Prejsť na obsah
Verejnosť

Andrej Horváth, moderátor: „Európska komisia navrhla, aby sa členské krajiny Únie úplne odstrihli od dodávok ruskej ropy a plynu do roku 2027. Na stole ale zatiaľ nie je jasný plán, ako to urobiť. O aktuálnej situácii sa budem rozprávať s Vladimírom Bálešom, bývalým rektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorého vítam v štúdiu. Dobrý deň, pán profesor.“

Vladimír Báleš, bývalý rektor Technickej univerzity v Bratislave: „Dobrý deň.“

Andrej Horváth: „Vy okrem toho, že pôsobíte na univerzite, ste aj člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli. Vy ako vnímate tento plán Európskej komisie odstrihnúť Európu od ruských dodávok plynu do piatich rokov?“

Vladimír Báleš: „Tu by som možno začal tým, že treba si položiť otázku možno aj inak. Ako zareaguje Európska únia, keď Rusko odstaví dodávky ropy a plynu aj pred tým, ako ubehne tých päť rokov? Lebo tá otázka energií z Ruska je veľmi zaujímavá pre Európsku úniu. Ruský plyn reprezentuje štyridsaťsedem percent celkového importu plynu v celej Európskej únii a jednu štvrtinu ruskej ropy zase z celkových dodávok ropy do Európy takisto reprezentuje tá teda ruská ropa. A čo sa týka uhlia, je to až päťdesiat percent importu do Európskej únie z Ruska uhlia. Takže bolo by to určite veľmi dramatické. Päť rokov je samozrejme dlhá doba. Nerád by som veštil zo sklenenej gule. Počuli sme tu v predchádzajúcom príspevku, že sa pripravuje Európa na dodávky plynu z iných zdrojov. Je tu v hre LNG. Len, viete, to je tak, že nemáme v Európe vybudované na tento skvapalnený plyn terminály. Bohužiaľ, teda nemáme infraštruktúru. A treba otvorene povedať, že aj táto alternatíva by bola relatívne drahá. Inak povedané, plyn by určite ešte rapídnejšie zdražel ako doteraz.“

Andrej Horváth: „A z vášho pohľadu teda je tento plán reálny, do piatich rokov prerušiť dodávky ruských energií? A či už sa aj v rámci výboru hovorí o nejakých konkrétnych krokoch.“

Vladimír Báleš: „To, čo sme počuli, v podstate takto reaguje aj Európska únia. Budujú sa nové terminály v Nemecku, budujú sa v Poľsku, ale je tu stále ešte nedostatok dopravných tepien vlastne z týchto terminálov do jednotlivých krajín Európy. To je proste fakt. A ja to poviem zase veľmi otvorene, že možno aj Európska únia dvadsať rokov spala. Veľmi ľahko sa nám čerpal relatívne lacný plyn, ale aj iné tieto energetické prvky z Ruska a nejak sme trošku zaspali a málo diverzifikovali tieto zdroje.“

Andrej Horváth: „Už ste to spomínali. Tá závislosť Európskej únie do ruských energií je obrovská. V priemere je to okolo štyridsať percent, avšak závislosť jednotlivých členských krajín sa líši z prípadu na prípad. Slovensko je najviac závislé spomedzi všetkých členských krajín. V prípade ropy je to sto percent, v prípade plynu je to okolo osemdesiat – deväťdesiat percent. Znamená to, že pokiaľ dôjde k uskutočneniu tohto plánu, tak tie ekonomické dopady na jednotlivé krajiny budú rôzne?“

Vladimír Báleš: „Určite. Ja tu má najnovšie čísla z Eurostatu, čo sa týka importu plynu z Ruska. Česká krajina má stopercentný dovoz plynu z Ruska, to isté Lotyšsko. Nečlenovia Európskej únie – Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina. Maďarsko má deväťdesiatpäť percent, Slovensko má osemdesiatpäť percent, Bulharsko sedemdesiatpäť. A tak ďalej by sme mohli pokračovať. A Európska únia má tridsaťosem percent celkového plynu dodávaného z Ruska. Čo sa týka Slovenska, tak iste, dostávame plyn tých deväťdesiat, osemdesiatpäť percent z Ruska a bolo by dosť problematické, keby sa tento plyn odstavil veľmi rázne, pretože vybudovať nejaké nové zdroje, ktorými by k nám tiekol plyn, máme reverz samozrejme, ale to je veľký problém. Pretože asi sa vám dostali informácie, že na Slovensku máme len na dvadsaťšesť percent naplnené zásobníky plynu, kým vlani o takomto čase to bolo štyridsaťšesť percent. Takže aj krátkym priškrtením dodávok plynu v tomto období, keď ešte stále trvá zimné obdobie, by došlo k rapídnemu zvýšeniu cien energií a to, čo sme počuli aj v príspevku, k rapídnemu zvýšeniu všetkých cien, ktoré naväzujú vlastne na energie.“

Andrej Horváth: „Vy ste sa aj včera na konferencii vyjadrovali, že aj v prípade, pokiaľ by Slovensko sa rozhodlo brať plyn alebo ropu z iných krajín, nie je to také jednoduché, pretože tá ruská ropa aj plyn majú špecifické zloženie, na ktoré sú uspôsobené tie naše či už rafinérie alebo iné závody, ktoré spracovávajú tieto suroviny, takže trebalo by asi aj zmeniť všetky tie technológie a s tým spojené procesy.“

Vladimír Báleš: „Áno. Uvediem len dva príklady, aby som nezdržiaval. Ropa z Ruska, ktorá tečie do Slovnaftu, je takzvaná Ural ropa – oni Rusi dodávajú päť druhov ropy – a táto ropa obsahuje značné množstvo síry. Celá tá technológia v Slovnafte, to by vám viac a bližšie povedali odborníci zo Slovnaftu, je urobená tak, aby spracovávala aj takúto ropu, ba dokonca Slovnaft ako jeden z produktov ponúka aj síru z tejto ropy. Takže keby sme aj brali lepšiu ropu, lebo treba povedať, že čo sa týka kvality, tá ropa z arabských krajín je kvalitnejšia, samozrejme aj drahšia, tak by museli prerobiť dosť komplexne technológiu spracovania tejto ropy. To sa týka teda ropy. Čo sa týka plynu, tam uvediem zase len jeden príklad. Je fabrika v Šali, ktorá vyrába predovšetkým umelé hnojivá, dusíkaté umelé hnojivá, a táto je úplne závislá na tom ruskom plyne. Ak by sme nedostali čo len menší podiel toho plynu, tak tá fabrika jednoducho končí.“

Andrej Horváth: „Ako je na tom ruský plyn, čo sa týka kvality v rámci konkurencie?“

Vladimír Báleš: „Ruský plyn je kvalitný, veď berie ho skoro celá Európa. Povedal som, tridsaťosem percent Európy berie ruský plyn. Takže tam nie sú problémy. Veď ten Nord Stream nebol postavený pre pekné oči, ale preto, lebo nemecká strana si bola vedomá kvality ruského plynu a nakoniec aj cenove prístupného.“

Andrej Horváth: „Už ste ale spomínali, že môže dôjsť aj k opačnej situácii, že nie Európska únia sa bude pripravovať na odpojenie od dodávok ruských energií, ale Moskva rozhodne možno v súvislosti s konfliktom, alebo bude mať na to nejaké iné dôvody, že odstaví dodávky do Európy. Čo by to spôsobilo Slovensku?“

Vladimír Báleš: „No Slovensku by to spôsobilo dosť veľkú katastrofu, lebo keby sme naskočili na dovoz plynu a ropy z tých iných zdrojov, tak možno v nejakom tom krátkom horizonte by sme určite mali problémy. Ale to už nechám možno na našich vládnych predstaviteľov a odborníkov, ktorí by na takúto situáciu museli veľmi promptne a rýchlo zareagovať. Ale nevidím to veľmi akosi také horúce, aby sa to dalo urobiť zo dňa na deň. V tomto smere musím úplne súhlasiť s ministrom Sulíkom, že treba veľmi opatrne postupovať v odstavovaní zdrojov energií, myslím teraz ropu a plyn z Ruska. Nehovoriac o tom, o čom sa málo hovorí, že Slovensko berie ešte aj dosť veľa iných surovín z Ruska, alebo teda aj z Ukrajiny železnú rudu a podobne, a tento konflikt, ktorý je naozaj neočakávaný z tohto pohľadu a krvavý, odsúdeniahodný, tak môže ešte aj v ďalších odvetviach skomplikovať situáciu.“

Andrej Horváth: „Je to asi hypotetická otázka, ale predsa len, pokiaľ by došlo k prerušeniu týchto dodávok, očakávate nejakú solidaritu alebo výmenu v rámci krajín, alebo keď už pôjde tvrdo o biznis, tak každá krajina sa bude snažiť udržať si tie svoje zásoby, alebo môžu sa aj podeliť s tými zásobami plynu, ktoré majú navyše?“

Vladimír Báleš: „Vojna na Ukrajine stmelila Európsku úniu, to treba jasne povedať, a ja len vyslovujem presvedčenie, že Európska únia sa teraz bude správať naozaj ako kolektív a tam, kde bude treba, tak pomôže aj tým krajinám, ktoré by možno trpeli viac, keďže sú oveľa viac závislé od dodávok energií z Ruska.“

Andrej Horváth: „Viete povedať aj konkrétne príklady na Slovensku, akých odvetví by sa to najviac dotklo? Chemického, už ten ste spomínali.“

Vladimír Báleš: „Ja som to už povedal, že to je predovšetkým spracovanie teda ropy, ropný priemysel, plynný. Ale to, viete, dodávky energie, keď vám sa zbrzdia, tak vtedy bude trpieť celé hospodárstvo, pretože kúriť musíte, nemocnice musia fungovať, energie sú v podstate všade potrebné. Takže to je povedať nejak konkrétne, že táto fabrika bude trpieť viac, táto menej, to by som nechcel povedať. Budeme trpieť všetci.“

Andrej Horváth: „Určite. Dúfajme teda, že k tomuto scenáru nedôjde. Ale aj v súvislosti s diverzifikáciou toho energetického portfólia Európska únia už hľadá nové zdroje energie, respektíve zvažuje to, čo možno už aj v minulosti zavrhla, a konkrétne jadrová energia by mohla byť zase súčasťou tohto portfólia. Napriek tomu, že niektoré krajiny to odmietajú, Európska komisia už zaradila jadrovú energiu naspäť medzi zelené, síce len dočasne. Takže znamená to, že tá elektrina z jadrovej energie je súčasťou budúcnosti plánu Európskej únie?“

Vladimír Báleš: „Ja si myslím, že áno. Elektrárne na Slovensku vyrobili viac ako dvadsaťdeväť terawatthodín elektriny a polovica z toho množstva bola vyrobená práve z jadrovej energie. Len dvadsať percent bolo vyrobené z takzvaných obnoviteľných zdrojov energie. A tu treba povedať to, že, viete, my sme zvyknutí a stále tlačíme do toho, aby sme mali čisté prostredie. Myslím teraz napríklad na autá, chceme jazdiť na elektroautách, ide veľká digitalizácia, automatizácia, robotizácia. To všetko spotrebováva veľké množstvo energie. Pozrite sa len v každej domácnosti, koľko máte elektrospotrebičov čím viac a viac sofistikovaných. To všetko spotrebováva elektrickú energiu. Takže robiť si nejaké ilúzie, že by sme vedeli nahradiť tie špinavé výroby elektrickej energie, ako je uhlie, v dvadsiatom treťom roku ideme odstaviť našu uhoľnú elektráreň v Novákoch. Podľa mňa jedinou alternatívou, a nielen pre Slovensko, ale aj pre Európu, je jadrová energia, ktorá je udržateľná. Samozrejme, že v kontexte vojny teraz na Ukrajine sa vynárajú otázky, čo keď by prišlo k nejakému vojnovému konfliktu, tak atómové elektrárne sú veľmi zraniteľné a zásah nejaký vojenský na takúto elektráreň by bol devastačný, to treba povedať. Ale myslím si, že aj napriek tomu je to jediná cesta, ako Európa môže mať dostatok elektrickej energie.“

Andrej Horváth: „Slovensko je ale aj v prípade jadrovej energie sto percent závislé od Ruska, konkrétne na dodávkach jadrového paliva. V tejto veci sa dá niečo robiť?“

Vladimír Báleš: „Európska únia už začala proces dodávky alebo hľadania iných zdrojov, lebo to nie sme len my závislí od ruských zdrojov, to sú aj iné krajiny. Len zase na druhej strane treba povedať, že takýto proces netrvá jeden rok. To je šesť, osem rokov, kým sa všetky tie procedúry na dodávku paliva do týchto atómových elektrární udejú z iných zdrojov. Tak aj v tomto smere vlastne sme dosť zraniteľní, keď to takto uvažujeme.“

Andrej Horváth: „V rámci alternatívnych dodávok energií sa často spomína aj vodík. Konkrétne Richard Sulík, minister hospodárstva, je priaznivo naklonený tejto agende. Vy ako hodnotíte potenciál týchto technológií?“

Vladimír Báleš: „V tomto smere veľmi nefandím pánovi ministrovi. Ja som v tomto smere trošku skeptický. Lebo, viete, vodík sa dá vyrobiť v podstate tromi cestami – elektrolýzou, chemicky a biologicky. Tie prvé dve cesty sú veľmi náročné zase na spotrebu elektrickej energie, a to znamená, že ak by sme mali veľmi lacnú elektrickú energiu alebo prebytok elektrickej energie, tak samozrejme vtedy by sme mohli sa dať do výroby vodíka. Vodík je určite najčistejšie palivo, ľahko sa aj skladuje. No, ľahko, je to malá molekula, ktorá potrebuje veľmi špeciálne zariadenia na uskladňovanie, a okrem toho v určitej zmesi so vzduchom vybuchuje, takže je veľmi nebezpečná. Ale určite je to z tohto pohľadu perspektívne, ale opakujem ešte raz, musíme mať lacný zdroj elektrickej energie a ak ho nemáme, tak táto cesta je zarúbaná.“

Andrej Horváth: „Pozrime sa ešte na problém zastavenia dodávok zo strany Ruska. Čo by to krajine spôsobilo? Má vôbec nejaké alternatívy nájsť nových klientov?“

Vladimír Báleš: „Ja vám poviem nejaké čísla, čo som vytiahol z Eurostatu, ale začnem tým, že Slovensko posiela na účet ruských štátnych firiem okolo deväťsto miliónov eur ročne za ropu a plyn. Nie je to málo pre takú malú krajinu, ako je Slovensko. Treba povedať, že ruský export vyzerá asi nasledovne. Šesťdesiattri celé tri percenta tvoria teda tie minerálne oleje. Mám na mysli teraz ropu, plyn. Ďalej trinásť celé sedem percenta tvoria také polosuroviny, by som to nazval. Tým chcem povedať, že Rusko nemá vybudovaný veľmi priemysel, ktorý by bol sofistikovanejší. Aby som to dokumentoval tým, tak zase Európska únia exportuje do Ruska, sú to údaje z 2020, štyridsaťštyri percent strojárskych a transportných zariadení, dvadsaťtri celá percenta z celého objemu chemikálií a príslušných produktov, a rozličných produktov takej malej výroby dvanásť celé štyri percenta. Čo by som povedal ešte k tomuto, čo ste sa pýtali, že Európska únia je vždy prvý partner Ruska v obchode, tvorí štyridsaťpäť percent ruského obchodu. To bolo 2015, teraz to kleslo na tridsaťsedem percent v roku 2020. A na druhom mieste je Čína deväť celé dvadsaťjeden a zhodou okolností na treťom mieste je nešťastná Ukrajina šesť celé štyri celé dva percenta. Takže to, ak sa Rusko odstrihne od týchto importov a exportov, tak to môže mať samozrejme a bude mať na ruské hospodárstvo devastačný účinok.“

Andrej Horváth: „Pán profesor, to bola moja posledná otázka. Ďakujem, že ste si našli čas a prišli k nám do štúdia.“

Vladimír Báleš: „Bolo aj mne cťou. Ďakujem.“