Prejsť na obsah
Verejnosť

Čo sa dá robiť, aby mladí neodchádzali do zahraničia, hovorí nový predseda akreditačnej agentúry
O post predsedu výkonnej rady novej Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, ktorá vznikla zákonom vlani v septembri, sa minulý mesiac uchádzali traja uchádzači. Nezávislá päťčlenná komisia po verejnom vypočutí kandidátov odporučila ministerke školstva vymenovať do funkcie Roberta  Redhammera. Dekrét si prevzal v posledný februárový deň. Už dnes si na seba pletie takpovediac bič, lebo opatrenia, ktorými chce zvýšiť na vysokých školách kvalitu, budú tvrdé.

Rád riskujete? Idete kormidlovať agentúru, ktorú musíte vybudovať na zelenej lúke.
Nerád riskujem. Toto bolo moje asi najriskantnejšie rozhodnutie v živote. Ani nie preto, že treba agentúru vybudovať od nuly, ale pre náročnosť úlohy, ktorá pred nami stojí. Pritom som sa musel vzdať plného profesorského pracovného pomeru, ktorý som mal uzavretý so skvelou univerzitou na ďalších pätnásť rokov. A úspech projektu s agentúrou nijako nie je zaručený.
Laici sa nazdávajú, že konečne príde k zníženiu počtu našich vysokých škôl. Príde?
My nechceme rušiť vysoké školy, činnosť akreditácie nie je tak zameraná. Primárny cieľ akreditačnej agentúry je zabezpečovať kvalitu vzdelávanie a nie rušenie vysokých škôl.

Počítate s rozčlenením vysokých škôl napríklad na regionálne?
To je zložité. Zákon doteraz mal kategorizáciu vysokých škôl, aj boli vydávané certifikáty, napríklad vysoká škola univerzitného typu, no nikdy to nemalo žiaden praktický efekt. Ani na financovanie, ani na nič iné. Bolo to také formálne. Novelou bola kategorizácia zrušená, no hovorí sa o výskumných univerzitách. Tak uvidíme. Formálne však agentúra nebude školy kategorizovať.

Kým pôvodná Akreditačná komisia pôsobila na Slovensku ako poradný orgán vlády SR, jej rozhodnutia mohol minister školstva vetovať. Teraz sa to však mení. Ako?
Doterajšia Akreditačná komisia dávala len stanoviská a rozhodnutia vydával minister. Nová akreditačná agentúra bude vydávať aj rozhodnutia. Nebude teda „len radiť“ politickému orgánu. To je významná zmena.

Takže verdikt akreditačnej agentúry bude nemenný?
Áno, verdikt agentúry bude konečný, v konkrétnych prípadoch už nebude rozhodovať minister ani vláda.

Akreditačná agentúra je po novom nezávislá. Naozaj nebude pod vplyvov záujmových skupín?
Nezávislosť od rôznych záujmov sa úplne zaručiť nedá. Je to ťažká úloha v etickej rovine. Vplyvy sú samozrejme rôzne, závisí od konkrétneho jednotlivca, či sa dá ovplyvniť, do akej miery dokáže byť objektívny. Tiež je pravda, že na Slovensku sa všetci z vysokých škôl poznáme do kríža. Aj preto chcem v agentúre zaviesť vnútorný systém kvality a dáme si ho certifikovať, aby sme mali určité uistenie, že to robíme transparentne a štandardne. Toto vyzerá, že si na seba chystám bič, ale verím, že sa nám to podarí, minimálne, že sa k tomu za pár rokov priblížime.

A čo ak sa vyskytnú pri akreditácii chyby?
S chybami treba počítať, veď len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Ale musia byť ojedinelé. Starej Akreditačnej komisii sa vyčítalo, že v mnohých prípadoch jej členovia posudzovali prácu vysokých škôl subjektívne, neodborne a nekompetentne. Budete mať páky, aby sa to nezopakovalo?
Pravidlá boli nastavené inak, než je dnes vo svete bežné. Boli nastavené viac na posudzovanie vedeckých výstupov učiteľov a neraz otázky kvality, ktoré zaujímali študentov či zamestnávateľov, zostávali v úzadí. Takže chceme aj tieto oblasti pokryť v akreditačných štandardoch, podľa ktorých sa bude postupovať. Druhá vec je v objektívnosti a v rovnakom metri na každého. To je výzva, ako to nastaviť.

Na verejnom vypočutí uchádzačov ste povedali, že chcete vrátiť dôveru slovenským vysokým školám. Ako?
Plakať nad rozliatym mliekom nie je môj cieľ. Naopak, vidím šancu, že ak zlepšíme vnímanie kvality našich vysokých škôl, potom sa vráti aj dôvera v ne a mladí budú chodiť študovať na naše školy. Som presvedčený, že sa dá zmeniť vnímanie kvality našich vysokých škôl. K tomuto chcem pomôcť.

Čím ich chcete presvedčiť, aby tu zostali?
Tým, že sa kvalita vysokých škôl začne zlepšovať. A s ohľadom na študenta, to zdôrazňujem. My totiž môžeme akreditačné štandardy teraz postaviť tak, aby nútili vysoké školy zlepšovať sa neustále. Aby neurobili zlepšenie iba raz pri zvýšení kritérií akreditácií a potom sa tvárili, že to už majú dobré. Školy musia hľadať motiváciu, ako sa vzdelávanie dá robiť ináč a lepšie. Toto je moja vízia, aby sme mali také štandardy, ktoré sú s Európou kompatibilné. A keď verejnosť uvidí, že sa školy zlepšujú znova a znova, tak pochopí, že sa tu asi niečo pozitívne deje a má zmysel na nich študovať.

Ale to sa nestane zo dňa na deň.
Nie, bude to dlhý proces. Ale som optimista, ak sa nám podarí nastaviť štandardy dobre, potom sa aj prvé výsledky dostavia pomerne rýchlo.
Ozývajú sa hlasy, že v agentúre nie sú vo väčšej miere zástupcovia zo zahraničia. Vraj je to chyba.
Kým doteraz pracovné skupiny, ktoré robili posudzovanie, boli stále, teraz sa budú obmieňať. V rámci Európy je štandard, že pracovné skupiny sú vždy zostavované ad hoc podľa toho, čo sa ide posudzovať. Do týchto skupín budeme dávať aj zahraničných odborníkov. Nedá sa však celý proces postaviť len na zahraničných odborníkoch, jednak by sme ich nedokázali zaplatiť a to najpodstatnejšie je, že musia vnímať slovenský vysokoškolský systém vzdelávania. Detaily si ešte musíme v akreditačnej agentúre prediskutovať. Ale nepovažujem to momentálne za zásadný problém.

Aký dôraz budete klásť pri kvalite školy na uplatnenie jej absolventov v praxi?
Školy si budú musieť samy monitorovať, ako sa darí ich absolventom. A budú musieť viac zvažovať, čo má pre uplatnenie študentov väčšiu hodnotu. V zahraničí som sa stretol s takým riešením, že školy mali povinnosť zriadiť pri študijnom programe radu, ktorá bola zložená až jednou tretinou zo zamestnávateľov. Stretávali sa na mesačnom základe a mali takmer existenčnú povinnosť zaoberať sa náborom na štúdium aj uplatnením študentov po skončení. Toto sa mi vidí ako zaujímavý mechanizmus, ktorý by sme mohli dať do štandardov.

Čo vás primälo uchádzať sa o post predsedu akreditačnej agentúry? Hral v tom rolu aj fakt, že ste končili na poste rektora STU?
V minulom roku som vnímal prípravu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania ako istú politickú a spoločenskú potrebu. Bral som to tak, že zákon bude, ale osobne som sa naň neviazal. Potom prišiel moment, keď ma oslovilo viacero osobností a rektorov významných škôl a začali ma presviedčať, aby som do toho išiel. To bol pre mňa silný signál. Viete, táto pozícia vyžadovala rozviazať pracovný pomer so školou po tridsiatich rokoch. Pritom som mal zaručený plný profesorský pracovný pomer na ďalších 15 rokov. Taký už nikdy nezískam. A napriek tomu som do toho išiel, lebo Slovensko je na rázcestí.

Nemali ste obavu, že funkcia predsedu výkonnej rady nebude obsadzovaná odborne, ale politicky?
Na začiatku som to nevedel odhadnúť. Prišli určité obavy najmä potom, keď sa ma pred konkurzom začali viacerí ľudia pýtať, či som členom nejakej politickej strany. To sa mi za dve desaťročia pôsobenia v akademických funkciách nikdy nestalo. Jarmila Horáková

Prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. (56)
je známy odborník v oblasti elektrotechniky, výskumník, vysokoškolský pedagóg. V rokoch 2011 – 2019 bol rektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Školy si budú musieť samy monitorovať, ako sa darí ich absolventom. A budú musieť viac zvažovať, čo má pre uplatnenie študentov väčšiu hodnotu.