Prejsť na obsah
Verejnosť

BRATISLAVA, 9. november 2012 – Aj matematika môže prispieť k záchrane života, ak ju vedci dokážu prepojiť s praxou. Dokazujú to výsledky práce profesora Karola Mikulu a jeho tímu. Práve on včera získal ocenenie Osobnosť vedy a techniky. Cenu ministra školstva, vedy a výskumu SR za celoživotný výskum si zase prevzal profesor Pavel Fellner. Ten sa podieľa na vývoji nových technológii výroby hliníka, tak, aby namiesto skleníkového plynu vznikal kyslík.

Profesor Karol Mikula a jeho študenti dokazujú, že matematika môže byť pre mladých ľudí atraktívna a priniesť im jedinečné možnosti uplatnenia. Práve on na Stavebnej fakulte STU založil nový študijný program, a to matematicko-počítačové modelovanie. Študenti a absolventi programu sa podieľajú na množstve zaujímavých projektov. Vďaka matematicko-počítačovému modelovaniu dokážu analyzovať rozsiahle biomedicínske obrazy, alebo modelovať šírenie lesných požiarov či pohyb hmôt v oceánoch, ktorý vzniká topením ľadovcov v Grónsku a Antarktíde a sledovať tak vývoj klimatických zmien.

Pri počítačovej analýze ide o rozbor rozsiahlych časových postupností 3D obrazov. Pri rekonštrukcii vývoja embrya rybky Zebrafish vedci analyzovali 3D videá vytvorené poskladaním 2D obrazov bunkových membrán a bunkových jadier získaných z laserového mikroskopu do 3D obrazov a následne do 3D videí. Pri testovaní vplyvu liečiv zase rekonštruovali procesy pri normálnom vývoji buniek a po aplikácii látok, ktoré môžu byť súčasťou liečiv. Ide o analýzy obrovského množstva dát, preto bolo nevyhnutné na Slovenskej technickej univerzite vybudovať moderné počítačové laboratórium. To dnes pozostáva z 200 procesorov a 1 TB operačnej pamäte.

 „Takéto postupy môžu priniesť odpovede na základné otázky – kedy a ako dochádza k vytvoreniu jednotlivých orgánov embrya alebo ako rýchlo sa rozmnožujú a správajú bunkové populácie napríklad pri testovaní liečiv na nádorové ochorenie. Z vlastnej skúsenosti viem, že prácou na jednej téme sa otvárajú možnosti využitia poznatkov v oblastiach, ktoré s matematikou zdanlivo nesúvisia. Treba len vnímať analógie a premýšľať nad novými postupmi, hoci ich pred nami nikto vo svete nepoužil,“ hovorí profesor Mikula.

V posledných rokoch výskumný tím intenzívne spolupracuje na tvorbe algoritmov pre medicínsky softvér. „Vytvorili sme metódu na rýchlu a presnú segmentáciu 2D medicínskych obrazov a nový algoritmus na nájdenie ideálnej cesty pre kameru virtuálnej kolonoskopie. Ide o metódu, kedy pacient podstúpi CT skenovanie a následne lekár pomocou počítačovej rekonštrukcie analyzuje steny hrubého čreva. Na to potrebujeme poznať ideálnu krivku, po ktorej sa bude virtuálna kamera pohybovať. V súčasnosti tiež začíname zaujímavú  spoluprácu na analýze obrazov z mamografie. Matematika a prax patria jednoznačne k sebe, v tomto duchu sa snažíme vychovávať aj našich študentov,“ hovorí profesor Karol Mikula.

Spolu s ním vo štvrtok 9. novembra počas slávnostného vyvrcholenia Týždňa vedy získal Cenu ministra školstva, vedy a výskumu za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky aj ďalší vedec zo Slovenskej technickej univerzity  - profesor Pavel  Fellner. Ten sa takmer 50 rokov venuje výskumu v oblasti anorganickej chémie, technológie a technickej elektrochémie. Pri aktuálnom výskume úzko spolupracuje s nórskou Univerzitou prírodných a technických vied, ako aj s najväčšími hlinikárskymi firmami sveta, napríklad s austrálskou Comalco, v ktorej laboratóriách pôsobil ako hosťujúci profesor, či v súčasnosti najmä s americkou firmou Alcoa.

„Vo výrobe hliníka je kľúčovou otázkou ako znížiť spotrebu elektrickej energie  a ako znížiť dopady výroby na životné prostredie. Zaoberáme sa vývojom nových technológii výroby, kedy by vedľajším produktom nebol oxid uhličitý, čo je skleníkový plyn, ale naopak, potrebný kyslík,“ hovorí profesor Fellner. Súčasťou výskumu je aj znižovanie emisii síry, ktoré sú zodpovedné za kyslé dažde a za korodovanie kovových materiálov. Profesor Fellner spolupracuje pri riešení výskumných úloh aj so slovenskými firmami, napríklad Duslom Šaľa na výrobe hnojiva dusičnanu draselného zo surovín dostupných na Slovensku. Toto hnojivo je šetrné k životnému prostrediu, pretože neznečisťuje vodu. Profesor Fellner získal tento rok aj ocenenie ako Významná osobnosť Slovenskej akadémie vied.