Prejsť na obsah
Verejnosť

Internát Mladá garda má dnes oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým k tomu, aby sa stal národnou kultúrnou pamiatkou.
Študentský vysokoškolský internát Mladá garda stavali v čase ťažkého socializmu. V lete 1953 ho začalo stavať 690 študentov, aby sa tu už koncom roka 1955 mohli ubytovať prví študenti Slovenskej technickej univerzity (STU).
Vyrastali tu mnohé atletické hviezdy, s predstaveniami tu začínali dokonca aj Július Satinský a Milan Lasica.
Dnes je internát po výraznej rekonštrukcii a má veľkú šancu stať sa národnou kultúrnou pamiatkou.
Na chodbách viedli debaty
Internát Mladá garda bol povestný rušným životom, zachytáva to aj dobová tlač. Vychýrené boli najmä „tanečné čaje o piatej“.
„Priestory spoločenskej miestnosti v Mladej garde znovu ožívajú ruchom, bez ktorého si tento internát v nedeľu odpoludnia nevieme ani predstaviť. Treba vidieť tie rady, aby človek pochopil popularitu spoločenských večierkov v Mladej garde. Darmo je, technici majú medzi bratislavskými dievčatami dobrý kurz,“ opisujú život na Mladej garde v septembri 1961 noviny Technika.
Internát bol naprojektovaný tak, aby podporoval bohatý študentský život.
„Mladá garda bola internát na vysokej dobovej úrovni, široké chodby boli navrhnuté aj ako miesta debát. Bola tu spoločenská miestnosť s javiskom, kinosála, kde sa premietalo dlho do noci, chodili sem herci, estrádne a hudobné skupiny. Fungovalo tu množstvo študentských krúžkov, vysielalo rozhlasové štúdio,“ spomína si docentka Eva Kráľová, ktorá tiež na internáte bývala.
Na stretnutia lákal aj vonkajší areál – parkovo upravené priestory medzi blokmi a nádvorie pred hlavnou budovou a športoviská.

V rukách Pamiatkového ústavu
Dnes Eva Kráľová pôsobí na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry STU a internát má podľa nej šancu stať sa kultúrnou pamiatkou. To, či sa tak stane, je v rukách Pamiatkového ústavu.
„Ten môže začať proces z vlastnej iniciatívy, ale na podnet kohokoľvek z verejnosti. Pamiatkový úrad potom spracuje podklad na vyhlásenie za pamiatku, kde zhromaždí archívne materiály, dokumentáciu, informácie o autorovi a všetky dôležité informácie a otvorí proces vyhlasovania za pamiatku. Upozorní na tento zámer vlastníka objektu a vlastníkov okolitých stavieb, ktorí sa môžu vyjadriť. Následne Pamiatkový ústav rozhodne či stavbu za pamiatku vyhlási a zapíše do zoznamu štátnych nehnuteľných pamiatok,“ vysvetlila postup Kráľová.

Výnimočné architektonické riešenie
Budova by podľa nej mohla byť kultúrnou pamiatkou nielen ako dielo autora, ale aj pre architektonické riešenie. „Žiaden študentský domov u nás nie je tak priestorovo a funkčne rozohraný,“ hovorí.
Internát bol postavený v štýle SORELA - socialistického realizmu, ale na rozdiel od dogmatických vzorov prežitej klasiky, tunajšie dekorácie sú tvorivým odkazom na naše architektonické dedičstvo.
Fasády zdobí štylizovaná ornamentika ľudového umenia, inšpirovaná renesančnou kompozíciou. Veža s hodinami na hlavnej budove pripomína renesančné spišské zvonice, ktoré boli rovnako dekorované technológiou sgrafito.

Zvučné mená študentov
Súčasťou Mladej gardy je aj športový areál. Spojenie univerzity a športu bolo bežné. Na Mladej garde trénovali a bývali také osobnosti atletiky ako Eva Lehotská-Glesková, účastníčka Olympijských hier v Tokiu, Mexiku a Mníchove či Mária Mračnová-Faithová, účastníčka OH v Mexiku či v Montreali.
Dnes je na Mladej garde jediný 400-metrový atletický areál v Bratislave, ktorý spĺňa podmienky na konanie súťaží. Trénuje na ňom atletická osobnosť súčasnosti – Ján Volko, študent FIIT STU. „Areál Mladá garda mi postačuje na všetky druhy bežeckých a šprintérskych tréningov, som vďačný, že mám kde v Bratislave trénovať,“ hovorí.
V internáte dnes bývajú budúci strojári či chemici, v minulosti tu býval napríklad prezident Rudolf Schuster či hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta. Z chemikov tu býval autor unikátneho patentu na bioplasty Pavel Alexy či terajší dekan FCHPT STU Ján Šajbidor.

Vynovené priestory v internáte
Mladú gardu stavali pred takmer 60 rokmi študenti. Za ten čas stavba potrebovala rekonštrukciu ako soľ. Slovenská technická univerzita investovala do opravy zhruba 20 miliónov eur, z vlastného rozpočtu.
„Nečakáme na kroky vlády a investujeme do obnovy internátov z vlastných prostriedkov. Som hrdý na to, že STU dnes poskytuje študentom ubytovanie už prevažne v zrekonštruovaných internátov s rýchlym pripojením na internet,“ hovorí rektor STU Robert Redhammer.
„V okolitých krajinách už dávno priamo vlády podporujú systémovo rozvoj univerzít a tie potom modernými priestormi lákajú k sebe študovať aj Slovákov,“ dodáva súčasný rektor univerzity.
Po rekonštrukcii má internát nové fasády a strechy na všetkých blokoch. Vzhľadom na výtvarné motívy na fasádach rekonštrukcia prebiehala pod dohľadom odborníkov. Nová je jedáleň a kuchyňa a obnovujú sa študentské izby. Cenou za zvýšený štandard je pokles kapacity ubytovaných - na 1373. Pribudli totiž jednoposteľové izby.
STU okrem Mladej gardy zrekonštruovala i ŠD Jura Hronca. Ten má novú zateplenú fasádu, nové všetky izby vrátane sociálnych zariadení, nábytku či okien a novú jedáleň a kuchyňu.
STU začala aj s rekonštrukciou ŠD Mladosť v Mlynskej doline, obnovená je kompletne ubytovacia časť jedného zo 4 blokov, pokračujú práce na druhom bloku. Celková suma rekonštrukcie ŠD Mladosť je 20 miliónov eur.

Stručne o výstavbe internátu
V máji 1953 prijala vláda rozhodnutie postaviť v Bratislave internát. Architekt Belluš mal na prípravu projektu dva týždne.
Meno získal podľa rovnomennej podzemnej protifašistickej organizácie v Donbase.
V lete začalo na stavbe pracovať 690 brigádnikov spomedzi učiteľov a študentov, koncom roka 1953 sa do prvého bloku sťahovali obyvatelia.
Bol to najväčší úspech mládežníckych brigád. Internát odovzdali do užívania v roku 1955 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva.

Link: https://www.aktuality.sk/clanok/574652/za-socializmu-ho-stavali-studenti-dnes-sa-moze-stat-kulturnou-pamiatkou/