Prejsť na obsah
Verejnosť

Študenti a návštevníci Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v bratislavskej Mlynskej doline mohli byť v utorok svedkami nevšednej šou. Zrejme najznámejšia slovenská softvérová firma tam otvárala Výskumné centrum. Takáto forma hmotno-nehmotnej kooperácie firiem a vysokých škôl nie je na Slovensku – a ani na pôde STU – úplná novinka. Rozdiel bol tentoraz v tom, že ceremoniál poctil návštevou, a tiež príhovorom, slovenský prezident Andrej Kiska.
Príhovory štátnikov bývajú zväčša neosobné a formálne. Ten od A. Kisku takým nebol. Hneď v úvode zostrelil autora svojho pripraveného dvojstranového príhovoru hláškou, že „to radšej povie vlastnými slovami". Pochválil sa, že je takisto absolventom STU. A Esetu zložil kompliment: zaspomínal, ako ho premkol pocit pýchy na rodnú vlasť, keď pred rokmi v americkom Bostone v jednej počítačovej predajni zazrel reklamu tejto slovenskej firmy.
Potom vcelku správne, hoci dosť všeobjímajúco, pomenoval hlavnú požiadavku inovatívnych podnikov na štátny aparát: „My (politici, úradníci) musíme rozmýšľať, ako dať takýmto firmám zelenú." Na záver parafrázoval notoricky známy postulát o dôležitosti spolupráce komerčného sektora s akademickou sférou: „Umožňuje z nášho Slovenska urobiť svetové Slovensko."
V povznesenom duchu sa niesli aj príhovory dvojice rektorov, STU Roberta Redhammer a Univerzity Komenského Karol Mičieta. „Dnes sa napĺňa ďalšia časť môjho sna, vybudovať v Mlynskej doline mekku slovenského znalostného priemyslu," uviedol napríklad R. Redhammer. Až by si ich poslucháč myslel, že to, čo Eset na pôde ich školy otvára, má veľkosť futbalového ihriska a bude bežať v nepretržitej prevádzke.
Skutočnosť vyzerá, aspoň na prvý pohľad, podstatne triviálnejšie. Aj preto šéf Esetu Richard Marko o otvorení učebne s dvanástimi počítačmi, v ktorej budú jeho ľudia učiť voliteľný predmet základy reverzného inžinierstva, hovorí najmä ako o symbolickom momente. Fakt je, že ide o prvú takto formalizovanú spoluprácu Esetu so slovenskými univerzitami.
To, že Eset označuje novú učebňu ako Výskumné centrum, je trochu mätúce. Firma na školu neprenáša výskum a vývoj svojich produktov a služieb. Ale určitý prínos môže mať podľa R. Marka aj v tejto oblasti. Študenti môžu prichádzať s nápadmi, ktoré posunú technológie smerom a spôsobom, na ktoré sa samotní špecialisti Esetu nezameriavajú. Výskumné centrum má tak byť „priestorom na realizáciu praktických experimentov v informačnej bezpečnosti".
Esetu sa takisto v rámci užšieho kontaktu so študentmi otvárajú šance na to, aby odchytil talenty a eventuálne ich neskôr aj zamestnal. Pravda, to je len teória a aj R. Marko hovorí, že v tomto smere si žiadne veľké ciele nedávali. Až časom sa podľa neho ukáže, či akademické výskumné centrum malo aj takýto efekt.
V letnom semestri sezóny 2014/2015 bude mať voliteľný predmet Esetu kapacitu 24 študentov. Znalosti, ktoré na ňom získajú, pritom nemusia v budúcnosti využiť len v samotnom Esete. Reverzné inžinierstvo, ktoré firma využíva na odhaľovanie skrytej činnosti vírusov a škodlivého kódu, sa dá využiť aj v iných sférach itečka. „Napríklad na analýzu či optimalizáciu kvality a spoľahlivosti softvéru," vysvetľuje šéf R&D Esetu Juraj Malcho.