím je vyššie vzdelaný absolvent, teda vysokých škôl, tak tam je percento nezamestnanosti pred rokom bolo zhruba 8 %, pod 8 %, teraz je pod 5 celkove na Slovensku, čo je najmenšie v Európe. Ale už nezamestnanosť mladých ľudí, to znamená aj absolventov stredných škôl, učňoviek, alebo bez kvalifikácie stredoškolskej, tak ten je veľmi vysoký.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Ivan Štefunko.“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Ja trošku poviem z takého politologického hľadiska. Všimnite si za posledných 20 rokov, že ako politické strany obsadzovali ministerstvá školstva keď skladali vlády. Vždycky to bolo to ministerstvo, ktoré buď nikto nechcel, alebo ho dali nejakému outsiderovi, alebo menšiemu členovi vlády. Teraz napríklad sa to stalo tak, že samozrejme to pán Jurzyca, na druhej strane nebol to doteraz ani člen strany a teda nemal veľké šance to školstvo v rámci svojej strany alebo vlády niečo vyboxovať. To znamená že školstvo, ako povedal pán Soták, alebo pán Redhammer, nebolo nikdy vážnou prioritou v tejto krajine a dokonca zdravotníctvo prostredníctvom štrajku lekárov, resp. sestier, hrozby sestier si vybojovali oveľa viacej, ako povedzme ten školský sektor. Čo sa týka komunikácie súkromného sektora školského systému, resp. celého toho ekosystému, ako ste to pravdepodobne chceli nazvať, tam panuje absolútne nedorozumenie, že kto má aké úlohy zohrávať na tejto platforme.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Pán Soták, jedna noha je školstvo, ak to tak povieme, druhá noha je štruktúra slovenského priemyslu. Tam netreba hovoriť nič? Neznačili ste predsa len niečo, že nemáme definované ani len tie odvetvia, ktoré by Slovensku mohli v budúcnosti pomáhať.“
Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová: „Samozrejme ja by som veľmi rád dodal. Súhlasím s pánom rektorom s tým, že vzdelávanie začína na základných školách. My, ako keby sme nechceli si priznať že my sme za posledné roky dovolili to, aby základné školy si rozhodovali riaditelia škôl čo budú učiť, koľko budú učiť a dokonca som v minulosti počúval názory, že ten kto by mal rozhodnúť čo sa má učiť na základnej škole, to by mal byť riaditeľ, učiteľ, rodič a študent. Ja si myslím, že základné školstvo by malo mať absolútne pevné kritériá nastavené tak, že nevypustíme ani matematiku, ani fyziku, ani chémiu a čo sa týka odborných škôl, áno, veľa absolventov stredných odborných škôl majú problém nájsť prácu. Prosím vás, ale pozrite sa po jednotlivých školách, čo sa na týchto školách učí. Tie školy majú honosné názvy, navymýšľané všelijaké lýceá, všelijaké združené školy a učia sa tam, s odpustením, predmety ktoré sú nepoužiteľné, pre spoločnosť nepoužiteľné. Mladí ľudia, ktorí absolvujú väčšinu týchto stredných škôl, sú nepoužiteľní. Ja vám poviem na príklad u nás. Máme vlastnú strednú odbornú školu, kde nám každý rok nastúpi cca. 55 vysoko kvalifikovaných absolventov, ktorí rok dopredu vedia kde budú robiť a mimo tých čo idú na ďalšie štúdium na vysoké školy, títo študenti majú podmienky, ktoré sú nezrovnateľné na Slovensku s nikým. Títo študenti sú vysoko kvalifikovaní odborníci a my sme za posledných 5 rokov nedodali ani jedného študenta na úrad práce. Ale v Brezne máme priemyslovku, ktorej sme ponúkali spoluprácu roky dozadu. Ani len nepáchli, ani nepoznajú výrobný program Železiarní a okolitých firiem. Tento problém naozaj spočíva v tom, že väčšina, drvivá väčšina stredných odborných škôl, a máme ich okolo 220 na Slovensku, keď zoberieme akých absolventov pripravujú, budeme plakať od rána do večera, pretože z toho pochopíme, že títo absolventi nie sú použití ani v hutníctve, ani v strojarine, ani v chémii, ani nie sú pripravení na ďalšie štúdium na vysokých školách. Pretože aj na vysoké školy potrebujeme, aby išli tí najlepší študenti študovať. Nehovoriac o tom, že aj na vysoké školy my by sme mali dokázať povedať študentom, vážení, táto spoločnosť potrebuje, aby na technických školách, čo zaujíma mňa najviac, bol navýšený počet študentov, pretože tieto a tieto odvetvia sú na Slovensku a chceme ich rozvíjať.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Pán Soták poprosím vás, aby ste sa ešte vrátili k tej mojej pôvodnej otázke, štruktúre alebo odvetvia ktoré na Slovensku majú budúcnosť podľa vás.“
Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová: „Na Slovensku podľa mňa má budúcnosť každé jedno odvetvie, ktoré tu dnes je, ktoré žije. Máme tu automobilový priemysel. Veľmi s obľubou mnohí politici, ale aj mnohí ľudia hovoria že máme tu montážne dielne. My sme dávno mali pripraviť odborné školstvo, hlavne na strednej úrovni, ale aj na vysokých školách, Bratislava hodne urobila, Volkswagen v tom hodne urobil, pripraviť tak, aby v týchto firmách robili, prichádzali tam kvalifikovaní odborníci. Ak by sme my dokázali tým automobilkám ponúknuť vysoko kvalifikovaných absolventov vysokých škôl, veľmi radi by posúvali sem aj vývoj, ktorý by tu na Slovensku ostal. Máme tu rozvinutý chemický priemysel. Veď my nechceme, aby nám tieto odvetvia zastali. V minulosti to fungovalo tak, že v každom jednom tomto odvetví boli odborné školy, ktoré pripravovali študentov pre prax. A navyše si myslím, že na druhej strane aj tie podniky zo všetkých odvetví by sa mali priamo aj finančne podieľať na tom, aby si pripravovali absolventov. A ku tomu by štát mal týmto firmám vytvoriť podmienky, aby tie peniaze tam boli ochotní dávať. Ak my sme ochotní dať zahraničným investorom stimuly v podobe príspevkov, v podobe daňových úľav alebo čohokoľvek a oni tu chcú prísť s nejakou výrobou a nedajú korunu do rozvoja školstva.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Ďakujem vám pán Soták. Ivan Štefunko chcel reagovať.“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Práve pán Sotáka rozprával o tom, že teda by mali byť firmy motivované niečo robiť aj zo strany štátu a samozrejme ako pán Soták dobre povedal, aj on zo svojej vlastnej iniciatívy si vychoval svojich ľudí. A pravdepodobne by to mala byť nejaká spoločenská zodpovednosť zo strany firiem, vlastne budovať si aj svojich budúcich zamestnancov a nielen si ich nechávať vyrobiť, nazvime to takto, štátom a uvidíme že čo sa zíde. Na druhej strane aj univerzity by mali byť oveľa aktívnejšie na vytváraní si spolupráce s firmami. Napríklad naša spoločnosť má dohody s rôznymi fakultami, či už fakultu manažmentu, alebo rôznymi inými fakultami univerzít, kde vlastne nám posielajú študentov na prax a vlastne na základe tej praxe potom majú oveľa lepšiu šancu sa niekde zamestnať a vlastne získať nejaké vedomosti. Kdežto teraz mnohé univerzity vôbec nesleduj svojich študentov kde oni robia, alebo že či vôbec robia, alebo že či sa živia len v nejakom bare a dávajú pivo na stôl, alebo že či robia v nejakom ozajstnom podniku, kde ich zručnosti ktoré súvisia s ich štúdiom zlepšujú. A viem že sú univerzity, ktoré to veľmi dobre robia, či sú to v Bratislave, v Žiline, sčasti v Košiciach, ale sú univerzity, ktoré sa o to vôbec nezaujímajú a vôbec na to nemajú ani vytvorené podmienky. Nemajú napríklad prodekana pre spoluprácu s praxou, alebo prorektora pre spoluprácu s praxou. Ale majú prorektora pre ja neviem nejakú blbosť, s prepáčením.“
Juraj Hrabko, moderátor: „To je otázka na pána rektora. Vy komunikujete s firmami, s podnikmi, podnikateľmi?“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Áno, u nás je čulá spolupráca v rôznych oblastiach. Nehovorím že vo všetkých, lebo naozaj nie všade sa to vykryť, ale ja absolútne súhlasím aj s tým čo povedal pán Soták. On narážal vlastne na ten problém, že tá prepojenosť škôl, najmä odborných s praxou, je relatívne nízka a to je vlastne ten systémový problém slovenského školstva. Čiže je potrebné zaniesť do toho systému určitý stupeň regulácie, keďže to ide z daní daňových poplatníkov, teda z daní, tak, aby sa aspoň mierne optimalizovalo a smerovalo to tam, kde tá ekonomika Slovenska to potrebuje a kde sa zabezpečí možno aj vyšší výber daní cez vyššie produkty, alebo teda tú pridanú hodnotu produkcie tých firiem u nás a zároveň sa zvýši zamestnanosť, to znamená, že ľudia budú mať príjmy a budú môcť kúpiť za to to čo potrebuj, aj obživu. Čiže toto vidím ako jednu z hlavných vecí. Ja by som ešte poukázal na to, že vieme relatívne dobre dneska merať. Napríklad požadovanosťou zamestnávateľov o svojich uchádzačov, o budúcich svojich ľudí, rôzne agentúry personálne poskytujú takéto údaje a tie údaje sú aj o školách, o odvetviach. Máme dneska štatistiky o nezamestnanosti absolventov stredných aj vysokých škôl po jednotlivých sektoroch, po jednotlivých školách atď., dokonca si vieme vybrať a teraz boli zverejnené v novembri a teraz vlastne v januári ďalšie aktualizácie, rozdielnosť platov absolventov hneď po nástupe. A tam sú dvojnásobné rozdiely. Minimum je niekde okolo 520 a maximum je niekde 1058, tuším bolo číslo, absolventov vysokých škôl, ako priemerný plat absolventa nejakej školy. Čiže tam sú aj 1500 eur je mesačný plat po skončení školy. Tak to je úplne evidentné, že títo ľudia sú žiadaní a vedia si zastať tú prácu.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Ako rýchlo dokážete zareagovať povedzme na požiadavky podnikateľov? Povedia, tak teraz predpokladáme v budúcom roku taký a taký, budeme potrebovať takýchto a takýchto ľudí.“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Super otázka. Výchova netrvá, sa nedá zmeniť za mesiac. Vychovávame 20 rokov, od jasiel, cez škôlky, školy atď. Čiže tá profesná kariéra sa formuje niekoľko rokov. Minimálne, už keď zoberieme len strednú školu 4 roky, pripraviť tie podklady atď., čiže to sú všetko dlhodobé procesy, takže my musíme veľmi, veľmi predvídať a súčasne musíme stavať tie vzdelávacie programy relatívne univerzálne, aby sa ten absolvent mohol uplatniť aj tu, aj tam, aj trošku sa vedel adaptovať na to, čo momentálne vzniká. Čiže my musíme ísť nadčasovo. To vzdelávanie musí byť nadčasové. To je vlastne aj trošku v rozpore s požiadavkami niektorých zamestnávateľov. Boli obdobia, kedy chceli, aby sme vychovávali špecialistov na plasty, alebo na nejaké konkrétne veci. My sme to systémovo odmietali, pretože tým by bol nepoužiteľný ten absolvent okamžite ako tá výroba skončí. Takže my dávame širší základ, ale špecializujeme ich cez konkrétne projekty, kde veľmi radi spolupracujeme s konkrétnymi firmami.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Spomenuli ste projekty, to je otázka aj pre Ivana Štefunka, veď nezamestnanosť robí problém celej Európskej únii, ak zostaneme iba takpovediac na domácej pôde, tam už tiež prišlo k akémusi nariadenie na zvýšenie zamestnanosti absolventov, ale faktom je, že sú aj eurofondy, ktoré by toto mohli pomôcť, na podporu zamestnávania mladých. Viete povedať ako sa s tým pracuje na Slovensku?“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Treba povedať, že na Slovensku v tejto oblasti nemáme nejaké najlepšie výsledky a to vlastne vidí aj Európska komisia, aj sa vieme porovnať s inými krajinami. To znamená, že dnes Európska komisia vlastne rozhodla, alebo teda v týchto obdobiach, aby sa vlastne oveľa viacej z tých eurofondov dávali na vzdelávanie mladých ľudí, ktorí povedzme si idú vytvoriť svoj vlastný podnik. Lebo teraz sa rozprávame o zamestnaniach ľudí, alebo zamestnanosti ľudí, ktorí by mali ísť pracovať do veľkých firiem, či už VŠŽ, alebo ja nevieme železiarní, alebo Volksawagenu, ale plno pracovných miest sa vytvára v službách, v informatike, kde si povedzme ten mladý absolvent vie vytvoriť svoju vlastnú firmu a ponúkať služby na trhu, ktoré chýbajú. Proste na Slovensku je niekoľko služieb, ktoré si proste nemôžete objednať, kúpiť, napriek tomu že by ste chceli a v iných krajinách to funguje. To znamená, že tí ľudia ktorí vychádzajú z našich škôl, nemajú odvahu povedzme začať podnikať, resp. nie sú dostatočne motivovaní. A toto tie školy častokrát, nazvime to podceňujú túto výchovu ku, ani nie že ku podnikaniu, ale ku sebestačnosti. To znamená to je taký malý problém.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Áno, s tým je spojená zároveň aj zodpovednosť ale. Pán Soták, vaša reakcia.“
Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová: „No ja by som sa k tomu rád vyjadril tiež. Ja by som začal tým, my si musíme uvedomiť jedno. My nemáme nič vzácnejšie, ako je naša mladá generácia. Nič vzácnejšie v tejto krajine nie je, ako sú naše deti. Ak im nepripravíme dobré a veľmi dobré podmienky pre ich budúci rozvoj, sme sami proti sebe. Ale my celý čas nehovoríme o tom, že ku tomu, aby sme to dosiahli nielen potrebujeme vedieť koho pripravovať, kde načo, ale my musíme sa venovať úplne ináč aj príprave učiteľov. My máme tuná veľmi zanedbanú prípravu učiteľov. Ja sa nechcem vracať ku tragédiám na školách vo vzťahu žiak-učiteľ. Ale toto je takisto oblasť, v ktorej musíme zvýšiť pozornosť. Aby na vysokej škole, ak je niekto docent, ak je niekto profesor, aby to boli odborníci. Aby sme my nerozdávali tituly akademické len tak mir nichts dir nichts. A to sa tíka eurofondov. A čo sa týka eurofondov, prosím vás, tie eurofondy sú nastavené tak, že keď si zoberie niekto, napíše žiadosť na eurofondy a povie že vytvorí podmienky na to, že bude vychovávať nejaké deti, alebo založí univerzitu, dostane sa k eurofondom. Ale ak súkromná firma investuje svoje peniaze, ktoré sú vyššie rádove o 100 %, o 200 % ako dostane na školu svoju od štátu podľa tých pravidiel ktoré sú a chce niečo vylepšiť ešte na tej škole, nemá nárok na eurofondy. V eurofondoch máme neporiadok.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Dobre pán Soták, preruším vás. Pán rektor chcel reagovať, nech sa páči.“
Róbert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Ja by som len jednu poznámku ak môžem. Aby nevznikol dojem, že na Slovensku sú všetky školy zlé. My hovoríme, že máme istý problém v systéme školstva, teda že nám niektoré veci systémovo nie celkom fungujú, ale to neznamená, že všetky školy sú zlé. Práve naopak, tie školy sú relatívne dobré a hlavne sú rôzne. Teda na Slovensku nájdete školy veľmi dobré, aj také dosť horšie. A v tom treba, aby ľudia videli rozdiel a zisťovali si tie rozdiely, aby teda keď majú mládež, ktorá ide na ďalší stupeň škôl, aby im vyberali tie lepšie školy. Aj tu na Slovensku sú kvalitné školy, to chcem povedať.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Áno. Ešte Ivan Štefunko, zhrniem otázky poslucháčov do jednej, pretože viacerí sa nej zišli a zhodli. Slovensko je krajina pre investorov, ale iba kvôli pracovnej sile, lacnej pracovnej sile a ja ako politológa sa vás teraz pýtam, nemala by žiada vládať , ak už sem prichádzajú stavať rôzne podniky fabriky, aby predsa len presúvali aj vedu, výskum a tie ďalšie veci ktoré s tým súvisia?“
Ivan Štefunko, politológ, podnikateľ vo vedomostnej ekonomike: „Áno, samozrejme. Myslím si, že to by malo byť súčasťou každého investičného stimulu. Žiaľ tým, že sa tu veľmi často, v poslednom čase častejšie menia vlády, to znamená že každá politická strana chce mať nejaký veľmi pekný príklad akú firmu donesú na Slovensko, to znamená že potom upúšťajú od tých kritérií. Ale chcel by som dodať ešte jednu vec, aby tu nevzniklo nedorozumenie. Na Slovensku netreba len technické smery vyučovať, treba tu aj sociálny vedy, aj ekonómov, len proste aby sa tu nestávalo, že ľudia, alebo mladé deti sa hlásia na sociálnu prácu, na psychológiu, na marketing, resp. na masmediálnu komunikáciu a to je dnes akože veľmi sexi. To by nemalo byť.“
Juraj Hrabko, moderátor: „Dnešnými hosťami relácie Z prvej ruky boli Róbert Redhammer, Vladimír Soták a Ivan Štefunko. Páni ďakujem za debatu, želám všetko dobré, dopočutia.“
Hostia: „Dovidenia, dopočutia.“