Prejsť na obsah
Verejnosť

Andrea Pálffy Belányiová, moderátorka: „Plastové slamky, príbory, taniere, poháre, polystyrénové obedy, teda obaly na obedy a ďalšie jednorazové predmety z plastu by sa mali onedlho stať minulosťou. Tvoria obrovskú časť plastového odpadu, pričom nikto nevie, čo s ním. Jedno z možných riešení ponúkajú slovenskí vedci. Aké? To už prezradí náš dnešný hosť.“
Ján Mečiar, redaktor: „Tým hosťom je profesor inžinier Pavel Alexy z Ústavu polymérnych materiálov Fakulty chemických a potravinárskych technológií alebo technológie. Vitajte u nás v štúdiu.“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD., Ústav polymérnych materiálov FCHPT STU BA: „Ďakujem pekne, dobrý deň.“
Ján Mečiar: „Priniesol skvelú vec. Pozrite sa. Toto keď som prvýkrát videl, štandardný mikroténový sáčok, ako sa hovorí nespisovne, a pritom je to, nie je to mikroténový sáčok.“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Nie, nie je to mikroténové vrecko, je to vrecko už z ekologického polyméru, náročky nehovorím bioplast, pretože pod tým pojmom bioplast sa veľakrát skrývajú veci, ktoré s ekológiou nemajú veľa spoločné. Je to vrecko z obnoviteľných zdrojov surovín, vyrobené nie z ropy a rozloží sa bežne v komposte. Aj v domácom.“
Ján Mečiar: „Čiže toto, toto keď použijem, vhodím trebárs do kompostu, ak máme rodinný dom, a normálne sa to tam rozloží bez problémov.“
Andrea Pálffy Belányiová: „A z čoho je to vyrobené?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „No. Kyselina polymliečna, polyhydroxybutyrát.“
Andrea Pálffy Belányiová: „A už mi je v tom jasno.“
Ján Mečiar: „Skúste suroviny spomenúť.“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Úplne primárne suroviny sú buď škrob a cukor alebo opotrebovaný alebo použitý fritovací olej, z ktorého sa to dá vyrobiť. Alebo aspoň časť z toho sa dá vyrobiť.“
Ján Mečiar: „A má to také vlastnosti ako skutočne ten mikrotén, že do toho môžem dávať potraviny a podobné veci?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Áno, samozrejme. Tak je to dizajnované, tak je to vymyslené, aby to bolo schopné nahradiť tieto materiály.“
Ján Mečiar: „Toto je jeden z výsledkov vašej práce. Toto tu pred nami sú ďalšie výsledky vašej práce. Napríklad táto formička na puding? Na puding sa to používa. Pozrite sa. Ono to vyzerá ako normálna plastová formička, a pritom je to tiež ekologicky rozložiteľný plast. Toto je trošku ale iný materiál.“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „My ten materiál voláme, že nonoilen prvej a nonoilen druhej generácie. Toto je prvá generácia, ktorá potrebuje na rozklad priemyselný kompost, to znamená teplotu aspoň tých päťdesiatpäť a viac stupňov Celzia, takže naozaj to treba potom separovať a dať do kompostu, ktorý je ošetrovaný, prevzdušňovaný, vlhčený a tak ďalej. To, čo ste mali v ruke pred chvíľou, ten v úvodzovkách mikroténový materiál, ten už je schopný sa rozložiť aj v domácom komposte alebo v pôde, v pôdnych podmienkach.“
Ján Mečiar: „Takisto môžeme ukázať tuto jednorazový príbor, ktorý tiež veľmi dobre poznáme. Tiež to vyzerá úplne ako bežný plastový príbor a tiež je to z takéhoto materiálu.“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Áno, samozrejme. Všetko, čo som doniesol, je z týchto ekologických plastov.“
Ján Mečiar: „Toto je všetko výsledok vašej práce, to robíte spolu s českými vedcami, ak som dobre pochopil?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Istú dobu tam bola spolupráca s českou stranou, tí sa potom trošku odklonili. Tá surovinová báza, ktorú oni používajú, chcú teda prednostne ísť do kozmetiky. Tam je tiež problém s mikroplastmi a podobne. My sme zostali pri tých plastových výrobkoch bežnej spotreby, ako sú obaly a podobne, ale pokračuje tam spolupráca s univerzitou v Brne.“
Ján Mečiar: „Toto všetko sú v podstate prototypy. To vzniklo u vás v laboratóriu. Je nejaká reálna šanca, že by sa to dostalo do normálneho používania?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Jasné. V laboratóriu vzniklo, vzniklo toto vrecko. Toto síce materiál vznikol v laboratóriu v našej poloprevádzke, ale vyrábané to už bolo v normálnej firme na, na výrobnom stroji, takže to je otestované, že to ide, ide urobiť teda transfer do priemyselných podmienok, takže my dúfame, že budúci rok by sme mali začať vyrábať granuláty, ktoré budú schopné byť surovinou pre takéto výrobky.“
Ján Mečiar: „Je možné takýmito materiálmi nahradiť všetky plasty, ktoré používame?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Veľmi dobrá otázka. To je tiež také zbožné želanie možno, že všetky plasty teraz nahradíme týmto,no nenahradíme, pretože to tiež chce nejaký ten vývoj a podobne. Sú tam mnohé bariéry aj technické a podobne, ale minimálne tie, ktoré Európska únia momentálne zakazuje, alebo teda prijíma legislatívu na ich zákaz, to znamená tie jednorazové plasty, ktoré sú najväčšia škodná pre životné prostredie a pre prírodu, tak minimálne tie určite sa budú dať týmto postupne nahrádzať.“
Ján Mečiar: „Oni majú dokonca aj, aspoň z toho, čo som čítal, tieto plasty tú vlastnosť, že aj keď sa to dostane do mora, o čom sa teraz veľmi hovorí, že oceány sú zamorené obrovským množstvom plastov, tak aj v tom mori sa to dokáže rozložiť samé bez toho, aby zostali potom nejaké škodlivé látky.“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „No. Toto tiež treba trošku zbaviť mýtov, pretože to je dosť veľká výzva. Nakoniec aj v tej stratégii Európskej únie je jasne napísané, plasty rozložiteľné v morskej vode sú veľkou výzvou. My máme nejaké výsledky, ktoré indikujú, že áno, mohlo by to ísť, len asi to nemôžeme naplno takto rozprávať, aj keď hneď budú, pretože oni a priori tie plasty nemajú čo končiť v mori. Čiže aby sme si nespravili z toho oceánu odpadný kôš s tým, že však sa to rozloží. Niekto povedal, že sa to rozloží, tak to tam budeme hádzať hlava-nehlava. To, to nie je tiež dobrý prístup.“
Ján Mečiar: „Kam sa teda ten váš ďalší výskum bude uberať? Máme teda náhrady mikroténu, náhrady týchto tvrdých plastov? Čo, aké máte ďalej ciele?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Tak ten najbližší cieľ je samozrejme dostať tieto prvé generácie, prvé dve generácie do života. Pretože pokiaľ zostanú v laboratóriu, tak to veľký zmysel nebude mať. Ja všade tvrdím, že viac ako profesor som technológ, takže by som bol rád, keby to išlo, išlo do, do praxe, čiže tomu sa teraz venujeme najviac. Dúfame, že sa nám to podarí budúci rok postaviť na slovenskú prvú výrobnú jednotku. Jasné, že v laboratóriu nestojíme a pokračujeme ďalej, snažíme sa o tie vo vode rozložiteľné plasty, či už sladkej alebo morskej, a ďalšia taká dosť veľká vetva výskumu sú medicínske aplikácie, pretože tieto materiály, tieto naše materiály sú nielen biorozložiteľné, ale aj biokompatibilné, čiže neškodia ľudskému telu ani ako implantáty.“
Ján Mečiar: „Čiže dali by sa implantáty z toho vyrobiť, ktoré sa raz vložia, potom sa rozložia a je s tým pokoj, netreba človeka otvárať?“
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Áno, napríklad pri osteosyntéze a pokiaľ sa teda zlomeniny riešia a podobné veci, ale dnes napríklad je veľmi moderné takzvané tkanivové inžinierstvo, kde sa robia náhrady pre pacientov z ich vlastného biologického materiálu, takže tieto plasty môžu slúžiť ako taká nejaká kostra na, na tvarovanie tých tkanív.“
Ján Mečiar: „No vyzerá to naozaj veľmi zaujímavo. Budeme vám držať palce, aby to napredovalo, aby sme naozaj sa zbavili tých hôr plastového odpadu, ktoré zamorili naozaj celú planétu, ale teraz musíme ísť ďalej.“