Prejsť na obsah
Verejnosť

Mikroextrakcia jednou kvapkou je účinná mikroextrakčná technika, ktorej vývoj zaznamenal v posledných rokoch značný pokrok. Rýchlo sa rozšírila z dôvodu veľkého množstva výhod, z ktorých najvýznamnejšou je nenáročnosť používaného zariadenia. Radí sa k technikám so šetrným prístupom k životnému prostrediu v dôsledku používania minimálneho množstva organického rozpúšťadla potrebného na uskutočnenie extrakcie. Uvádzajú to vo svojom projekte Vplyv objemu a rýchlosti miešania na stabilitu mikrokvapky rozpúšťadiel vo vzorkách s rôznym zložením autorky Adriana Brisudová, Silvia Zichová, Svetlana Hrouzková, Ústav analytickej chémie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Mikroextrakcia jednou kvapkou je založená na distribúcii analytov medzi kvapalnou vzorkou a kvapkou organického rozpúšťadla umiestnenou na hrote ihly mikrostriekačky. Základ pre úspešné uplatnenie danej mikroextrakčnej techniky spočíva v zabezpečení stability kvapiek počas extrakcie,“ vysvetľujú autorky.
Ich práca je zameraná na štúdium stability mikrokvapky extrakčného rozpúšťadla pri zvyšovaní objemu kvapky v dvoch najpoužívanejších módoch tejto mikroextrakcie, a to v móde priameho vnesenia kvapky (DI, Direct Immersion) a v headspace móde (HS, HeadSpace) vo vzorkách bez obsahu alkoholu (voda, pomarančový džús) a vo vzorkách s obsahom alkoholu (slivovica, domáca hroznovica). „Následne boli sledované rôzne hodnoty otáčok magnetického miešadla na stabilitu mikrokvapky rozpúšťadla. Dôležitým parametrom pri optimalizácii metódy je aj charakter vzorky, pretože má významný vplyv na stabilitu kvapky a spôsobuje matricové efekty. Prvotným študovaným parametrom bol výber extrakčného rozpúšťadla.“
Realizátorky projektu zvolili extrakčné rozpúšťadlo, pri ktorom sa predpokladala najvyššia účinnosť a stabilita kvapky pre rôzne typy vzoriek. Vo vzorke vody sa testovala stabilita kvapky dvoch extrakčných rozpúšťadiel, toluénu a chloroformu. Vo vzorkách džúsu a vzorkách s obsahom alkoholu sa sledovala len stabilita kvapky toluénu. Následne sa skúmali parametre, ako je objem a otáčky, pri ktorých je kvapka rozpúšťadla na hrote ihly v rôznych vzorkách stabilná. „Vzorka vody v porovnaní so vzorkou džúsu a alkoholu vykazovala najvyššiu stabilitu kvapky rozpúšťadla. V danej vzorke sa kvapka na hrote ihly mikrostriekačky udržala v rozsahu od 1 µL po 6 µL. Vo vzorke džúsu sa stabilita kvapky organického rozpúšťadla sledovala nielen v 100 % pomarančovom džúse, ale aj v džúse riedenom vodou v pomere 1:2 a 1:10. Podobne ako vo vzorke pomarančového džúsu, aj vo vzorkách s obsahom alkoholu sa sledovala stabilita kvapky vo vzorkách neriedených vodou, a to 40 % slivovice a 62 % hroznovice a vo vzorkách riedených na 20 % obsah alkoholu,“ konštatovali autorky projektu.
Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život (19. ročník).
Takéto podujatie je organizované aj tento rok (7. 11. 2018) v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, pričom ide o okrúhly, 20. ročník.
Študentská vedecká konferencia sa koná v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Je to príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách budú odmenené. Na študentskej vedeckej konferencii prebehne v jednotlivých sekciách aj nesúťažná prehliadka prác študentov 3. stupňa (doktorandského) vysokoškolského štúdia.